Peter Kosa: Na zahraničnú špičku strácame, ale to ma motivuje do ďaľšej práce
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marián Vychovalý, foto: archív P.K.
Ako sa zrodila účasť Dukly na turnaji vo Švajčiarsku?
„Boli sme pozvaní švajčiarskou stranou, kde máme dobré kontakty cez Patrika Hogela. On sa snažil všetko doladiť tak, aby sme mali dobré podmienky na pripravu, keďže sme to mali vybavené aj ako malé sústredenie. Cez vybavené tréningy na ľade, plaváreň, posilňovňu a futbalové ihrisko, až po voľnočasové aktivity, ako napríklad návšteva ZOO. Samotné sústredenie trvalo od 5. do 9.augusta.“
Aké výsledky ste na turnaji dosiahli?
„V úvode sme mali pripravný zápas proti domácemu timu Rappersvil Lakers s našim víťazstvom 6:0, následne sme hrali už turnajový ťažký zápas proti Klotenu Flyers, ktorý sme vyhrali až na samostatné nájazdy 2:1, na ďaľší deň zápas proti domácim (3:1) a posledný zápas bol proti Red Bulls Salzburg, ktorý sme vyhrali 3:2 na nájazdy. Tri ťažké turnajové zápasy a jeden prípravný nám ukázali možnosti hráčov, charakter tímu, vybudovali sa aj dobré vzťahy v rámci mužstva. Takáto konfrontácia s kvalitnými zahraničnými timami posunula opäť mužstvo o krôčik vpred a chlapcom ukázala ich možnosti. Chcel by som sa poďakovať manažmentu Dukly, že nám umožnili takéto kvalitné sústredenie, takisto klubu a ľuďom z Rapperswil Lakers (Christian Rüegg, Roger Maier), kde sa o nás perfektne postarali a samozrejme Patrikovi Hogelovi.“
Na základe videného, v čom je Dukla lepšia, v čom zaostávala?
„Ten káder už čerpal z predošlých rokov, v doraste aj juniorke sa urobila dobrá práca, tí chalani teda mali niečo vžité, plus nový tréner Okuliar priniesol niečo nové. Bol tam potenciál v bráne, takisto sme mali možno väčšie individuality, ako ostatné tímy. Tie hrali trošku taktickejšie, u nás to bolo viac živelné. Sledoval som aj nejaké tréningy, a idú do systémov už v menšom veku ako u nás na Slovensku. My máme stále dobrých hokejistov, len sa nevedia niekedy presadiť vo veľkom hokeji kvôli hlave. Videli sme to aj v zápase so Salzburgom, kedy už z počutia bolo jasné, že je to niekto, prehrávali sme po prvej tretine 2:0. Po prvej tretine sme hráčom zdôraznili, že ten hokej hrať vedia, že sa nesmú pozrieť na dres súpera a báť sa toho, že majú na prsiach býka. Nesmú pozerať koho majú proti sebe ale hrať naplno to, čo vedia. Otočilo sa to a zápas sme vyhrali. U nás teda chlapci podľa mňa nie sú mentálne dobre pripravení na veľký hokej. Niekedy súpera podceňujú, niekedy preceňujú. Nepozerajú sa na svoje kvality, ale na kvality toho druhého. Psychologická príprava by mala u nás nastúpiť už v skoršom veku.“
Bolo by teda vhodné rozšíriť realizačný tím o mentálneho kouča? Je to v našich podmienkach realizovateľné?
„V Trenčíne k nám chodil už pred dvoma rokmi Peter Bielik, ktorý teraz pôsobil aj pri reprezentácii, pomáhal v niektorých veciach. To bola pomoc zvonku. Je to ale aj inšpirácia pre nás trénerov viac sa tým zaoberať, študovať a chalanom týmto spôsobom pomôcť. My sa snažíme chalanom pomôcť aj v nehokejových veciach. Najdôležitejšie je chalanov presvedčiť, aby všetko robili maximalisticky. To je základ, keď niečo robím, musím to robiť na maximálnej úrovni. Treba aj zábavu, ale keď je práca, musí byť koncentrovaná a sústredená. Výsledok bude aký bude, ale každý nech si svoju prácu odvedie, ako má. To je potom pre chlapcov aj do budúcna cenné.“
Aké boli ohlasy na vaše pôsobenie z domácej strany či zo strany iných tímov?
