Kapitán Pozník chce proti Žiline všetky body
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marián Vychovalý
Aký je to pocit mať kapitánske céčko?
„V príprave som bol kapitánom, nevedel som, či ostanem aj na ligu, trochu ma to prekvapilo, ale mám príjemné pocity. Cítim aj zodpovednosť, ale teším sa. Treba chalanov povzbudzovať a usmerňovať. Som tu teraz najstarším hráčom, hoci chvíľu to nebude platiť, keďže do mužstva prišli posily.“
Prvý zápas v novej úlohe máte za sebou. Bolo to trápenie proti HK Orange?
„Bolo to trápenie, nepremenili sme totiž šance, ktorých sme mali veľa. Keby sme ich premenili, tak zápas vyzerá úplne inak. Ak by sa skončil našim víťazstvom 6:2, nikto by nič nemohol povedať. Hrali sme prvý zápas a nášmu mladému tímu to trochu zväzovalo ruky. Chceli sme streliť prvý gól, vnútiť im našu hru, ale nepodarilo sa nám to, takže sme sa trápili. Pred poslednou tretinou sme si hovorili, že musíme streliť gól do 50.minúty, urobiť všetko pre vyrovnanie. Podarilo sa nám vyrovnať 49 sekúnd pred koncom, takže „Pánboh zaplať“ aspoň za tie dva body.“
Teraz čakajú extraligoví súperi, ktorí majú viac skúseností. Bude skôr zbierať skúseností, alebo pôjdete naplno za bodmi?
„Nastúpia aj zlatí chlapci z Goteborgu, takže budeme silnejší, pôjdeme určite doma za bodmi. V nedeľu sa pokúsime urobiť všetko preto, aby sme získali tri body. Príchod skúsených hráčov pomôže mladým chlapcom v tíme, môžu sa učiť a zbierať skúsenosti. Každým zápasom ich budú mať viac a môže to celému mužstvu pomôcť.“
Sezóna ale bude zrejme o vytvorení dobrej partie, keďže hviezdy v tíme mať nebudete.
"Partia je dobrá, nemáme síce žiadne individuality, ale budeme bojovať ako tím."
Po finančných problémoch klubu sa väčšina skúsenejších hráčov rozhodla odísť. Vy ste ostali. Prečo?
„Dlho som bol v zahraničí. Minulý rok som hral v Dukle, páčilo sa mi tu, mám to blízko domov. Chcel som teda ostať. Záujem mali tréneri aj vedenie klubu, hlavný dôvod bol však ten, že čakáme prírastok do rodiny, kvôli manželke a rodine som teda ostal.“
Bude to prvá ratolesť?
„Je to prvé dieťa, malo by prísť v januári. Tešíme sa, lebo sa nám dlho nedarilo, takže tie očakávania sú veľké. Dúfam, že všetko dopadne ako má a v januári bude aj oslava v kabíne.“
Od januára bude teda voľný čas vypĺňať najviac dieťatko, čo to bolo doteraz?
„Najlepšie som si oddýchol doma. Urobil som si teplý čaj, ľahol si, zrelaxoval. Najlepšie si teda od hokeja oddýchnem doma alebo v kine.“
Máte za sebou pôsobenie v rôznych európskych súťažiach. Na ktoré pôsobenie najradšej spomínate?
„Na rok 2006, keď som hrával v maďarskom Szekesfehervári. V klube, ktorý momentálne hrá medzinárodnú ligu EBEL. Vtedy sme hrali národnú ligu aj nadnárodnú, kde pôsobili slovinské a chorvátske tímy. Na to rád spomínam, boli sme tam piati Slováci, trénoval nás pán Jaško, bola to úspešná sezóna. Bol som vyhlásený aj za najlepšieho legionára celej ligy, rád na to spomínam. Páčilo sa mi aj vo Francúzsku, ale ten rok 2006 v Maďarsku bol najlepší.“
Ako budete spomínať na prvú sezónu v drese Dukly? Neskončila sa úspechom.
„Minulá sezóna nebola až taká zlá. Play-off nám síce nevyšlo, ale v Nitre nám chýbalo len trochu šťastíčka, aby séria bola úplne iná. V treťom zápase na domácom ľade sme išli premotivovaní, chceli sme otočiť, ale nevyšlo nám to a Nitra si ustrážila postup. Séria mala teda rýchly priebeh, ale bolo to trochu kruté pre nás. Celkovo ale sezóna nebola zlá, obsadili sme šieste miesto, vzhľadom na situáciu, aká bola v klube, to bolo dobré. Bol som v Trenčíne spokojný, mne sezóna celkom vyšla, tento rok to bude určite ťažšie. Aj obhájiť miesto v tabuľke, aj zopakovať osobné štatistiky. O cieľoch sme sa zatiaľ ešte nerozprávali, ale keby sme skončili do ôsmeho miesta, bol by to myslím úspech.“
Máte ešte nejaký cieľ, ktorý vás drží pri hokeji?
„Hokejista má stále nejaké ciele. Chcel by som v lige ešte získať nejakú medailu. Určite to už vnímam inak, ako keď som mal dvadsať rokov, ale tá slovenská medaila by ma potešila. Jednu bronzovú mám z Martina, vtedy nás trénoval Dušan Gregor. Určite to bola moja najlepšia extraligová sezóna. Diváci v Martine boli vynikajúci, v play-off sme vyhrali so Skalicou, rozhodlo sa v siedmom zápase. Potom sme narazili na silné Košice a prehrali sme 1:4 na zápasy. V Martine získali medailu po dlhých rokoch, na ňu teda mám tiež pekné spomienky.“
Košice boli silné vtedy, aj teraz majú výborné mužstvo, Nebojíte sa trochu zápasov proti vicemajstrovi?
„Podľa toho, ako skladajú káder, sú veľmi silné. Neviem s kým chcú hrať v tejto lige (úsmev). Proti každému sa dá hrať, ale čo sa týka útoku, sú veľmi silní a budú nepochybne najväčším ašpirantom na titul. Báť sa nemôžeme, ale musíme ich čo najviac potrápiť, kaziť im to trochu. Uvidíme, čo nám tieto zápasy ukážu.“
Anton POZNÍK
Nar. 31.3.1981 v Dubnici
183 cm/ 90 kg
Obranca
Pôsobiská: Dubnica, Žilina, Prievidza, Tours (Francúzsko), Dijon (Francúzsko), Szekesfehervár (Maďarsko), Csíkszereda (Rumunsko), Martin, Žilina, Bukurešť (Rumunsko), Považská Bystrica, Dukla
