Jakub Šimíček: Naša lajna mala hlad po góloch
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Janka Danková
25-ročný krídelník sa po piatich rokoch pôsobenia v Amerike vrátil do rodného mesta, klubu. Síce ho zo začiatku sezóny sprevádzalo bojovanie v drese HK 95 Považská Bystrica, po niekoľkých zápasoch si už opäť naplno vychutnával skutočný hokejový domov. V trenčianskej Dukle hrá momentálne v štvrtej formácii, spolu s ďalším krídelníkom Tomášom Liptákom vytvárajú v posledných zápasoch skvelú zohratú dvojicu. V štyroch zápasoch spoločne nazbierali 10 kanadských bodov. „Navzájom sa dopĺňame a každý sa snažíme využiť svoje prednosti,“ pochvaľuje si Jakub. Čo sa však ukrýva za ich šikovnosťou prekonať spoločnými silami svojho rivala? „Viacmenej to vychádza z toho, že súpera dobre napádame. Snažíme sa puk nahadzovať pred bránu a nemotať sa pri mantineloch.“ Spomínaná štvrtá formácia je jasným dôkazom, že každý jeden hráč je v tíme dôležitý a teda môže rozhodnúť zápas. „Naša lajna mala hlad po góloch,“ upresnil navrátilec do rodného klubu. Súčasne však priznal, v čom je tajomstvo jeho bodovania. „Konečne mám svoje číslo! Na začiatku som mával 96 a už mám svoje 23. Je to číslo, s ktorým som vždy hrával,“ pousmial sa. Možno teda hovoriť o istej poverčivosti? „ To určite nie. Na tú sú v kabíne iní experti,“ dodal.
Ako sme už v úvode spomenuli, Jakub žil päť rokov v zahraničí. Ako 20-ročný opustil rodný Trenčín a do Ameriky odišiel nielen kvôli hokeju: „Chcel som vyskúšať niečo nové, iné. Naučiť sa jazyk a aj iný štýl hokeja. A nechýbal ani cieľ dostať sa tam na univerzitu. To by sa mi ale hneď z juniorky z Trenčína nepodarilo, tak som začal hrať juniorku u nich.“ Postupom času sa prebojoval do najvyššej univerzitnej americkej súťaže NCAA D1 s čím bolo spojené aj štúdium na American International College. Práve tam vyštudoval medzinárodný biznis (dokonca s vyznamenaním) a teraz si tak môže za meno napísať titul BSBA (Bachelor of Science in Business Administration). Jakub si v Amerike zahral aj proti takým hráčom, ktorí dnes už poznajú čaro ľadu NHL. „Hral som napríklad proti Markovi Borowieckiemu,Corymu Conacherovi či Christopherovi Tanevovi. Čo sa týka mojich spoluhráčov, väčšina teraz pôsobí v ECHL, čo je v Amerike tretia najvyššia súťaž. A čo som mal spolubývajúcich, tí hrajú v AHL, ale ešte tam nemajú svoje stabilné miesto. Takto hneď po doštudovaní to nie je ľahké – najskôr sa treba uchytiť a potom to už snáď bude lepšie,“ ujasnil Šimíček, ako to za veľkou vodou funguje. Ak teda skloňujeme mená absolventov American International College so súťažami ako ECHL či AHL, namieste je otázka, prečo Jakubove kroky viedli do Trenčína, resp. slovenskej extraligy. „Bol som päť rokov preč a chcel som ísť konečne domov. Už sa mi nechcelo samému variť,“ nezdržal sa smiechu sympatický útočník, „v Amerike mi bolo super, ale doštudoval som, spromoval som a chcel som už hrať opäť doma a byť s rodinou a kamarátmi.“
Dnešné stretnutie s Banskou Bystricou bude mať pre Jakuba o čosi špeciálnejšiu príchuť oproti jeho ostatným spoluhráčom. S Američanom Chrisom Saracinom, hrajúcim momentálne za „baranov“, sa stretol pred niekoľkými rokmi práve v rámci NCAA. „S Chrisom sme proti sebe hrali aj počas pôsobenia v Amerike. Jeho tím nás dvakrát vyradil v playoff. Potom som sa vrátil na Slovensko a on je tu tiež. Nedá mi pokoja,“ vyslovil na záver s úsmevom Šimíček.
spoločná fotografia s Tomášom Beňovičom, s ktorým odišiel do USA
diplom zo štúdii v USA