“Už po prvom prípravnom zápase, v ktorom sme nad domácimi zvíťazili 6:0, videli, že hokej hrať vieme, videli aj naše tréningy, oslovilo ich aj to, že sme mali aj individuálne tréningy. Vnímali nás ako slovenský veľký klub. Keď som komunikoval aj s ľuďmi z Red Bull Salzburg, oslovili nás, že by sme si mohli dať ešte nejaké prípravné zápasy, či odohrať u nich turnaj. To je také ocenenie, že hokej sa u nás hrať vie a že s nami spolupracovať chcú. Takto môžeme posúvať mužstvá ďalej. Mňa osobne mrzí, že už niekoľko rokov sa hrajú Majstrovstvá sveta juniorských klubov, ktoré sa skončili pred pár dňami, a zo Slovenska tam vôbec nebolo zastúpenie. Mrzí ma to, lebo sú tam tímy z Nórska, Bieloruska či Lotyšska, na Slovensko nevyšlo. Musíme chodiť, propagovať, pýtať sa, aby si chlapci na tú konkurenciu zvykli. My sme vyhrali na Slovensku juniorskú ligu, o týždeň na to bol turnaj 19-ročných a za Fínmi či Čechmi sme veľmi zaostávali vo viacerých veciach. Na jednej strane tešil získaný titul, na druhej poznatok a motivácia do ďaľších sezón, že to, čo stačí na Slovensku, nestačí na medzinárodný ľad. Mňa to nažhavilo do ďaľšej práce. Aj naša príprava ukázala, že hrali sme síce vyrovnané partie s českými mužstvami, kvalita bola vyššia u nich. Hoci nám chýbali viacerí hráči, ktorí boli zranení alebo pôsobili v reprezentačných výberoch. Prípravu sme chceli voliť s kvalitnými súpermi zo zahraničia.“
Aké bolo zázemie turnaja? Bol pobyt pre chlapcov motivujúci?
„Chalani tam videli podmienky na život aj na hokej, ktoré sú trochu odlišnejšie ako u nás. Mali sme všetko zabezpečené, boli tam vynikajúce podmienky na tréning aj trávenie voľného času. Je to teda aj pre nich motivácia, že keď budú na sebe pracovať, tak potenciál majú, môžu sa tam dostať a mať sa dobre. Musia mať motiváciu, vidieť to, skúsiť. Stále si ich niekto môže všimnúť. Na tréningu sa nepredajú, predajú sa v zápase. Tá hlava musí byť na zápas pripravená tak, že musím pomôcť svojmu tímu a potom sa predať. Chalani u nás majú väčšina potenciál. Napríklad ako Adam Tužinský, ktorý sa z Levíc postupne cez štvrtú päťku v doraste prebojoval až do reprezentačnej dvadsiatky. Také veci človeka tešia. Išiel si za svojim, drel. Máme tam aj chlapcov, ktorí až taký talent nemajú, ale veľa na sebe pracujú. Na druhej strane aj takých, ktorí talent majú, ale nedajú tomu maximum. Sú to také protipóly, ktoré ukazujú, že len tí pracovití to niekam dotiahnu, tí talentovaní keď nebudú tvrdo pracovať, tak sa nepredajú v zápase a to je konečná. Niektorí si to musia skúsiť na vlastnej koži, keď trošku dospejú, tak uvidia.“
Stačí na správne nasmerovanie hráča pôsobenie trénera, alebo musí zapracovať aj jeho okolie?
