Jozef Daňo: Nebyť Vila Ružičku, hokej sa tu už nehrá
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Janka Danková, foto: Andrej Krivý
Povedzme, že kvalita presahuje kvantitu – fanúšikov neprišlo síce veľa, ale o zvedavosť a otázky nebola núdza. Otvorenosť a spontánnosť nechýbala, ľudí zaujímala v prvom rade finančná situácia klubu. „Na konci minulej sezóny sme mali isté podlžnosti, no tieto dlhy splácame a je reálne možné, že pred začiatkom nového ročníka extraligy si budeme môcť dovoliť zobrať aj drahších hráčov. Ale pred sezónou, keď budú voľní – nie uprostred súťaží,“ začal Jozef Daňo. „Zajtra (20.12.) posielame výplaty, ktoré sme dlžní ešte pár hráčom, v januári by sme im mali poslať poslednú časť a tým by to malo byť ukončené. Je to už minimum. Naši hráči majú k dnešnému dňu vyplatené všetky peniaze. My si uvedomujeme, že je dôležité, aby hráči dostávali výplaty na čas. Keby nebolo Vila Ružičku, ktorý je tu hlavný „financmajster“, tak vám môžem zaručiť, že už tu hokej nie je,“ otvorene priznal Daňo.
Finančné dôvody však nebol dôvodom príchodu nového trénera do trenčianskeho klubu. Ako Milan Staš sám uviedol, Dukla Trenčín pre neho znamená niečo viac ako len radový klub: „K Trenčínu mám vzťah a neboli za tým ekonomické dôvody. Skutočný dôvod je ten, že som chcel byť pri hokeji a tento klub mám skutočne rád. Samozrejme, bolo to riziko – Trenčín bol dole, káder mal taký, aký mal, no poznal som ľudí, s ktorými budem spolupracovať.“ „Žlto-červenú výzvu“ tréner prijal, už zo začiatkov to však vôbec nemal ľahké. „Vedel som do čoho idem, ale nerátal som s tým, že Petrovický či Pavlikovský odídu tak skoro. Dúfal som, že tu zostanú dlhšie a istým spôsobom nám pomôžu to tu rozbehnúť. Lašák nám v bráne ostal a je to obrovská opora keď človek cíti, že tam má tú istotu. Mužstvo je síce mladé, ale talentované. Z obrancov najmä Nemčík a Čerešňák majú skutočne tendenciu sa zlepšovať, no potrebujú mať pri sebe aj skúsených hokejistov. Spolu s vedením hľadáme hráčov, aby sme tím posilnili. Čakali sme na uzdravenie kapitána,“ zhodnotil Milan Staš. Azda každý fanúšik sa pýta, kde sú posily, ktoré by tím potiahli, určovali tempo a smer. „Keď volám agentom do Česka alebo aj kamkoľvek inam a poviem im, že chcem centra nad 25 rokov, tak reagujú, že nemajú. Najstarší sú k dispozícii 23-roční, teda ako aj tí naši. Hľadáme kvalitu, no zatiaľ sa nám to, bohužiaľ, nedarí. Chceli sme hráča z Prešova, zo Spišskej Novej Vsi, no nikto ho len tak nepustí. Mali by síce vychovávať hokejistov pre extraligu, no i oni potrebujú dosahovať isté výsledky,“ priznal neľahkú situáciu Daňo.
