Legenda zavesila korčule na klinec: Petras, ďakujeme...
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marián Vychovalý
Keď tréner Július Šupler zložil v roku 1991 prvý útok Dukly v zložení Jánoš – Petrovický – Pálffy, málokto tušil, aké čísla toto trio „mladých pušiek“ zaznamená. Spolu dala trojica mladíkov 94 gólov a aj vďaka tomu získal trenčiansky tím historický prvý federálny titul majstra.
Sezóna 1991/92
Róbert Petrovický 46 zápasov (25+36)
Branislav Jánoš 50 (28+36)
Žigmund Pálffy 45 (41+33)
Vynikajúca sezóna Petrovického neušla ani zámorským skautom a v drafte 1992 bol Róbert vybraný v prvom kole ako deviata voľba tímom Hartford Whalers. Za tím, ktorý sa neskôr presťahoval do Caroliny, odohral svoje prvé duely v najprestížnejšej svetovej súťaži, hneď v prvom ročníku ich bolo 42, čo sa podarí máloktorému nováčikovi, ihneď po prechode do zámoria naskočiť na toľko súbojov vo svojej nováčikovskej sezóne.
Počas nasledujúcich deviatich ročníkov vystriedal Petrovický viacero tímov NHL, pôsobil aj v nižších súťažiach AHL a IHL. V NHL celkovo odohral 210 stretnutí (27+38). V roku 2001 sa rozhodol pre návrat do Európy, sezónu dohral vo švédskom MoDo, nasledujúce roky sa stalo pre neho druhým domovom Švajčiarsko. V najvyššej súťaži obliekal dres Ambri, Langnau a Zurichu. V Zurichu sa stal veľmi populárny a stále tam na neho radi spomínajú.
Fotografia so svokrom (Vladimír Vujtek st.) a švagrom (Vladimír Vujtek ml.), všetci traja sú medailisti z MS v hokeji.
Po švajčiarskej anabáze dva roky hrával vo Vítkoviciach, odkiaľ potom zamieril vždy do švédskeho Leksandu. Už ako 36-ročný, vo veku, kedy mnohí hráči už dávno končia kariéru, si vyskúšal „Petras“ KHL v drese Dinama Riga a nestratil sa ani na ruských klziskách, kde v 74 zápasoch nazbieral 30 bodov (10+20). Ďaľšie dve sezóny v drese Komety Brno mu priniesli nezabudnuteľné zážitky pred výbornými divákmi, v jednej zo sezón bojoval o český titul, ale nakoniec z toho bolo len striebro.
Kariéru vynikajúci center ukončil doma, v drese Dukly, kde túžil dosiahnuť nejaký úspech na záver, ale nepodarilo sa mu to. Napriek pomerne vysokému veku ešte aj v poslednej sezóne ukazoval záblesky hokejového génia pri prihrávkach spoluhráčom do čistých streleckých pozícii. V posledných sezónach ho už ale aj častejšie trápili zranenia a nakoniec sa rozhodol pre krok, ktorý avizoval už pred sezónou.
Na svoje konto na Instagrame zverejnil obrázok korčule, zavesenej na klinci. K bohatej kariére mu poblahoželali kamaráti hokejisti aj fanúšikovia. V pamäti fanúšikov hokeja ostanú nielen jeho góly a prihrávky v klubových dresoch, ale aj reprezentačné zásahy, jeho chuť reprezentovať a obliecť si slovenský dres bola vždy príkladná, pamätný je moment z roku 1996, kedy veľmi túžil hrať za Slovensko na prvých MS A-kategórie, ale po troch odohraných zápasoch ho jeho klub Dallas Stars povolal naspäť do zámoria, kam „Petras“ odlietal so slzami v očiach.
Na jeho kariéru ale určite budeme spomínať s úsmevom a radosťou, prinášal radosť viacerým generáciám fanúšikov a vďaka svojim skúsenostiam nepochybne má čo odovzdať aj budúcim generáciám hráčov, takže veríme, že Robo bude pracovať pri hokeji a z jeho poznatkov bude ťažiť slovenský hokej a aj Dukla.
Robo, ďakujeme...