„Musí mu pomáhať aj rodina. Pokiaľ bude tá pôsobiť aj po konzultáciách s trénermi správnym spôsobom, tak to bude pre hráča prospešné. Nemôže sa rodina postaviť proti trénerom a chrániť si iba chlapca, že on je najlepší. My nikomu ublížiť nechceme, všetci hráči sú na rovnakej čiare, musia si to vybojovať, na tréneroch je, aby im zo seba dali to najlepšie.“
Koho z hráčov by ste vyzdvihli za výkony na turnaji?
„Dobre zahral Adam Špankovič, v obrane bojoval Dominik Trška. Ja nerád vypichujem jednotlivcov, hokej je kolektívna hra. Nájazdy nám vyhrali aj iní hráči. Som rád, keď v tíme má každý svoju úlohu. Niekto je strelec, niekto pes obranár. Ja som rád, keď tím funguje. Tak ako nám to fungovalo v minulom ročníku, zaklaplo to tak, že sme mali hráčov na oslabenia, tých, ktorí robili špinavú robotu, blokovali strely. Na hokeji je síce krásne to, keď padajú góly, ale pre trénerov je dôležité aj to, že mužstvo súpera dokáže zablokovať, unaviť. Snažíme sa v Dukle pracovať tak, aj po skúsenostiach z minulých rokov, že sa snažíme hráčov viac pripravovať po individuálnej stránke, budeme mať tri dvojfázové tréningy počas týždňa, kde sa chceme zamerať viac na individuálnu činnosť brankárov, obrancov či útočníkov. Hráčom chceme ponúknuť progres, chceme sa zlepšovať. Dukla vychovala mnoho skvelých hráčov, ale teraz je trošku slabšie obdobie, tak musíme aj my tréneri pridať, aby sme znova nastúpili na tú cestu a produkovali opäť výborných hráčov pre reprezentáciu.“
Súboje so zahraničnými tímami mužstvo preveria viac ako domáca juniorská súťaž, ako to bude teraz po reorganizácii juniorskej extraligy?
„Bolo to také riešenie, ktoré asi bolo nutné. Všade sa snaží konkurenčné prostredie skvalitňovať, u nás sa to spravilo týmto spôsobom. Musíme to rešpektovať a nesmieme sa vyhovárať, proti komu budeme hrať. Keď bude možnosť hrať kvalitnejšie zápasy v zahraničí, musíme ísť. Budeme sa snažiť našich hráčov dávať či do extraligového áčka, alebo do klubov prvej mužskej ligy, budeme sa snažiť dávať šacnu aj dorastencom. Našim cieľom je skončiť v základnej časti do prvej päťky a potom sa začína prakticky odznova a tam sa budeme chcieť pripraviť čo najlepšie na play-off. Sme maximalisti a našim cieľom je obhajoba titulu, chceme pre Duklu vychovať čo najlepších hráčov.“
Ako vnímate svoju úlohu asistenta trénera?
„Chcem pomôcť jednak trénerovi, konzultovať naše predstavy, a hlavne, pomôcť chalanom v nejakej individuálnej činnosti a hlavne brankárom, keďže sa tomu venujem, je to taká pridaná hodnota toho, že ma tam majú. Mohol z toho čerpať Erik Kompas aj David Hrenák, takže chalani si to pochvaľujú a ja som len rád, že môžem pomôcť, povzbudiť ich alebo upokojiť. Hlavný tréner musí byť taký dominantný, asistent musí pôsobiť tak, aby to bolo vyvážené. Hráčov treba vedieť aj pochváliť, ale aj pokarhať.“
Minulý rok ste mali v bránke juniorky Erika Kompas, kto bude prvým brankárom v tejto sezóne?
