Príležitostní tanečníci vysvetľujú, prečo chodia juniori na zápasy v oblekoch
Nie je nijakým tajomstvom, že juniorské mužstvo nemá brankársku jednotku – má hneď dve. Peter Kutej a Erik Kompas sa v bráne striedajú, vzájomne si pomáhajú a o rivalite skutočne nemožno hovoriť. „Je medzi nami dobrý vzťah, lebo keby to medzi nami nevychádzalo, neboli by sme tam, kde sme – ako mužstvo. Keby to bolo o rivalite, neprospelo by to ani kolektívu. Musíme jeden druhému pomáhať a podporovať sa. Nevieme sa ani pohádať . Keď už, tak je to skôr, že my dvaja proti zvyšnému kolektívu,“ rozosmial sa Kutej, keď mal opísať ich vzťah. „Vždy máme rovnaké názory proti ostatným,“ nechýbal tentokrát úsmev na tvári Kompasovi, „ale nie, jasné, že sme s mužstvom, ale niekedy máme rozdielne názory čo sa týka obrannej fázy.“
Dvojica brankárov, ktorá by svojím svojským humorom vyliečila z ťažkej depresie aj toho najväčšieho pacienta, začala po vyhratých domácich zápasoch v štvrťfinále predstavovať svoje tanečné zručnosti. „Jeden chlapec z fanklubu sa ma opýtal, či by som mohol po víťaznom zápase zatancovať ako kedysi Vlado Kováč. Pýtal sa ma to dva týždne pred zápasom, no nejako som sa do toho nechystal, bol som nerozhodný. Nevedel som, či do toho pôjdem. Ale prišlo to samo, keď začali kričať moje meno a ja som to nemohol nechať tak,“ prezradil Peter Kutej ako vznikol tento nápad. V druhom domácom zápase sa do brány postavil jeho o rok mladší kolega Kompas, fanúšikov pobavil aj on. „U mňa to bolo podobné, hoci mňa už nikto vopred neoslovil. No ľudia začali kričať moje meno, tak som sa im chcel poďakovať a zatancoval som. Ja to mám rád, mňa to baví,“ pousmial sa Erik, ktorý by mal odchytať sobotňajší zápas proti Košiciam. Jeho sympatické tanečné kreácie prvý spomínaný brankár nevidel, v tom čase bol totiž odcestovaný s A-tímom Dukly. Aby si však väčšmi užili svoje kultúrno-umelecké predstavenia, rozhodli sa pre spoločné vystúpenie. „Po tom druhom zápase v Košiciach sme sa v tej eufórii bavili, že by sme mohli dať aj spoločný tanec po postupe do finále. Takže ak sa nám podarí semifinálového súpera teraz cez víkend zdolať, skúsime zatancovať dvaja – musíme niečo vymyslieť. Na dosť percent to ale bude improvizácia, žiadna pripravená choreografia. A čím viac ľudí príde, tým budeme lepšie tancovať,“ prisľúbil Kutej. „Mohli by sme vyskúšať nejaké krasokorčuliarske prvky – piruety a zdvíhačky,“ skočil mu do reči Kompas. „Budeme takí dobrí, že o štyri roky pôjdeme aj na olympiádu ako krasokorčuliari,“ nezdržal sa spontánneho smiechu Peter Kutej, ktorým nakazil aj svojho spoluhráča.
Peter KUTEJ (foto: G.Ganzová)
Celý juniorský tím vymenil pohodlné tepláky a mikinu za oblek. Nielen, že nahodení do tohto gala sa zrejme väčšmi páčia hokejovým fanynkám, spomínané oblečenie má aj iný význam. „Minulý rok sme prehrávali v štvrťfinále so Skalicou 0:2 na zápasy a vtedy sa zrodila myšlienka, že budeme chodiť v oblekoch. Podarilo sa nám sériu otočiť a odvtedy si berieme obleky na každý zápas. Vychádza nám to tak, takže v tom niečo bude. Každý má nejaký svoj rituál a takto sa nám darí, tak to teda zatiaľ nebudeme meniť,“ prezradil silu oblekov Erik Kompas, ktorý ten svoj prevetral aj počas týždňa na písomných maturitách. Okrem spomínaného oblečenia sprevádzajú (podaktorých) hráčov aj iné ozdoby. „ My už sme predsa starší ako dorastenci a tí zo základnej školy, takže už si ani nefarbíme vlasy, ale nechávame si rásť brady,“ vyslovil hrdo Kutej. „Áno áno, aj ja si nechávam rásť bradu, len škoda, že to nevidno. Zrejme ju nebudem mať nikdy dlhú ako Dumbledore z Harryho Pottera,“ rozosmial sa „Kompi“ ukazujúc na svoju tvár.
Erik KOMPAS (foto: hkdukla.sk)