Ladislav Svozil hodnotí sezónu "kamzíkov", časť I.
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marek Nemec
Na popradskú lavičku ste prišli výmenou za Jána Jaška. Ako sa vám naskakovalo na rozbehnutý vlak?
"Mužstvo som preberal na poslednom mieste a chvíľami sme sa dostali v tabuľke dva či tri body za aktuálneho lídra. Žiaľ, niekoľkokrát sme pokazili domáce stretnutie proti tímom z nižších priečok, a preto sme sa vyššie umiestniť nedokázali. Po mojom príchode do Popradu to hráčov nabudilo a prvých päť až šesť zápasov sme vyhrali iba vďaka nadšeniu. Tým, že sme slabších súperov podcenili, sme sa nedostali na samú špicu tabuľky. Štvrtá pozícia po základnej časti bola ako východisko do vyraďovačky uspokojivá, na Trenčín sme si verili. Play-off je však iná súťaž, v nej bol Trenčín bojovnejší, lepší a my sme sériu prehrali. Možno mali šťastie na to, že mali menej zranení. My sme do zápasu vstupovali s piatimi až šiestimi obrancami, kvôli zraneniam sme dohrávali na štyroch. Od konca prvého štvrťfinále nás sprevádzali zranenia a to si myslím, že rozhodlo v prospech Trenčanov."
V sezóne sa "kamzíkov" herne aj výsledkovo darilo viac na klziskách súperov. Doma to bol častokrát upracovaný hokej. Čím to bolo, rozhodovali aj rozmery ihriska?
"Ak do Popradu prišlo mužstvo, ktoré chcelo hrať hokej, tak sme zápasy vyhrávali. Potom však prišla Nitra, Žilina, Banská Bystrica iba brániť a mali sme problémy. Zvolen prišiel hrať otvorený hokej a odchádzal s výpraskom. Bolo to o hernom štýle súpera. My sme nemali v kádri hráčov, aby sme dokázali pretlačiť súperov typu Banská Bystrica, či Nitra. Hrali sme technický hokej, nemali sme v útoku dvojmetrových obrov, ktorí by sa zrážali. To práve na úzkom klzisku rozhodovalo v prospech tímov z nižších priečok tabuľky. Hokejovo sme na tom boli veľmi dobre, s rovnocennými sme vedeli zahrať a zvíťaziť. Proti urputnej obrane sme to mali ťažšie."
Počas sezóny sa v kabíne HK Poprad vystriedalo množstvo hráčov. Bol by z toho dlhý menný zoznam.
"Niektorých som objavil ja, iných pritiahlo vedenie klubu. Hráčskych výmien bolo príliš mnoho. Spolupráca s "levmi" bola z môjho pohľadu dosť nešťastná. Akonáhle sme zapracovali hráča do zostavy, tak si ho druhý popradský klub stiahol do zostavy. Nebudem ich všetkých menovať, ale v tomto smere sme to mali ťažké a hráčska spolupráca nebola optimálna. André Hult bol hráč, o ktorého sme veľmi stáli. Žiaľ rozhodol sa odísť a museli sme to rešpektovať. Akonáhle sa mužstvo skonsolidovalo, nejakí hráči odišli, namiesto nich prišli ďalší. Musím však podotknúť, že od konca januára sme už mali káder bez zmien. Zase však prišiel dištanc Marcela Šterbáka, zranenia Brejčáka, Vandasa, či Koskinena. Nechcem, aby to znelo ako výhovorka, ale aj vinou zranení sa nám mužstvo rozsypalo a naplno sa to prejavilo v play-off súbojoch."
Ako hodnotíte mladých popradských odchovancov. Dostávali dostatok priestoru na ľade? Nečakali ste od nich väčší prienik do zostavy?
"Z môjho pohľadu si myslím, že mladí hráči hrávali a dostávali svoje príležitosti. Michael Vandas patril medzi lídrov tímu až do doby, keď sa zranil. Samuel Takáč dostával tiež dostatok priestoru na ľade. Vinou zranení hralo istý čas v zostave až päť juniorov. Ľubomír Malina je talentovaný hráč, ale mal by zmeniť svoj prístup k hokeju. Až vinou zranení obrancov naplno naskočil na ľad, inak by určite nehral. Nepatril ani medzi lídrov v juniorke. Mladí hráči si svoje miesto v zostave musia zaslúžiť svojou cieľavedomou prácou. Mladý hráč musí byť minimálne tak dobrý, ako nejaký skúsený starší hokejista. Čo sa týka tréningového nasadenia, tak Dominik Kramár v momente, ako si uvedomil, že musí pridať, tak sa herne etabloval a patril k našim lepším obrancom. V závere sezóny to skutočne hral perfektne. Ak chce niekto hrať o vrchol tabuľky, tak musí mať mladých hráčov v top forme a herne na výške. Stačí sa pozrieť na Košice, alebo Slovan, koľko a akých mladých hráčov majú."
Pokračovanie rozhovoru s Ladislavom Svozilom prinesieme o niekoľko dní.
