Jaroslav Walter: "Dojalo ma to."
Pred zápasom si diváci mohli prezrieť video z historických úspechov trénera Jaroslava Waltera. Ten odtrénoval v Dukle 8 rokov, podpísal sa pod prvý postup mužstva do najvyššej československej ligy v 70-ych rokoch, o prvú medailu v roku 1989, ako aj slovenský titul v sezóne 1996/97.
Pod strop štadióna Pavla Demitru vystúpala vlajka, ktorá bude pripomínať tieto úspechy, samotný ceremoniál 74-ročnú trénerskú legendu dojal. „Trošku ma to vzalo. Dojalo ma to. Asi ste videli, že tam boli aj nejaké slzy. Ja sa ale za to nehanbím,“ povedal po zápase Jaroslav Walter. Boli však aj momenty, z ktorých bol smutný. „Hokej bol dobrý, ale som trochu smutný zo stavu štadióna, ktorý bol kedysi najlepším v republike. Vyzerá to tak, že sa už veľa rokov do neho neinvestovalo. Takisto návšteva. Nám tu aj na SNHL chodilo niekoľko tisíc divákov, v najvyššej súťaži bolo takmer stále vypredané,“ posťažoval si na atmosféru zápasu strojca historických úspechov Dukly. Práve hokej podľa neho mesto najviac spropagoval, dnes mu chýbajú podľa neho podmienky. „Hokej je hokej a je stále rovnaký. Len podmienky sú iné ako boli. Radní páni v Trenčíne by sa tiež mali zamyslieť. Keby nebolo Dukly, tak tesne za hranicami nik nevie, kde leží Trenčín. Je to aj hanba radných pánov, alebo ako sa im dnes hovorí,“ pokračoval v kritickom tóne Walter. Na záver spomenul ľudí, vďaka ktorým v Trenčíne mohol pracovať na historických úspechoch klubu. „Pre mňa to boli v Trenčíne najlepšie roky mojej kariéry. Vďaka tým ľuďom, ktorí tu boli u nás na stredisku, veliteľ podplukovník Bella, Dušan Čikel, Dian, generál Kodaj. To boli zlaté časy, mali sme tu najlepšie podmienky. Keď som si vymyslel sústredenie v Tatrách 6-krát za rok, tak som ho mal,“ rozosmial sa Jaroslav Walter.