Branislav Jánoš: Naša hra musí mať svoju tvár
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marián Vychovalý, foto: SITA
Stali ste sa asistentom trénera, znamená to koniec hráčskej kariéry?
„Momentálne na dva mesiace áno, som po operácii ramena, takže hrať by som nemohol. Kariéru však zatiaľ nekončím, keď sa to všetko dobre zrastie, ešte by som si rád zahral v Prievidzi zopár zápasov.“
Tešíte sa na trénerskú dráhu?
„Prišlo to veľmi náhle, nemal som nad tým čas ani rozmýšľať. Vždy je to tak, že niečo v živote končí a niečo začína. Hokej nemôžem hrať až do dôchodku, takže ďaľšou šancou pre mňa je trénerské pôsobenie. Uvidíme, či ma to bude napĺňať.“
Máte už s hlavným trénerom rozdelené kompetencie?
„Zatiaľ sme o tom nerozprávali, pripravili sme si tréningový plán na ľad i do posilňovne, ďalšie veci budeme postupne dolaďovať. Ale myslím, že v tom nebudú žiadne problémy.“
Počas svojej bohatej kariéry ste hrali pod mnohými trénermi. Ktorí budú pre vás vzorom, od ktorých najviac odpozeráte?
„Mal som šťastie, že ma trénovali viaceré kapacity. Či to bol Jaroslav Walter, Július Šupler, Rudolf Potsch, Vladimír Vujtek, Alois Hadamczik a ďalší. V najlepších rokoch som mal proste šťastie na týchto dobrých trénerov. V Banskej Bystrici ma neskôr trénoval aj Milan Staš. Momentálne som rád, že sa budem môcť od neho učiť, bude to dobrá škola. Keby som sa chcel vydať touto cestou a venovať sa trénerstvu, práve od týchto osobností by som si vzal najviac.“
Ako si spomínate na obdobie v Banskej Bystrici práve pod vašim terajším kolegom, Milanom Stašom?
„Sú to príjemné spomienky. Hrali sme dobrý hokej a žiadne problémy sme nemali."
V kabíne ste našli mladých chlapcov, i starších harcovníkov. Napríklad aj Roba Petrovického, s ktorým ste spolu medzi mužmi začínali. Nebude musieť teraz trénerovi Jánošovi vykať?
„Určite nie. (úsmev) Nezakladám si na tom, aby mi teraz začali vykať. Ani mladí chalani, ktorých tiež dobre poznám. Zažil som jednoho takého trénera, ktorý si to vyžadoval, mne by to bolo proti srsti. Myslím si, že ten rešpekt sa dá získať aj iným spôsobom.“
V kariére ste už určite zažili výmenu trénerov počas ročníka. Čo sa vtedy udeje u hráčov?
„Tie prvé tréningy a zápasy sú o tom, že sa každý chce ukázať. Tí, čo hrávali pod predošlým trénerom, si zrazu prestanu byť istí miestom v tíme. Tí, ktorí hrávali menej, zase chcú ukázať, že majú naviac, cítia šancu. Prvé tréningy sú preto dobré, a aj prvé zápasy potom bývajú dobré a ten impulz býva pre mužstvo prospešný. Ako sa vraví, nová metla dobre metie. Má to svoj účinok, ale treba to samozrejme potom preniesť aj do dlhodobej práce. Uvidíme, ako to bude vyzerať tu v Dukle, či budú pokračovať v našom tíme majstri sveta, ako sa uzdravia zranení hráči, do stredy to musíme nejak dať dokopy.“
Váš syn hráva v Dukle, máte teraz viac času, aby ste sa pozreli aj na jeho zápasy?
„V posledných dňoch to bolo dosť hektické, takže nebol čas sa pomaly ani najesť, ale určite to bude lepšie, takže budem sledovať aj syna.“
Radíte mu, čo má na svojej hre zmeniť? Vidíte sa v ňom?
„Chcem mu poradiť, ale zatiaľ si moc poradiť nechce dať. Je v takom veku. Nájdeme však určite cestu na to, aby som mu viac pomohol. Nejaké grífy má po mne, myslím, že je ešte rýchlejší korčuliar, ako som bol ja. Ešte musí ale veľa potrénovať, aby dosiahol špičkovú úroveň.“
Čo by vás potešilo na úvod pôsobenia na pozícii asistenta trénera?
„Bol by som rád, ak by hra Dukly začala mať svoju tvár, nejaký systém. Aby to hráči dodržiavali a hokej dostal taký obraz, ktorý by vedeli fanúšikovia prečítať. Aby ich hokej bavil. Nemôžeme hrať „hurá“ hokej, kde si každý bude hrať, čo chce, lebo to potom vidia všetci, že to nemá hlavu, ani pätu. Budem rád, ak sa ľudia vrátia vo väčšom počte do hľadiska. Samozrejme musíme pozerať aj na body a postupne ich zbierať, aby sme sa dostali do pokojnejších vôd.“
***
titulné foto: Branislav Jánoš so synom Nicolasom počas exhibičného zápasu legiend Dukly (SITA)
