Rozhodlo veľké srdce a super partia
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Janka Danková, foto: Vladimír Koláček
Obrovská radosť a miestami i slzy šťastia zavládli na Zimnom štadióne Pavla Demitru v Trenčíne. Po dorastencoch a starších žiakoch sa majstrovskú trofej podarilo vybojovať i juniorom. Finálová séria skončila tak, ako aj začala – víťazstvom domáceho celku. „Súper bol vyrovnaný. Možno mal o trošičku viac šťastia, ale o šťastie treba bojovať a Slovanisti bojovali. Bol to mančaft, ktorý bol veľmi nepríjemný, ktorý bol na nás nachystaný, ktorý tiež dal do toho všetko, ale nakoniec sa to priklonilo na našu stranu. Každý zápas okrem prvého bol o jeden gól, alebo nasledovalo predĺženie, nájazdy. Bola to séria ako má byť a hoci som zostarol o päť rokov, som vďačný, že taká bola. Nás trénerov aj hráčov posúvajú takéto série vpred a tešíme sa na budúcu sezónu,“ vyjadril sa Ján Kobezda krátko po tom, čo spolu s druhým trénerom Marcelom Hanzalom dotiahol svojich zverencov na najvyšší stupeň pre víťazov.
(Ján Kobezda)
Útočník Michal Hlinka, ktorému sa aj v ostatnom zápase podarilo prekonať belasého brankára Brodeka, otvorene priznal, čo sa ukrýva za víťazstvom trenčianskeho celku: „Rozhodlo veľké srdce a super partia. Ja som takúto partiu ešte asi nezažil. Či to bol košikár, či to bol chalan s plexi, chodili sme spolu von, kade-tade, a nikto nebral ohľad či je niekto mladší alebo starší. Takže dosť to spočívalo aj v tomto, že sme nebrali ohľad na to, kto má koľko rokov a brali sme sa rovnocenne. No a samozrejme mali sme dvoch skvelých trénerov, ktorí nás usmerňovali každý tréning.“ Pred samotným zápasom nezazneli špeciálne pokyny, ktoré by sa líšili od tých predošlých. „My sme im povedali, že keď to uhráme my, že keď budeme hrať to, čo my vieme a nedáme súperovi našimi chybami alebo vylúčeniami šance, tak budeme úspešní. Čakali sme kulisu, čakali sme podporu zo strany divákov, bolo len na nás, aby sme sa nachystali a hrali a predviedli to, čo sme predvádzali celé play-off. A chalani to presne splnili. My sme im len povedali, nech si to užijú – je to finále, ktoré sa už nemusí opakovať,“ priznal Kobezda.
(štýlová oslava gólu v podaní dvojice Hlinka-Hudec)
Počas tretieho semifinálového zápasu proti Košiciam, ktorý odohrali Trenčania doma, si našlo na zimný štadión cestu zhruba päťsto divákov; na úvodnú finálovú dvojicu zápasov proti Slovanu v každý deň okolo tisíc. Tak ako narastala počas play-off šanca, že sa vojakom podarí vyhrať titul, tak narastal aj počet fanúšikov. Na rozhodujúce juniorské stretnutie zavítalo vyše 2500 ľudí a svoju prítomnosť dali hráčom patrične najavo. „Na juniorku na základnú časť moc ľudí nechodí, teraz v tom play-off celkom začali chodiť a v tento posledný zápas sa tu stretla veľmi dobrá kulisa. Pred štyrmi rokmi keď sme vyhrali majstra tak tu nebola taká ako dnes. Chcel by som sa poďakovať divákom – bolo to super a super sa aj hralo,“ pochvaľoval si Hlinka. Doplnil ho i asistent trénera Kobezda: „Myslím si, že táto liga by sa mala stále hrať pred takouto kulisou. Ten juniorský hokej je o niečom inom ako A-čkarský. Je tam viac osobných súbojov a jednoduchších vecí, ktoré divákov bavia a je škoda, že oni na ten hokej nechodia. Možno by liga potrebovala väčšiu propagáciu, napr. aj v televízii keď sú nejaké dobré zápasy. Videli ste to dnes – prišlo 2500 divákov a myslím si, že možno mali najlepší zážitok z celej sezóny, čo sa týka A-čka aj juniorky. Tento zápas mal všetko, čo dobrý zápas potrebuje mať.“
(Radosť na konci zápasu nemala konca kraja)
(Ján Pardavý ml.)
Nadšenie, ktoré zavládlo na štadióne po šesťdesiatich minútach hry len ťažko opísať slovami. Niektorí fanúšikovia tlieskali ako o život, iní sa rozhodli oslavovať spolu s hráčmi na ľade. Výnimkou neboli najväčší fanúšikovia z kotla, ktorí rýchlo zbehli po schodoch dolu a ešte aj priamo na ľade sa postarali o skvelú atmosféru. Aj oni tak zblízka videli tú spontánnu radosť, ktorú tréneri a hráči prežívali. „Od prvého zápasu som veril, že ten titul vyhráme. Hrali sme ako v zápasoch predtým, svoju hru, ale vďaka fanúšikom, ktorí prišli a hnali nás dopredu, to išlo ľahšie. Takúto kulisu som ešte nikdy nezažil. Bolo to krásne a normálne mi to pripomenulo časy, kedy A-čko bojovalo v play-off o medailu a boli tu tisíce ľudí. Ja neviem čo mám k tomu povedať – bolo to úžasné. Som rád, že mi chalani vyhrali moju vysnívanú zlatú medailu. Celá sezóna bola úžasná a krajší záver už mať nemohla,“ ťažko hľadal vhodné slová Ján Pardavý. Pocit šťastia neskrýval ani Lukáš Plško: „Všetko čo sa dalo, sme do toho zápasu dali. Povedali sme si, že to musíme vyhrať – inú možnosť sme si nepripúšťali. Diváci nás ešte viac hnali dopredu. Dnešok sa nedá ani opísať slovami. Ľudia, ďakujeme za podporu a mám taký dojem, že som najšťastnejší človek na svete.“ Ako najšťastnejší sa však ani zďaleka necítil len Plško. Dojatému Hlinkovi tiež nechýbal úsmev na tvári: „Bola to super sezóna a v každý jeden deň sme verili tomu, že môžeme zodvihnúť majstrovský pohár nad hlavu.“ Na záver sa snažil svoje pocity opísať i tréner Kobezda: „Je to úžasné a moc sa to ani opísať nedá. Zrazu som zistil, že sa mi točí hlava, že mám zatmené oči a tak som kričal, dal som zo seba von tie emócie. Tečie zo mňa ako keby som hral v druhej obrane a toto je niečo neskutočné. Pre toto sa ten šport hráva a pre toto sa športu nič nevyrovná. Tento moment je niečo úžasné a môžete z neho potom čerpať celý rok.“
Lukáš Plško (na ľade a v útrobách štadióna s novým dresom ruského tímu SKA Petrohrad, ktorý mu priniesla mama)