„David Hrenák je v projekte dvadsiatky, čo je pre neho veľký krok vpred a mňa to teší, a teraz je to len na ňom, ako sa s tým popasuje. Reprezentační tréneri majú v neho dôveru a veria, že je v ňom potenciál. Platí pre kluby výnimka, že keď je brankár zaradený do projektu reprezentácie, môže byť za neho použiteľný brankár ročníka 1995, počas doby, kedy bude v projekte. Máme teda Erika Kompasa ako jednotku, ktorý však bude k dispozícii aj mužom, alebo bude nastupovať v Považskej Bystrici a potom na play-off rátame s Davidom. Zranil sa nám David Páleš, odchovanec Prievidze, ktorý je u nás už druhý rok. Bude dlhšie mimo, máme ešte Ivana Haringu, ktorý je Trenčan, hoci pôsobil mimo.“
Počas vašej aktívnej kariéry vás možno ľudia menej vnímali, keďže ste pomerne skoro odišli do zahraničia. Bolo vtedy veľmi náročné prebojovať sa do A-tímu Dukly?
„Bol tu Igor Murín, Vlado Hiadlovský ktorý stále ešte chytá v Štrasburgu, ale aj Miro Hála. Teda brankári, ktorí veľmi dlho chytali. Trošku sa to možno zlomilo, keď som raz dostal šancu chytať v áčku, o dva dni som mal juniorský zápas, kde som ochorel. Zhodou okolností ma potom pán Šupler volal na ďalší zápas, ale keďže som bol chorý, tak som nemohol ísť, a tým pádom šancu využil Miro Hála. Také veci sa stávajú, ja to nikomu nezazlievam. Som rád, že som desať rokov mohol profesionálny hokej hrávať, vinou zranenia som sa potom po piatich rokoch vrátil z Francúzska domov. Teraz ma napĺňa práca trénera. Chcem sa naplno venovať brankárom, ktorých mám v Dukle na starosti a takisto pomôcť juniorskému tímu, ale aj seniorom. Mňa tá práca baví a napĺňa, chcem pracovať pre klub, ale aj pre celý slovenský hokej, keďže aj na zväzovej úrovni pracujem s brankármi.“
Ktorá hokejová brankárska škola je podľa vás najlepšia? Ktorú sa snažíte priblížiť svojim zverencom?
“Ja aj keď som chytával, tak som nejaký vyhranený štýl nemal. Od každého som sa snažil odpozorovať niečo dobré. Aj keď som mal nejaké vzory. Takisto aj teraz spolupracujem a komunikujem s brankárskymi trénermi z NHL, som v kontakte s ľuďmi z Česka, Švédska či Fínska. Ono to nie je o tom mať vyhranený štýl, treba ušiť kabát každému brankárovi na mieru. Nemožno mu vtláčať niečo, čo mu nepasuje. Keď som komunikoval s Francoisom Allairom, brankárskym trénerom s 30-ročnými skúsenosťami, ktorý je momentálne trénerom brankárov v Colorade, aj ten mi dal podnety, že nemôžeme mať niečo jednotné, ale každý je nejakým spôsobom iný a treba mu vyhovieť. V Dukle pôsobil Janko Lašák, Braňo Konrád, teraz je tu Jano Chábera, chalani majú niečo svoje, povieme si nejaké detaily, čo by zmeniť mohli. Mňa teší, že Jano Lašák je vďačný za tých pár mesiacov, čo sme spolupracovali, niekde ho to posunulo. Teraz je v Liberci, kde komunikujeme aj s jeho brankárskym trénerom. My tu na Slovensku by sme mali byť otvorenejší, pred desiatimi rokmi si napríklad aj vo Švédsku každý hral na vlastnom piesočku, ale postupne sa otvorili a spojili, vidieť že švédska škola dosť napredovala. Dávajú šancu presadiť sa v najvyššej súťaži aj mladším chlapcom. Toto mi trošku na Slovensku absentuje, mali by sme tých mladších chlapcov viac podporiť a dať im dôveru. Jasné, nemôžu to zneužívať a musia na sebe pracovať. Pokiaľ to nevyužijú, prídu cudzí hráči, to už je chyba tých chlapcov, že to nedokážu využiť.“
Peter Kosa a Francois Allaire
Môže brankársky tréning prospieť aj strelcom?
