Josef Turek: Chceme hrať útočný hokej pre divákov, ale hra začína od dobrej obrany
Pán tréner, aké máte pocity po prevzatí nového tímu?
„Som rád, že mi vedenie Dukly dalo šancu, mám z toho dobré pocity, z tímu aj prostredia. Postavenie v tabuľke nie je zďaleka tragické. Tohtoročná liga je veľmi vyrovnaná. Naskočil som v stredu a opäť ma to chytilo a nakoplo.“
Za dva dni sa asi nedá urobiť zázrak. Čo môže tréner za taký krátky čas dokázať?
„Ja som sem neprišiel nikomu nič dokazovať. Prišiel som ako náhrada za Miloša Holaňa, chcem tu čo najlepšie pracovať pre klub a pre chalanov. Povedal som im, že som tu pre nich, vážim si, že môžem trénovať také ikony ako Kopecký, Ölvecký, Hossa, Gašparovič, Tybor, Dlouhý, Chábera, či ďalší. Hráčsky káder je tu veľmi dobrý a verím, že sa urobí posun, lebo ten tím má určite naviac.“
So zložením kádra budete mať zrejme v úvode pôsobenia určité problémy, Rado Tybor odíde do Vítkovíc, otázni sú aj ďalší hráči. Ako ste pripravení na túto situáciu?
„Máme tu okrem toho aj viacero zranených hráčov, niektorí sa teraz vracajú po dlhšej dobe. Káder je rozbitý, ale od toho sme tu s Robom Petrovickým, aby sme to dali dokopy. Ešte to musíme zrejme aj doplniť. Uvidíme, ako sa rozhodne Tomáš Kopecký, o neho by sme mali veľký záujem, uvidíme, či bude pokračovať, alebo odíde do zahraničia. Agenti nám ponúkajú viacerých hráčov. Na druhej strane, káder je veľmi silný, ak budú všetci zdraví. Za Rada Tybora momentálne adekvátna náhrada nie je, musíme nejakú zohnať.“
Na tréningoch sa predstavili už aj viacerí noví hráči, boli príchody Jáchyma, Sikelu a Obšuta vašim želaním?
„Je to zhoda okolností, že prišli do Trenčína v rovnaký deň, ako ja, ale dohodnutí už boli skôr. Ja som ich neoslovoval. Síkelu som trénoval vo Zvolene, je to hráč, ktorý pomohol vyhrať titul. Je vysoký, vie si prikryť puk v útočnom pásme, je ťažké mu ho zobrať. Jara Obšuta dobre poznáme, ale dlho nehral zápas, iba individuálne trénoval. Rozhodneme sa až v piatok ráno, či ho dáme do hry.“
Vo Zvolene ste forsírovali útočný hokej, s veľkým počtom gólov. Máte podobný úmysel aj v Trenčíne?
„Samozrejme, to baví aj divákov. Vždy sa však musí pozerať na to, že hra začína od obrany. Máme vynikajúceho brankára Jana Cháberu, musí sa podporiť. Obrancovia nesmú dopustiť pred ním dorážky, ako sa hovorí, to musia súperom ruky preraziť a brankárovi uľahčiť situáciu. Nesmieme sa hrnúť len do útoku, musíme začať od kvalitnej obrany. Keď nebude v obrannom pásme chaos, každý si bude plniť svoje povinnosti, tie góly prídu.“
Ako prvý súper vás čaká v piatok Banská Bystrica, to je asi dosť náročný protivník na rozbehnutie.
„Ja som v extralige už 350-ty zápas. Beriem to teda ako ďalší duel, teším sa naň. Prvé dva tréningy v Trenčíne ma bavili. Nikdy nekomentujem, čo sa dialo v klube predo mnou. To by nebolo dôstojné a neprislúcha mi to. Hráčov a robotu beriem od môjho nástupu. Tréningy sa mi páčili, hráči makali, uvidíme, čo prinesie zápas.“
Dva zápasy pred prestávkou využijete najmä na spoznanie a otestovanie hráčov?
„Je to dobré, že uvidíme hráčov v akcii. Rozhodne ale nechceme hráčov v zápasoch skúšať, my chceme vyhrať. Nie je to teda len o testovaní hráčov.“
Úplne do neznáma ste ale zrejme nešli, keďže Duklu ste už tento rok dvakrát ako tréner Zvolena zdolali...