Už vyššie spomínaný kapitán Anton Pozník sa len pred krátkou chvíľou vrátil po pomerne dlhom zranení na ľad. Počas jeho „hokejovej absencie“ sa v Trenčíne zmenil tréner, o svoje miesto v zostave sa miestami aj obával: „Mesiac som nemal žiaden pohyb, ale dohodol som sa s trénermi, že to skúsim, povenovali sa mi na ľade. A sám som prekvapený, ako som to zvládol. Zranenie ma pred tým veľmi limitovalo, celý mesiac som nemohol ísť ani len na bicykel či cvičiť strečingové cviky, nakoľko som mal prasknutú platničku a neviem aj koľko centimetrov vysunutú. Vrátiť sa do zápasov bolo dosť ťažké. Obával som sa toho, lebo najmä spodok chrbta mám oslabený, v súbojoch to ešte cítim. Ale mám naordinované cviky, ktoré sú síce zdĺhavé a nechce sa mi ich robiť, ale robím ich, lebo potrebujem spevniť svaly okolo chrbtice. Som veľmi rád, že mi pán tréner Staš dal šancu.“ Keď nemohol byť Pozník na ľade, podporoval svojich spoluhráčov aspoň z blízkeho okolia. Sedadlo na tribúne však veľmi rýchlo vymenil za miesto za striedačkou: „Počas tohto môjho zranenia som chodil chalanov sledovať, raz som bol na tribúne. Prvý a poslednýkrát. Tam stačilo, že niekomu preskočil puk a už sa sypali vulgarizmy na tých hráčov; zrazu bol každý tréner, každý bol múdry. Niekto v živote nerobil profesionálny šport a ide kritizovať hráčov, pritom napríklad ani len nevedia, aké mali tí chalani zdravotné problémy. Nie o všetkých sa totiž hneď v médiách píše či hovorí.“
Aj týmto sa otvorila téma „fanúšik vs hráči“. Do akej miery vedia ľudia na tribúnach psychicky podporiť hokejistov na ľade? „Hráči potrebujú cítiť, že to prostredie je prajné. Lebo sú mestá, kde sú ľudia, ktorí hľadajú len samé negatíva. Za dobré výkony pomaly ani nepochvália a už aj za menšie prešľapy karhajú. Preskočí puk cez hokejku, pískajú. Podarí sa nepresná prihrávka, tiež pískajú. Naši chalani sú mladí a keď budú cítiť, že je tá podpora, tak si myslím, že tým pôjdu hore,“ vyslovil s dúfaním tréner Staš. Následne ho však doplnil Daňo: „Ja stále chalanom hovorím: Vy prilákate ľudí len tým, že budete vyhrávať a budete hore v tabuľke!“ Začarovaný kruh medzi priaznivcami hokeja a samotnými hráčmi tak nemá konca kraja. Fanúšik chce vidieť atraktívny hokej, hráč potrebuje priazeň so strany diváka. Kto začne? Alebo ako teda prilákať fanúšikov opäť na zimný štadión? „Trenčín má stále meno. Je jasné, že ľudia chcú vidieť kvalitu, aspoň pomalými krokmi sa o to snažíme. Aj Mikulu som dotiahol späť tým spôsobom, že som mu povedal, aby nebláznil a aby sa vrátil. Tu odohrá opäť kvalitnú sezónu a posunie ho to ďalej. Prišiel, dáva góly, dáva nahrávky a bol o neho zápas už aj v reprezentácii. Tréner Vujtek mal o neho záujem už pri prvom reprezentačnom zraze, ale Ondrej mal zranené rameno, tak nikam nevycestoval. Chcel ho i tentokrát, no na post centra a ten, bohužiaľ, nevie hrať,“ povedal k téme Daňo. Cestu k fanúšikom sa však klub snaží hľadať aj inými spôsobmi. Jednou z nich je aj predaj nejakých tých suvenírov, či dokonca originálnych hráčskych dresov. Naposledy tak boli k dispozícii tie z minulej sezóny. „Keď som zbadal tie dresy, tak som sa spýtal, čo tu ešte robia. Ja som si myslel, že už ich dávno niekto má. Preto som ostatných vyzval, aby sme ich predali fanúšikom. Nemusíme za výrobnú cenu, no pre diváka sú podľa mňa zaujímavé,“ zhodnotil Jozef Daňo.
Zo strany zúčastnených fanúšikov padla ďalšia otázka na trénera Staša a síce ako zvláda skutočnosť, že jeho zverenci sú mladí a niektorí z nich pendlujú na trase A-tím – juniori. „Ako dva celky si snažíme navzájom pomáhať. Čo sa dá, to sa dá. Keď mi juniorský tréner povie, že potrebuje nejakého hráča, tak sa mu snažíme vyjsť v ústrety. A platí to i naopak. Chalani sú mladí, draví a aj týmto spôsobom sa im snažíme pomôcť – aby si teda zvykali možno na také neľahké často sa meniace štýly hry,“ vyslovil tréner na adresu mladých hráčov.
Ako to s týmito mladíkmi je, či je to pre nich skutočne náročné, alebo to skôr berú ako výzvu, keď sa musia niektorí pomerne často meniť v tímoch, sa dozviete už čoskoro. Obranca Marek Ryzák v našom „vianočnom špeciáli“ rozanalyzuje nielen prestupy medzi juniormi a mužmi, ale i Vianoce z pohľadu hokejistu, či dokonca spomenie niečo, čo počas týchto sviatkov nemôže chýbať. (Žeby ponožky pod vianočným stromčekom?)