„Som rád, že som s viacerými hráčmi spolupracoval aj na tých brankárskych tréningoch, tie aj strelcovi môžu veľa dať. Marko Daňo, Andrej Šťastný, Jakub Gašparovič či Rado Tybor. Ich to tiež môže posunúť, vidia čo brankár robí, akú jeho chybu či pohyb vedia využiť, je to teda obojstranne výhodný typ tréningu. U nás je luxus, keď má nejaký klub brankárskeho trénera. Vo Fínsku má každý tím v klube svojho brankárskeho trénera. V tomto sme ešte v plienkach, je to ešte v začiatkoch. Dopredu by však mohli ísť nielen brankári, ale s nimi aj hráči. Na brankárov sa ale stále zabúda, niekde sa to posunulo o krok dopredu, ale stále oproti zahraničiu je to dosť slabé.“
Na minuloročných MS juniorov zažiaril Denis Godla, je pre vás prekvapením, že si ho nikto nevzal v drafte NHL?
„Ja už som o tom v jednom rozhovore hovoril. Poviem to tak, ani nie. On už nebol draftový ročník. Na turnaji mu vyšlo všetko, ako malo. Mal super formu, mužstvu sa darilo, klobúk dole pred tým, čo ukázal. V NHL ale majú trochu iné pravidlá, draftový ročník bol už mladší, skauti ho sledovali už dva či tri roky, zrejme nevideli až takú perspektívu. Denis môže byť perfektný brankár v nejakej európskej súťaži, nikde nie je napísané, že sa nemôže do NHL dostať. Draft je však špecifický, preferujú možno vyšších brankárov. Draft je sedemkolový, kedysi boli o dve kolá viac, možnosti teda boli menšie. Aj Antti Rantaa sa dostal do NHL neskôr, podobne Pekka Rinne. Vo Fínsku chalani majú možnosť chytať svoju ligu, ktorá je kvalitná a tak sa do NHL môžu dostať aj bez draftu neskôr. Ak si Denis v budúcich rokoch dokáže udržať dobrú úroveň, dvere možno bude mať otvorené.“
Juniorské zápasy sa väčšinou hrajú cez víkend, v týždni sa trénuje. Moc si vás teda doma neužijú. Ako vaša rodina reaguje na pozíciu trénera?
„Je to veľmi ťažké. Klobúk dole pred manželkou, spolu so synom mi vytvárajú skvelé podmienky. Na jednej strane si to vyčítam, že nie som s nimi viac, na druhej ma podporujú. Manželka je so mnou už 18 rokov, vie čo to obnáša, ale ja si to vyčítam. Chcel by som byť s nimi viac. Som však maximalista. Tak ako na zverencov, tak aj na seba. Snažím sa stále zdokonaľovať a študovať. Študujem na FTVŠ špecializáciu ľadový hokej. Vybavujem si stáže do Švédska. Mám prácu na Dukle, niečo aj na zväze, či súkromné aktivity ohľadom brankárov. O tom to je, je to dennodenná drina. Ja verím, že to má opodstatnenie a budú sa napĺňať moje osobné ciele, potom bude spokojnejšia aj rodina. Vyrastal som s Gáboríkom, Kopeckým či Marcelom Hossom. To čo oni dokázali ako hráči, som ja nedokázal, ale chcem to dokázať ako tréner. To je pre mňa veľká motivácia. Nebol som v mládežníckej hokejovej reprezentácii, postupne si však idem za svojim ako tréner. Rodina vie, aký som, podporuje ma, keby som takú nemal, asi by som už pri hokeji nebol.“
***
Výsledky juniorského tímu Dukly na turnaji v Rapperswille (1.miesto):
Prípravný zápas: Dukla – Rapperswill 6:0
Turnaj v Rapperswille (1.miesto):
Dukla – Kloten 2:1 sn
Dukla – Rapperswill 3:1
Dukla – Salzburg 4:3 sn
