Premrhať obrovskú šancu na úspech by bolo škoda, hovorí Svačina
Proti Košiciam ste odohrali výbornú prvú tretinu, no potom prevzal réžiu majster. Čo sa stalo?
Vladimír Svačina: Naozaj sme začali výborne, povedal by som, že až excelentne. V prvej tretine sme hrali neskutočne, no bohužiaľ sme z toho vyťažili iba jeden gól. To v podstate rozhodlo, pretože ak by sme premenili šance a viedli napríklad 3:0, tak by nikto nemohol povedať ani slovo. Celý zápas bol ale obojstranne kvalitný, divákom sa musel páčiť a bola to dobrá príprava na play-off.
Od druhej tretiny Košičania zvýšili dôraz v osobných súbojoch a to akoby Popradu nevoňalo...
Áno, od úvodu druhej tretiny Košice hru vyrovnali, zvýšili pohyb a tak ako vravíte, začali nás dohrávať. Robilo nám to problémy, ale možno nám chýbal i kúsok šťastia.
To šťastie by ste potrebovali predovšetkým v dlhej presilovke v tretej tretine. Až dvakrát ste hrali piati proti trom, ale vyrovnať ste nedokázali. Presilovky sú pritom silnou stránkou Popradu.
Áno, až dvakrát sme hrali viac ako minútu piati proti trom a takú výhodu musíme využívať. Väčšiu šancu na vyrovnanie sme už predsa dostať nemohli. Gól sme však nestrelili a preto sme si asi vyhrať nezaslúžili. Dôležité bude, aby sme to zvládali v play-off. Máme ešte dostatok času popracovať na zlepšení.
V utorok ale prehrali i Slovan a Skalica a z pohľadu súboja o druhú priečku sa v podstate nič nezmenilo. Stále strácate len tri body a všetko je otvorené. Teší to?
Určite áno, ale my sa musíme pozerať v prvom rade sami na seba. Nesmieme spoliehať na to, že ostatní budú prehrávať. Najdôležitejšie je, že play-off odštartujeme z prvej štvorky, čiže doma. Ideálne by bolo pochopiteľne získať v základnej časti prvé, či druhé miesto. Prví už asi nebudeme, chceme byť teda druhí. V prípadnom semifinále by sme mohli začínať opäť doma a to by bolo fajn.
Vy osobne ste sa uviedli v popradskom drese skvelým štartom. Ako sa cítite pod Tatrami?
Nástup mi veru vyšiel a myslím si, že ani proti Košiciam to nebolo z mojej strany zlé. Neodohrali sme zlý zápas, aj keď nám to tesne nevyšlo. Do Popradu som prišiel pomôcť - nech už to bude gólmi, nahrávkami, alebo iným spôsobom. V tíme sa cítim dobre a verím, že nás čaká úspešný záver sezóny.
Dá sa predpokladať, že si vás pre Poprad vyhliadol tréner Ladislav Svozil, ktorý vás pozná z Vítkovíc. Pomáha vám jeho prítomnosť v klube?
Je pravdou, že som sem išiel aj kvôli nemu. Cítil som, že má o mňa veľký záujem a s mojim agentom Vůjtkom rokoval veľmi intenzívne. Také veci potešia. Vo Vítkoviciach som dôveru trénera nemal, v Poprade cítim, že ju mám obrovskú. Je to pre mňa zaväzujúce a chcem sa mu odvďačiť svojimi výkonmi.
Vítkovice i Poprad získali v uplynulej sezóne strieborné medaily, v lete bojovali na turnaji o Tatranský pohár. Čo ešte tieto dva kluby ešte spája?
Ja mám z Vítkovíc striebro len z predminulej sezóny, tú predošlú som dohrával v rámci hosťovania v Plzni. Čo ale Vítkovice a Poprad spája? No predovšetkým ich rozdeľuje veľkosť ľadovej plochy! Vo Vítkoviciach je najširšia v Čechách, v Poprade najužšia na Slovensku. Na to som si musel zvyknúť a domácu premiéru som absolvoval po sérii zápasov vonku až proti Košiciam. Som prekvapený, ale povedal by som, že v tomto zápase sa mi hralo zatiaľ vôbec najlepšie od príchodu do Popradu. Úzky ľad by mi teda nemal robiť problémy.
Poprad má na papieri veľmi silný tím, ale po reprezentačnej prestávke vyhral zo štyroch zápasov iba jediný. Po zisku striebra by ale mali byť tohtoročné ciele maximálne. Je to tak?
Áno, ciele sú veľmi vysoké, ale ide skôr o také skryté ciele. Vieme, že je to šport a úspech sa nalinkovať nedá. Môžeme vypadnúť vo štvrťfinále a môžeme byť aj majstri. Máme veľmi kvalitný tím a niektorí ľudia tu hovoria, že kvalitnejšie mužstvo snáď ešte Poprad ani nemal. Cítime preto obrovskú šancu a bolo by škoda premárniť ju. Uznávam, posledné výkony trochu haprovali, ale radšej nech haprujú teraz, ako v play-off. Tam to už musí byť tip-top. Už v Nitre chceme nadviazať na dobrý zápas proti Košiciam a smerom k play-off ladiť formu k ideálu.