Róbert Kaláber: „Skúsení hráči nám pomôžu, mladíci ich však musia výkonom podporiť.“
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Marián Vychovalý
Ste na lavičke Dukly v tretej sezóne. Začínali ste pred dvoma rokmi, keď ste vymieňali počas sezóny Dušana Gregora. Aký je tréner Kaláber dnes oproti tej dobe?
„Šedivejší (úsmev). Keď sme prišli s Jožkom Daňom vtedy k mužstvu, mali sme úplne iný káder. Boli tú skúsení hráči ako Melichárek, Tvrdoň, Fabuš, aj v obrane sme mali chlapcov, ktorí už niečo odohrali. Práca bola vtedy úplne odlišná, ako robíme teraz. Niečo sa povedalo alebo nakreslilo, a išlo to. Momentálne treba chalanov ešte mnoho vecí učiť, je to úplne odlišný typ práce.“
Cítite sa tak, ako keby ste sa opäť vrátili do juniorského hokeja?
„Už keď sme boli v juniorke, vraveli sme chlapcom, že čas im uteká. Že musia urobiť všetko preto, aby po prechode na druhú stranu štadióna, do kabíny áčka, boli samostatnejší. Lebo v seniorskom tíme s nimi nik nebude mať toľko trpezlivosti. Situácia sa ale zmenila, starší hráči odišli a zrazu je ich tu menej a nemá kto mladých chlapcov v kabíne usmerniť, podobne na ľade. Tieto veci nám trénerom chýbajú a o to máme viac práce.“
Beriete túto sezónu ako trénerskú výzvu, dokázať hrať v extralige dôstojnú úlohu s mladým mužstvom?
„Rešpektujeme situáciu, ktorá nastala. Vieme, aké sú naše finančné možnosti. Robíme s našimi chlapcami, ktorí sú tunajší odchovanci, boli by sme radi, keby sme dokázali, že sa dá aj s takýmto mladým mužstvom hrať extraliga. Skúsenosti nám ale určite budú chýbať. Stále dúfam, že vedenie klubu počas sezóny nájde prostriedky, aby sme do mužstva prilákali skúsenejších hráčov.“
Odohrali ste už prvý zápas proti mladým reprezentantom. Aký veľký kameň vám padol zo srdca, keď vaše mužstvo otočilo zápas?
„Ja som pred týmto zápasom vôbec nebol taký nervózny, ako tomu bolo proti dvadsiatke v minulých sezónach. V zápase sa mi to trošku vypomstilo. Chlapci vedia, chcú, ale bola na nich obrovská ťažoba. Keď sa začne prehrávať, nedokážu na seba zobrať takú zodpovednosť. To nebolo o podcenení súpera, dovolili sme dvadsiatke, aby nám dala dva góly a nastala v tíme nervozita. Odohrali sme asi najhorší zápas tejto sezóny. My sme ostali nervózni, zaskočení, zrazu si chlapci prestali veriť, niektorí pôsobili tak, ako keby sa schovávali a nechceli puk. Našťastie sme v závere vyrovnali a v nájazdoch vyhrali. Vzhľadom k tomu, aký sme podali výkon, tak som spokojný s dvoma bodmi.“
Bol to duel, kde bola Dukla favoritom. V ostatných zápasoch bude zrejme skôr outsiderom. Môže to byť určitá výhoda?
„Myslím si, že áno. V závere prípravy sme predviedli výborné výkony. Vyhrali sme v Martine, proti Zlínu sme podali dobrý výkon. Zlín bol v plnej sile, bol to výborný hokej. My sme nezaostávali kondične, neprehrávali sme osobné súboje, plnili sme taktiku. Akurát sme doplatili na neskúsenosť. Zlín to uhral skúsenosťou. Keď budeme mať pred súperom väčší rešpekt, tak si chalani budú viac pomáhať, dôslednejšie plniť naše pokyny. Proti dvadsiatke sa snažili spraviť niečo navyše, ale už to nebolo ono.“
V prvých zápasoch vám pomôže štvorica skúsených hráčov. Čo to znamená pre trénera?
„Som veľmi rád, že prídu chalani, ktorí majú takéto skúsenosti. Sú to profesionáli, presadzujú sa na vysokej úrovni v kvalitných ligách. Pre nás je to výborná vec, musíme to zosúladiť tak, aby sa mladí chalani od nich učili a nabrali nejaké skúsenosti. Nikto sa však nesmie spoliehať, že prišli hráči, ktorí nám to tu vyhrajú. Oni nám prišli pomôcť, ale gro mužstva sú mladí chlapci, ktorí musia svojim výkonom túto skúsenosť podporiť.“
Stíhate popri práci sledovať aj reakcie fanúšikov na svoju robotu? Vnímate ich?
„Mňa zaujíma hodnotenie mojej práce z pohľadu vedenia klubu. Ak je problém, snažíme sa to riešiť. Každý tréner by určite chcel, aby ho všetci mali radi a velebili ho, ale trénerská práca je v tomto špecifická. Keď sa vyhráva, mužstvo hralo dobre, keď sa prehráva, môže za to tréner.“
Súhlasíte s touto vetou?
“Nesúhlasím, ale bohužiaľ je to realita. My musíme s touto skutočnosťou počítať (úsmev).“
Čo by ste odkázali fanúšikom pred touto sezónou?
„Ja si vážim každého jedného fanúšika, každý z nich má právo vysloviť svoj názor. Niekedy však človek musí počúvať na štadióne veci, ktoré do kultúrneho a zdravého prostredia nepatria. Vtedy rozmýšľa nad tým, či si niekoho vôbec na hokej pozvať, či dcéra alebo manželka majú niečo také počuť. Bohužiaľ s tým nič nespravíme. Prajem si, aby tých spokojných fanúšikov bolo čo najviac, aby si našli cestu na štadión, podporiť naše mladé mužstvo. Myslím si, že títo chalani, aj keď sú mladí, budú sa snažiť odovzdať maximum pre tento klub. Budú sa snažiť uspokojiť divákov svojim nasadením, vôľou.“
Kam to Dukla môže s mladým tímom dotiahnuť?
„Dukla je klub s tradíciou. Nemá však dnes už také zázemie, aké mala. Vtedy vďaka štátu, armáde, či mestu, boli podmienky v Trenčíne také, že sa dalo ukázať na toho a toho hráča, on sem prišiel a bol spokojný. Tak ako sú dnes hráči spokojní napríklad v Košiciach. Keby sme mali viac peňazí, mohli by sme nakúpiť viac hráčov, situácia by bola iná. Možno by som nebol trénerom Dukly a bol by tu tréner s iným menom. My môžeme poraziť každý tím a do každého zápasu pôjdeme naplno. Obsadiť ale v dlhodobej súťaži v extralige popredné priečky bude nereálne.“
