Kalináč: Nebudem zabijak, musím vynikať svojou rýchlosťou, obratnosťou, tvorivosťou
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marián Vychovalý, foto: Vladimír Koláček
Martin, konečne po zranení opäť na ľade, aký bol návrat?
„Je dobré, že konečne po zranení hrávam. Chcel som byť už na ľade, už mi to chýbalo, dni počas liečenia som trávil na bicykli. Trošku som návrat uponáhľal a v tom prvom týždni to ešte nebolo celkom okej, odzrkadlilo sa to v zápase v Banskej Bystrici, kde som nehral podľa toho, ako si to predstavujem ja, a zrejme aj tréneri. Postupne som sa ale do toho dostával, trojtýždňový výpadok z hokeja je ale cítiť, to sa nedá nahradiť ničím.“
Absolvovali ste dobrú prípravu, úspešnú skúšku, čo ste si pomysleli po zranení tesne pred súťažou? Konečne ste dostali šancu v najvyššej súťaži a prišlo zranenie.
„Pripomenulo mi to pôsobenie v dvadsiatke, keď som mal ísť na MS do 20 rokov. V poslednom zápase v Piešťanoch som sa zranil, hlavou som nabúral do mantinelu a nedostal som sa kvôli tomu na juniorský šampionát. Trochu mi to teda pripomenulo túto situáciu, ale dúfal som v to, že šancu dostanem. Musím sa poďakovať trénerom, že mi dali šancu hneď do druhého útoku. Bol som z toho aj trochu prekvapený, ale hlavne som bol veľmi vďačný. Snažím sa im odvďačiť najviac ako viem.“
Váš útok patrí k najrýchlejším v lige. Sedí vám spolupráca s rýchlikmi Tyborom a Gašparovičom?
„Krídla mám najrýchlejšie a ja ich musím stíhať (smiech). Nič iné mi nezostáva, len korčuľovať. Pokiaľ vypnem na dve-tri sekundy, tak chalani sú už v útočnom pásme, ja teda musím byť stále pripravený korčuľovať, lebo obaja sú veľmi rýchli. Rado aj Gašpo doslova lietajú po ľade. Ja sa musím prispôsobiť.“
V Nových Zámkoch ste zaznamenali aj prvý sezónny gól. Radosť ste mali viditeľne veľkú. Aké to boli pocity?
„Nejaké góly som dal už aj v dvadsiatke, takže nebol prvý v najvyššej súťaži, ale veľmi som sa tešil. Návrat do extraligy totiž cítiť, je to veľký rozdiel oproti prvej lige. Niektorí hráči hovoria, že medzi oboma súťažami nie je rozdiel, ale podľa mňa je to veľký kvalitatívny rozdiel. Vidím to aj z pohľadu študenta FTVŠ, niektoré veci sa tam učíme, vnímam tu podstatne vyššiu taktickú a technickú vyspelosť oproti prvej lige.“
V prvej lige ste mali veľmi dobré sezóny, kde ste nazbierali veľa bodov. Nečakali ste, že ponuka z najvyššej súťaže príde aj skôr?
„Šancu som dostal aj v Skalici, ale to sa ani neoplatí komentovať. Vyšla mi prvoligová sezóna v Senici, nechcel som ale nič uponáhľať, niekam sa dostať narýchlo bez toho, aby som dostal šancu zabojovať o tie vyššie priečky. V Senici sme dvakrát veľmi skoro vypadli v play-off. Tie zápasy sa nedajú porovnať s tými, čo som odohral potom v Bardejove, keď som zažil v baráži vysokú školu hokeja, za to som strašne vďačný. Tam sa hral hokej na najvyššej úrovni. Verím, že to teraz zúročím.“
Nie je vám trochu smutno, že v Bardejove prakticky hlavný tím skončil po sezóne?
„Smutné to je. Pokiaľ som tam bol, nemal som žiadne výhrady a ten klub mohol s hrdosťou ukončiť tú sezónu. Možno nešli do toho tak, ako niektoré iné prvoligové kluby, v ktorých chlapcom niečo chýbalo. V Bardejove bolo o nás špičkovo postarané, dá sa to porovnať s extraligou.“
Konečne teda ste platným členom tímu v najvyššej súťaži, čo by ste chceli dosiahnuť v tomto ročníku?
„Pre mňa je základ deň za dňom. Navyše som dosť rozlietaný, keďže hokej musím koordinovať aj so školou. Nemôžem sa na to pozerať z hľadiska výsledkov. Ráno sa musím zobudiť a ten deň odšliapať naplno, či v škole, alebo klube. Moc dopredu sa teda nepozerám. V Trenčíne sa zložil výborný tím, hráči už majú niečo za sebou, my mladší sa od nich môžeme učiť.“
Ste odchovancom Slovana, tam ste odohrali aj prvé zápasy v extralige, ako ste vnímali odchod klubu do KHL?
„Mne to bolo veľmi lúto. Pre každého chlapca z Bratislavy, teda aj pre mňa, je snom hrať v klube, v ktorom vyrastal. Bolo to teda smutnejšie. Škoda, že v Bratislave je to také divné, že sa tam nehrá ani prvá liga, ani extraliga. Teraz tam konečne chlapci založili klub pre druhú ligu. Bratislavčania to teda majú ťažké. Ale som rád, keď sa Slovanu darí v KHL, je to ich smer, ktorým sa ubrali. Ja sa skôr pozerám na extraligu, kde pôsobím teraz.“
V súťaži sú hráči technickejší aj hráči, ktorí hrajú fyzickejšie. Vy pri vašej postave zrejme musíte dávať na osobné súboje väčší pozor.
„Snažím sa súboje aj dohrávať. Nie je to tak, že by ma hráči vôbec necítili. Je to možno pre nich aj zložitejšie, lebo Peter Ölvecký sa minule sťažoval, keď som ho narazil, že ani nevedel, z ktorej strany som prišiel (smiech). Musím sa týmto chalanom vyrovnať. Nebudem zabijak, musím vynikať svojou rýchlosťou, obratnosťou, tvorivosťou. Musím rozdávať prihrávky, tlačiť sa do brány, sústrediť sa s mojou výškou na toto. Nebojím sa súbojov, ale nebudem rozrážať všetkých súperov ja.“
V Nových Zámkoch ste inkasovali nepríjemný zákrok pri mantineli a v prvom momente to vyzeralo zle.
„Ja som tam mal puk pod korčuľami, bol som v súboji s jedným hráčom, ktorý ma napádal, toho druhého som vôbec nevidel. Zakusol som si pri náraze aj jazyk, od otrasu mozgu ma možno zachránil aj chránič na zuby, lebo som cítil, že to bola rana. Je to hokej, nie som na nikoho nahnevaný, som rád, že sa nič vážnejšie nestalo.“
Spomínate chránič na zuby, často vidieť keď vyvážate puk, že vám táto časť výstroja trčí z úst, nebojíte sa, že potom vám v nejakom súboji vypadne?
„Toto si nejak nevšímam (úsmev). Ja ten chránič musím mať stále. Keď som hrával v juniorskej MHL, tam ma v jednom kuse zašívali. Musím teraz zaklopať na drevo, že sa mi so zubami doteraz nič nestalo. Som si s tým chráničom istejší. Niekedy ma z toho nadúva, možno preto si ho občas uvoľním, nie je to príjemné mať stále celý chránič v ústach. Najdôležitejšie je mať chránič v ústach pri súbojoch.“
ŠTATISTIKY MARTINA KALINÁČA (eliteprospects.com)
