Ladislav Svozil hodnotí sezónu "kamzíkov", časť II.
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marek Nemec
Útok na majstrovský titul sa nevydaril. Aká bola nálada po vypadnutí z play-off?
"Zavládlo obrovské sklamanie. My sme si na Trenčín verili, prvý zápas série tak aj vyzeral. V druhom zápase sme už mali nejakých zranených hráčov, nehrali sme podľa našich predstáv. V druhej tretine druhého zápasu sme predviedli náš najhorší výkon, ale paradoxne sme dali dva góly. Vyhrávali sme 4:2 a tak skúsené mužstvo nemôže pustiť takýto výsledok z rúk. V samostatných nájazdoch to už bola lotéria, nastrelili sme dve žrde. Oni sa tým výsledkom naštartovali a začali veriť tomu, že nás dokážu poraziť."
Mohli by ste podrobnejšie popísať priebeh štvrťfinále z vášho pohľadu?
"Prvý zápas sme vyhrali veľmi ľahko. Už na konci tohto duelu nás začali provokovať, dohrávať, hrali veľmi nepríjemne. Ak sme ich zrazili my, dlho ležali na ľade a vytvárali takú nezdravú atmosféru. Našich hráčov to hrozne popudilo, prestali sme sa venovať našej hre. Chceli sme sa s nimi biť a to sa nemalo stať. Hráčov som upokojoval. Žiaľ chceli sme sa viac biť než hrať hokej a potom nám v závere bojov chýbali zranení hráči z takýchto súbojov. Trenčania si začali veriť, hrali to na štyri päťky. Mali viac fyzických síl ako my, pretože my sme dohrávali sériu na tri útočné formácie a štyroch, piatich obrancov. V plnej nahote sa to ukázalo práve v poslednom zápase, kde sme vysoko prehrali. Keď sme znížili na rozdiel jedného gólu, mohli sme ich zlomiť. Chýbajúce sily sa prejavili. Trenčín ustál náš tlak a dal rýchle dva góly. V tom momente to už bolo na uterák. Pred šiestym stretnutím musel pre zranenie odstúpiť Kovačevič, Malinovi počas hry odpadla podrážka z korčule a nedalo sa to spraviť. Neuveriteľné momenty sa postarali o tom, že sme opäť hrali na štyroch obrancov. To bola už len otázka času, kedy inkasujeme rozhodujúce góly."
Ako fungovala spolupráca v multinárodnom kolektíve hokejistov?
"Po mojom príchode to začalo obrovským nadšením. Miestami však komunikácia s hráčmi troška škrípala. Možno to bol signál, že v kabíne nie je úplne všetko v poriadku. Čo sa týka zahraničných hráčov, čo bolo treba, tak sa im preložilo a nebol s nimi žiadny problém. Charakterovo to boli veľmi dobrí chlapci. Po dobrom začiatku v sezóne, keď ak by som obrazne povedal, skočte hlavou do mantinelu, tak by to všetci hráči bez váhania spravili, prišli nejaké špekulácie. Hráči začali premýšľať, či je dobré toto, alebo niečo iné. To nám práve v závere sezóny narobilo problémy."
Z hľadiska sa očami diváka miestami zdalo, že niektorí hráči podávali lepšie výkony v základnej časti a nepreniesli si formu do vyraďovacej časti. Legionári napríklad po svojom príchode "hviezdili" a neskôr sa im až tak nedarilo...
"Fíni prišli do Popradu so slabšou kondíciou, na ktorej sme pracovali. Ich zanietením a prácou sa to vždy na dva až tri zápasy zlepšilo, potom prišiel útlm. Koskinen odohral parádne zápasy, chceli sme ho dotrénovať, ale zranil si koleno a boli sme znova na začiatku. On mohol byť nás kľúčový hráč v play-off, vinou zranenia, ktoré ho zabrzdilo, mu však chýbal povestný krok k dokonalosti. Strömberg a Svačina odohrali po svojom príchode famózne zápasy a potom zhasli. Jednoducho to nešlo ich skokom po dlhšom hernom výpadku zapojiť do prvého či druhého útoku. U obrancov bolo všetko v poriadku, škoda tých zranení, sily by im určite v rozhodujúcich momentoch nechýbali. Povedzme si však pravdu, hrať tesne po sebe zápasy v play-off na tri útočné päťky a štyroch až piatich obrancov, je hrozne náročné. Chlapci podali heroický výkon, za ktorý im ďakujem. Na lavičke im ani nešlo nič povedať, pretože pri vydýchavaní nedokázali nič vnímať. Kto tam nestál s nimi, nemôže to pochopiť. Na záver chcem preto všetkým za celý priebeh sezóny poďakovať, rovnako aj divákom za skvelú podporu."