„Mne sa hra Trenčína proti Zvolenu páčila, aj minulý rok. My sme dali v minulej sezóne so Zvolenom najviac gólov, musíte na to však mať typológiu hráčov. Dôležité sú však aj tréningy pre tých hráčov, ktoré máte pod rukou. Niektorí sú schopní dať viac gólov, ale nemajú na to vytvorené podmienky od trénera. Aj tu sú strelci, ako Hossa či Gašparovič, ktorí sú schopní dať 30 gólov v sezóne, ja verím, že to vyjde.“
Vo Zvolene ste mali výborné presilovky, Dukla sa v početných výhodách trápi. Ako oživiť túto hernú činnosť?
„Všetko to vychádza z herných činností hráčov a aj z tých špeciálnych tréningov, ktoré som spomínal. My sme napríklad vo Zvolene špeciálne presilovky netrénovali. Mali sme určité cvičenia, kde sa mi podarilo to, že som tréningy prispôsobil na hráčov, že sme odhadli, ako s nimi pracovať. Môžete mať napríklad silových hráčov, a budete chcieť hrať útočný hokej, nebudú však dávať góly, tak to nepôjde a nič s tým neurobíte. V Dukle sú vhodné typy hráčov do útoku, nevidel by som to teda tragicky.“
Vo Zvolene ste vydržali tri roky, prečo prišiel predčasný koniec?
„Vo Zvolene som bol najdlhšie slúžiacim trénerom za posledných 22 rokov od pána Bokroša. Prečo prišiel koniec? Urobil som tento rok niečo inak. Mali sme dve výborné sezóny, kde sme získali 99 bodov a 104 bodov, ale medailu sme so skúseným kádrom nebrali. Z toho dôvodu som reagoval, dal som šancu dvom šestnásťročným hráčom – Ivanovi a Kelemenovi. Dal som šancu štyrom, alebo piatim minuloročným juniorom. Mali sme teda 5 až 7 juniorov a to bolo cítiť. S nimi sme nepredčili skúsené tímy ako Košice, Banskú Bystricu či Nitru. To nešlo. To som možno urobil chybu, keby som vsadil na skúsenejších hráčov, tak by som možno ešte vo Zvolene pokračoval. Chcel som urobiť niečo nové, dlhodobo pracovať s mladšími hráčmi, ale nenechali ma to dokončiť.“
Zvyknete sledovať diskusie fanúšikov na internete? Sledovali ste napríklad reakcie tých zvolenských na váš nový angažmán?
„Nesledujem to, lebo negatívne reakcie môžu trénerov drviť. Ľudia tam väčšinou píšu anonymne, nepredstavia sa. Negatívne veci vám zostanú v hlave.“
Mnohí zvolenskí fanúšikovia vám však ďakovali za odvedenú prácu a priali veľa šťastia.
„Toho si vážim. Aj toho, že nikdy nezaznelo z hľadiska Turek von. Tá práca niekedy môže byť náročná, pracujete od rána do večera, ale ľuďom sa nemusí páčiť hra, alebo ako osoba sa im tam nepáčite. Našiel som vo Zvolene dobrú parketu, nechal som tam kus srdca, vedenie sa ale takto rozhodlo, takto skoro. Môžem im však len poďakovať, že mi dali šancu pracovať tam tak dlho.“
A boli aj také reakcie, ktoré k vám lichotivé neboli...
„To sú možno rodičia tých, čo nehrali (smiech)... Najlepšie by bolo, keby sa tí ľudia, čo to píšu, priamo prišli pozrieť na štadión, na tréningy, zápasy, stretli sa a porozprávali.“
Vašim asistentom bude Róbert Petrovický, bola to vaša voľba?
„Áno. Pýtali sa ma, či si chcem niekoho priviesť, boli tam rôzne alternatívy, ale vybral som si Roba Petrovického. Pozbieral som si informácie a dal som na svoju intuíciu, nie sme od seba ani vekovo ďaleko. Videl som aj dnes reakciu mužstva, keď sa Robo k tímu vrátil, takže som presvedčený, že som sa rozhodol správne.“