Ryzák: Bez ponožiek pod stromčekom to nie sú Vianoce
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Janka Danková, foto: Vladimír Koláček
Otec ako celoživotný tréner
Pre možnosť zbierať extraligové skúsenosti prišiel obranca Marek Ryzák do hokejového Trenčína. Kde sa vzal, tu sa vzal, pod Matúšovým hradom zrazu takmer 2-metrový Ryzák stál. „V juniorskej Slávii nám bolo pánom Růžičkom povedané, že každý si môžeme hľadať nový angažmán a oni nám potom keď tak pomôžu. Mne sa vďaka môjmu známemu Janovi Srdinkovi, ktorému chcem veľmi poďakovať, podarilo dostať do Trenčína. Súčasne musím jedno vďaka vysloviť aj na adresu svojho otca a celej rodiny, za to všetko, čo pre mňa obetovali. Bez nich by som sa nikam nedostal. Tým, že som prišiel z juniorského tímu medzi mužov, tak to vo mne vyvolávalo rešpekt. Nejaký čas mi trvalo, kým som si tu na to zvykol. Zrazu som bol v novom prostredí, bez rodiny, bol som tu sám,“ informoval Marek o svojej ceste do Dukly. Cestu do Trenčína však už mala aj jeho blízka rodina, ktorá ho chcela vidieť hrať na vlastné oči. „Otec s dedom ma prišli pozrieť na zápas. No a samozrejme – otec to je celoživotný tréner. Keď urobím na ľade chybu, sám si to uvedomím a viem to. Prídem na striedačku a tam mi tréner povie, čo som urobil chybne. A ešte aj na druhý deň to vidím na videu. Ale najviac mi má k tomu čo povedať otec, ktorý videl 10-sekundový zostrih zo zápasu,“ rozosmial sa Ryzák.
Prvý extraligový gól si šetrí na správnu chvíľu
20-ročný Ryzák je jedným z tých, ktorí v aktuálnej sezóne hrávajú aj za juniorský aj za seniorský tím. Flexibilita mu však v tomto nechýba, výhovorky na „nezohratosť so spoluhráčmi“ z jeho úst nepočuť: „Človek sa v hokejovom živote naučí pomerne rýchlo zohrávať s hráčmi. Jednoducho sa povie ako budeme hrať a všetci hráči to dodržiavajú. Alebo sa teda aspoň snažia,“ pousmial sa Marek. „V juniorke si ale predsa človek viac dovolí. Tam dostávam aj väčší priestor – či už v hre 5 na 5, alebo aj počas presiloviek. V A-tíme si musím svoj priestor na ľade v prvom rade vydobyť.“ Týmito slovami akoby aj obhájil skutočnosť, že za seniorov sa mu ešte nepodarilo skórovať, naopak v juniorskom drese už párkrát zodvihol ruky od šťastie. V zápase 27. kola sa ale poriadne natrápil. „V tom zápase proti Zvolenom som vyslal na brankára snáď tridsať striel a už som fakt nevedel ako mám vystreliť – sprava, zľava či švihom. Proste to nešlo. Celý nespokojný som prišiel na internát a Nemo mi povedal, nech teda vystrelím po zemi,“ zaspomínal si na chvíle zo začiatku decembra. Deň na to čakal juniorov ďalší zápas a čuduj sa svete, Ryzák skóroval a to hneď dvakrát. Dokonca sa mohol popýšiť kapitánskym C-čkom na hrudi. „Samozrejme, prvý gól padol po strele po zemi. Dal som na Nemovu radu,“ priznal sa rodák z Prahy. „A to, že som za mužov ešte nedal gól zrejme znamená, že si ho nechávam na ten správny okamih,“ dodal.
S Nemčíkom sa vraj vôbec nebýva ľahko
Tak sa zdá, že pre Mareka je bývanie na internáte s Martinom Nemčíkom prospešné. Odhliadnuc od „hokejového života“ sa s ním vraj ale býva nie práve najľahšie. Tým, ktorí čítali prvý diel „Tajomstiev z kabíny“ azda netreba pripomínať, že Martin je rodený „DJ“ a s hudbou vstáva i zaspáva. „S DJ-om Nemčíkom sa býva veľmi ťažko,“ posťažoval sa s úsmevom Marek. „Pri ňom hrá jedna jediná pesníčka 24 hodín denne. Keď ho poprosím, aby ju počúval cez slúchatká, tak to je oheň na streche. Už mi začne nadávať do Pražákov a podobne. Našťastie ale viem, čo na neho platí. Stačí do neho trochu rýpnuť a on už začne vrčať a je naštartovaný. Vždy sa predsa niečo nájde – či už aktuálna téma alebo niečo z minulosti,“ so smiechom ukončil túto tému. Keď však spomenul rýpanie, nedalo sa neopýtať, či už našiel svoju vysnívanú ideálnu ženu, ktorú opísal v spomínanom článku „Tajomstvá z kabíny I.“ „Ešte som ju nenašiel. Ale stále ju intenzívne hľadám,“ nechýbal ani tentokrát úsmev na Marekovej tvári.
Ponožky a trenky ako vianočná darčeková klasika
V predvianočnom období sme trošku načreli i do tejto tematiky. Marek už v úvode spomenul, že až teraz v Trenčíne si zvyká na život ďaleko od rodiny a azda o to viac sa teší domov na Vianoce. „Samozrejme, že aj ja by som už rád sedel doma a užíval si pohodu so svojou rodinou. Ale za tie roky čo hrám hokej, som si už zvykol, že celkovo nemám veľa voľného času. Človek sa dal na boj, tak musí bojovať. Ale večer 23.12.už budem doma. Na sviatky sa stretneme celá rodina, navštívime babičku, strýka,“ vyslovil s akousi túžbou ísť už domov do Prahy. „Keď som bol malý, vždy som sa tešil najviac na darčeky. Teraz už viem, že Vianoce sú o niečom celkom inom. Najviac sa teším na svojich blízkych,“ pokorne dodal večne usmiaty obranca. Pri téme darčeky sme ale na chvíľku ešte ostali: „Ponožky a trenky sú vždy, to je klasika. Bez nich by Vianoce neboli Vianocami. Čím je ale človek starší, tým dostáva praktickejšie darčeky. Zatiaľ sa mi nestalo, že by som dostal niečo nevhodné. Ježiško má dobrý vkus.“
