Bola to krutá prehra
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: mv, hkdukla.sk
Kapitán Dukly Anton Pozník nemohol byť po zápase spokojný.
Anton, aké je vaše hodnotenie zápasu?
„Je to ťažké hodnotiť. Bojovali sme od prvej minúty do poslednej a takáto prehra veľmi mrzí, lebo ten bod sme si zaslúžili. Dnes to bola pre nás krutá prehra.“
Boli ste na ľade v situácii, kedy Huňady ušiel. Kde bola chyba?
„Ani neviem ako nám tam ten hráč mohol ujsť, musíme si to pozrieť na videu. Stalo sa to nášmu tímu dvakrát aj v druhej tretine, ale gól nepadol. Nemalo by sa to stávať, mrzí nás to.“
Záver bol z trenčianskej strany drvivý, Dukla zovrela súpera, čo chýbalo aby padol vyrovnávajúci gól?
„Zahrali sme to dobre, zatlačili súpera. Mali sme aj dobrú šancu, ale bol tam jednoznačný faul na Roba Petrovického, ktorý nebol odpískaný, bohužiaľ. Musíme si vziať z tohoto zápasu tie dobré veci a pokúsiť sa uhrať body v nasledujúcich dueloch. Pracujeme na tréningoch, makáme, snažíme sa plniť trénerove pokyny, musí sa to prejaviť aj na ľade.“
Róbert Petrovický strelil gól, bojoval až do samého konca o úspech tímu. Keďže sa nedostavil, na tvári skúseného harcovnika prevládal smútok.
Róbert, aké sú dojmy po zápase proti Zvolenu?
„Takéto tesné zápasy mrzia viac ako prehra 1:6 v Skalici. Výkon tímu bol lepší ako v poslednom zápase, stále sme totiž boli v hre. Bolo to o jednej chybičke, ktorú také mužstvo ako Zvolen dokáže využiť. Prehra nás mrzí, musíme však zostať pozitívni a bojovať ďalej.“
Zvolenčania vám v zápase viackrát ušli a korčuľovali sami na brankára Nagya. Nedalo sa tomu zabrániť?
„Výborne nás viackrát podržal gólman. Takéto veci by sa nám ale nemali stávať. Mužstvo však trošku potrebuje dozrieť. Chlapci musia pracovať na tom, aby sa to nestávalo. Súper išiel na bránku štyrikrát a mohol nás strestať viackrát. Aj my sme však mali šance, takže to bolo až do konca otvorené.“
Gólom na 1:0 ste si otvorili tohtosezónny strelecký účet. Znamená to, že prichádza strelecká forma?
„Ja som nikdy nebol veľký strelec. Keď máme pod kontrolou puky, tlačíme to do brány, všetko sa môže stať. Mladí chlapci musia dostať sebavedomie, keď dostanú puk na hokejku, v určitých chvíľach namiesto premiešania musia pozrieť, mať hlavu hore, vystreliť. Toto presne sa stalo pri našom góle. Prihrali sme si puk, točili súpera v pásme. Dostal to bek na modrú, vystrelil, ja som dorážal. Toto musia dostať mladí hráči do krvi. Prejsť z juniorskej kategórie vyššie. Toto sa musia naučiť, lebo hokej medzi mužmi je rýchlejší, silnejší. Nepríde to samozrejme zo dňa na deň. To sú tvrdé hodiny tréningov, až roky, kým to dostanú do krvi.“
