Gáborík oslavoval so Stanley Cupom, ďakoval trénerom z Dukly
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: mv
Stanley Cup cestuje po svete od roku 1995, kedy sa táto tradícia zaviedla. Na Slovensko zavítal už sedemkrát, najčastejšie do Trenčína, kde v Dukle vyrastala väčšina slovenských hviezd, ktorých meno svieti vygravírované na cennej trofeji.
Stanley Cup na Slovensku
2003 – Košice - Jiří Bicek (New Jersey)
2004 – Liptovský Mikuláš - Martin Cibák (Tampa)
2008 – Trenčín - Tomáš Kopecký (Detroit)
2009 - Topoľčany - Miroslav Šatan (Pittsburgh)
2010 – Trenčín - Marián Hossa a Tomáš Kopecký (Chicago)
2011 – Trenčín - Zdeno Chára (Boston)
2013 – Trenčín a Banská Bystrica - Marián Hossa a Michal Handzuš (Chicago)
2014 – Trenčín – Marián Gáborík (Los Angeles)
Trenčín sa na návštevu hokejového grálu prichystal opäť aj v piatok 11.júna 2014. Marián Gáborík ho najprv ukázal novinárom na tlačovej konferencii na svojom štadióne MG Rink. Trofej bola do Trenčína dopravená expresne helikoptérou z letiska vo Schwechate.
„Pohár už mali dvaja spoluhráči v USA, potom sa presunul do Európy, k skautom do Švédska a Fínska. Z Helsínk putoval do Viedne, odtiaľ sme ho vrtuľníkom prepravili sem k nám,“ ozrejmil posledné dni trofeje Marián Gáborík. O jej zisk sa slovenský krídelník pokúšal už v dresoch Minnesoty, New York Rangers, Columbusu, no až na štvrtej zastávke v Los Angeles konečne mohol dosnívať svoj sen. „Sníval som o tom veľakrát. Pocit, keď som pohár zdvihol nad hlavu, bol neopísateľný, úžasný. Každý hráč, ktorý ho nevyhral, si to predstavuje a sníva o tom. Keď sa to stane, realita je úplne iná a oveľa krajšia ako sny,“ opísal svoje dojmy po úspechu Marián. Spolu s tímom potom absolvoval veľkolepé oslavy v uliciach Los Angeles, užil si aj súkromné oslavy na pláži s blízkymi. Teraz sa chystal potešiť celé rodné mesto. „V Los Angeles boli oslavy adekvátne a teším sa aj na tie trenčianske. O príchode pohára sme sa dozvedeli relatívne neskoro, len dva týždne dozadu. Som rád, že sme to v krátkom čase dali dohromady. Teraz po tlačovke bude fotenie s deťmi na ľade, potom budem mať program so známymi a rodinou, od štvrtej zavítame s pohárom na ihrisko susednej základnej školy, kde bude program pre verejnosť. Potom pôjdeme na Pohodu a ukončíme to súkromnou akciou na hrade. Zajtra už poputuje pohár do Slovinska,“ popísal program hektického dňa Gáborík. Práve predstavenie trofeje na hudobnom festivale Pohoda je trochu netradičnou časťou osláv. „Keď som sa dozvedel termín, zľakol som sa toho, že to bude zároveň s Pohodou, po čase sme sa zamysleli nad tým, že by sme to mohli spojiť,“ popísal myšlienku tohto kroku krídelník Kráľov. Konečne teda môže byť aj on hlavnou osobou osláv Stanley Cupu, keďže doteraz to zažil len ako hosť, keď oslavovali jeho kamaráti z Trenčína. „Mal som extra motiváciu, keď som videl chalanov, ako si to užívajú. Teraz ich môžem pozvať aj na svoju oslavu. Je to rarita, že traja chalani z jednej ulice, z jedného mesta ktoré ma len okolo 60000 obyvateľov, získali Stanley Cup,“ skonštatoval Marián. Po sezóne podpísal s klubom novú dlhodobú zmluvu, ale ako sám poznamenal, týmto úspechom sa rozhodne nechce nechať uspať: „Každý víťaz je hladný po ďalších úspechoch. Tak je to aj u mňa,“ odhodlane sa pozrel smerom k ďalšej kariére Gáborik.
Jednou z tradičných udalostí osláv s pohárom je konzumácia obľúbeného jedla zo Stanley Cupu. Aj všetci naši hokejisti tak urobili. Predpokladáme, že ani Marián Hossa pred rokom pri jedení pirohov, ani Zdeno Chára, ktorý v roku 2011 jedol z pohára ryžový nákyp, nemysleli na príhodu Reda Kellyho z Toronta z roku 1964. Ten totiž do pohára posadil svojho malého syna, ktorému v ňom „ušlo“. Kelly sa potom vždy usmieval pri pohľade na hráčov, ktorí sa z neho najedli či napili.
Marián Gáborík si zvolil tatársky biftek, ktorý mu teda na záver tlačovej konferencie vložili do pohára a on si ho s chuťou vyskúšal, spolu s neterou Vanessou i rodičmi. Potom pohár vzal na ľadovú plochu svojho zimného štadióna, kde sa postupne odfotil s mnohými nádejnými hokejistami, absolventami jeho hokejovej školy.
Majovu kariéru v Trenčíne ovplyvnili viacerí tréneri a on sa im poďakoval za ich prínos. „Pohár by som venoval všetkým, ktorí ma trénovali. Všetkých som aj pozval na dnešné oslavy, bohužiaľ nie všetci prísť mohli. Určite sa však s nimi rád podelím o moju radosť, či už s Vojtom Lacom, ktorý ma naučil korčuľovať, rovnako ako môjho brata. Potom to bol Palo Bratranec, ktorý nás vychovával odmalička a učil aj na základnej škole. Ďalej tréneri Bohunický, Šinkovič, Dušan Gregor, Julo Šupler, Ján Faith. Ak som na niekoho v tej rýchlosti zabudol, tak sa ospravedlňujem, tých trénerov bolo kvantum a keby nebolo ich, dnes by som tu takto nesedel,“ podotkol úspešný krídelník Los Angeles.
