Novinky - 30.01.2014 11:14

Holenda po víťazstve nad Slovanom: Sme schopní poraziť kohokoľvek

Autor: Huste.tv | Zdroj: Janka Danková, foto: Vladimír Koláček

Len pár kôl pred koncom základnej časti privítali trenčianski juniori na domácom ľade HC Slovan Bratislava. Rivalita, ktorá panovala dlhé roky medzi A-mužstvami týchto dvoch klubov, sa preniesla i na mladých bojovníkov. „Na začiatku sme boli trošku viac nabudení ako pri iných súperoch, je to predsa len Slovan – má nejaké meno, je to rival ako hrom. Prvotná eufória bola preto o čosi väčšia,“ priznal krátko po dueli Patrik Stantien. „Už hodinu pred zápasom som bol nabudený a pripravený dať do tohto boja naozaj všetko. Je to rival, ktorý dokáže človeka veľmi vyhecovať,“ doplnil ho obranca Holenda. V predošlých dvoch vzájomných zápasoch týchto dvoch celkov platilo „môj dom – môj hrad“, z víťazstva sa vždy teda tešilo domáce mužstvo. Pravidlo sa potvrdilo i do tretice, Trenčania zdolali svojho súpera 8:4. Za obrovskou dravosťou bolo však viac motívov.“ Po sobotňajšom zápase proti Žiline, ktorý sme prehrali 1:3, bolo starším hráčom vynadané, takže každý chcel napraviť svoj výkon, popracovať na sebe. Aj vďaka tomu sa nám podarilo v nedeľňajšej odvete nasúkať Žilinčanom dvanásť gólov a dnes Slovanu osem. Hrali sme super, mne sa to páčilo. Tento zápas nás presvedčil, že keď chceme, sme schopní poraziť kohokoľvek,“ nešetril slovami Matúš Holenda.

Po dvoch tretinách sa mohli žlto-červení chlapci tešiť zo skóre 6:0, v záverečnej časti hry začali avšak belasí hrýzť a zápas zdramatizovali – Kutejovi strelili štyri góly. „Ak mám byť úprimný, poslednú tretinu sme už len dohrávali. Poľavili sme, vypustili sme to,“ priznal Stantien. „Tréneri nám po zápase za to našťastie nenadávali, skôr sme sa užívali, že sme súpera zdolali. Viem, že sme niektoré góly nemuseli dostať – ale to už je predsa minulosť,“ rozosmial sa. Úsmev nechýbal ani pri téme „fanúšikovia“, ktorí si zrejme prišli zaspomínať na klasické derby medzi Trenčínom a Slovanom. Skupinka mladých priaznivcov dala patrične najavo, že ich srdce je žlto-červené a belasá farba nemá u nich nijakú šancu. „Fanúšikovia a bubon – dokonalá kombinácia. Lepšie sa nám hralo, bolo to také hokejovejšie a keby chodili častejšie, bolo by to super,“ venoval poklonu zúčastneným divákom Holenda. Tých si rovnako pochvaľoval i Patrik Stantien, ktorý v tomto zápase nazbieral tri kanadské body (1+2). „Fanúšikovia boli famózni. Počas prvej tretiny som ani nepočul čo hovorím spoluhráčom na striedačke, lebo tam mastili do tých bubnov a povzbudzovali. Boli to síce mladí chalani, dokopy mohli mať asi tak sto rokov,“ rozosmial sa opäť, „ale teraz vážne – moc im ďakujeme, aj oni nám pomohli k víťazstvu.“

Aj v športovom svete platí, že človek, resp. tím môže prehrať, ale nesmie sa vzdať. Podstatná je bojovnosť a túžba. Svoje vie o tom Matúš Holenda, ktorý sa po zranení nie krátku dobu dostával opäť do formy: „Po zranení zápästia som sa dlho trápil. No zrazu ma tá smola opustila a už je to lepšie a lepšie. Nemusel som robiť nijaké rituály, ktorými by som si privolal šťastie,“ pousmial sa, „ale asi som si začal viac veriť a väčšmi som pochopil, čo tréner odo mňa chce. Nezbieram body bezhlavo a o to viac ma tešia.“ V nedeľňajšom zápase proti Žiline si pripísal štyri asistencie, z boja proti Slovanu tiež nevyšiel naprázdno. Viac ako z vlastných úspechov sa však teší z tých kolektívnych. „Som veľmi rád, že keď naozaj chceme, vieme zabojovať ako praví bojovníci. Ešte máme pár zápasov v základnej časti, potom nás čaká play-off. Je úplne jedno koho dostaneme do vyraďovacej časti, sústredime sa na každý zápas a do každého zápasu ideme s tým, že chceme vyhrať. Musíme na sebe i naďalej makať, aby sme boli tip-top a potom v play-off rozbijeme všetkých,“ nezdržal sa smiechu mladý obranca. „Tento rok už musíme končiť sezónu so zlatom na hrudi; viacerí hráči sú v juniorke posledný rok a bolo by to krásne, keby toto obdobie zakončili víťazstvom,“ dodal na záver obranca, ktorý už zažil aj atmosféru majstrovstiev sveta, keď reprezentoval Slovensko na MS do 18 rokov.