Viliam Čacho: Je to zadosťučinenie pre všetkých
Aký je to pocit, mať pokope všetky tri zlaté medaily?
„Je to skvelý pocit. Zadosťučinenie po celoročnej práci pre vedenie klubu aj trénerov, ktorí sme sa dennodenne stretávali na štadióne. Okrem súčasných trénerov juniorky, dorastu a žiakov aj pre trénerov, ktorí chlapcov vychovávali predtým. Bolo to vidieť aj pri oslavách juniorského titulu, boli naozaj trojnásobné, lebo sa na nich zúčastnili všetci tí ľudia, ktorí sa o to zaslúžili a vychutnali si úspech.“
Juniorská aj dorastenecká finálová séria bežali paralelne, počas nich vrcholil aj turnaj Majstrovstiev Slovenska žiakov. Museli ste sa prispôsobiť s kádrami tímov?
„Bola tu možnosť vyhrať tri zlaté medaily, tak sme sa o to pokúsili. Bolo tam riziko, že to nevyjde a príde sklamanie, ale išli sme do toho. Juniorskí tréneri pred tretím zápasom dorasteneckého finále posilnili náš tím dorastu o Sádeckého a Hatalu, ktorí sa výraznou mierou pričinili o zisk dôležitého druhého víťazstva v Bystrici. Viedli sme 2:1 na zápasy, aj ďalší duel tak bol pre nás dôležitý. Lenže juniorka prehrávala 1:2, tak sme opäť tých hráčov poslali k juniorom. Vyšlo to, čo nás tešilo. V ten istý deň začínali majstrovstvá Slovenska deviatakov, čo je pre nás dôležitý turnaj, lebo je to vyvrcholením tej žiackej kategórie. Veľmi sme túžili vyhrať a sme radi, že sa to po rockoch podarilo. Dvoch dôležitých hráčov z dorastu sme preto poslali hrať za žiakov, lebo potrebovali pomôcť v ťažkom súboji so Slovanom, aby teda dobre vstúpili do finálového turnaja.“
Mužstvo dorastu, ktoré trénujete, tak išlo na štvrtý zápas oslabené. Rátali ste aj s prípadným neúspechom?
„Dorast išiel na štvrtý zápas oslabený, ale nezazneli žiadne porazenecké reči, tím stále bol silný, lebo sme mali počas celej sezóny kvalitných päť útokov. Chlapci to zvládli, odbojovali, oddreli. Tréner súpera po zápase konštatoval, že sme mali 20 zblokovaných striel, naozaj, chalani sa hádzali do striel chceli vyhrať titul už vo štvrtom zápase.“
Ako sa pracuje v klube s tým, aby prechod hráčov medzi jednotlivými kategóriami bol čo najjednoduchší?
„Máme zaužívané, že sa každý týždeň stretávame všetci tréneri na porade, kde sa o týchto veciach rozprávame. Je to náročné, tie systémy nemôžu byť úplne rovnaké, lebo to, čo hrá juniorka, deviataci nezvládnu. Určité veci robíme rovnako, ale nedá sa to skĺbiť úplne. Pre chalanov je to ale pestré, keďže časť sezóny trénujú s jedným tímom, časť sezóny s druhým. Tie systémy sa zase až tak radikálne od seba neodlišujú, aby s tým mali problém.“
Dalo sa na mládežníckom poli v tejto sezóne dosiahnuť viac?
„Určite nie. Nie je to však práca len tohto ročníka. Hráčov si klub musí vychovávať od prípravky, takže je to vyvrcholenie niekoľkoročnej práce. Sezóna dopadla skvele, ale určite to nie je zásluhou toho, že ja som sa stal riaditeľom mládeže.“
Čo treba urobiť do budúcna, aby sa tieto mládežnícke úspechy prejavili aj v seniorskom hokeji?
„Seniorský hokej je odkázaný na peniaze. Dukla bola pred sezónou vo veľmi ťažkej situácii. Veľa ľudí považuje deviate miesto mužov za sklamanie, ja mám na to odlišný pohľad. V lete áčku reálne hrozilo, že ani nezačne. Nakoniec sa vyhlo baráži, čo je cenné, že sa seniorská extraliga udržala. Teraz bude dôležité, aby sa skĺbili skúsenosti starších hráčov s našimi mladíkmi, ktorí dosiahli úspech. Bude to aj na vedení akciovej spoločnosti, ktorá zastrešuje mužov, aby sme dokázali tieto úspechy pretaviť aj do úspechov áčka.“