Novinky - 11.03.2013 09:15

Bielo-modrý "Demov zimák"? (VIDEO)

Autor: Huste.tv | Zdroj: Tomáš Kyselica

Ako vie byť domáce prostredie nápomocné

Ak sa hovorí, že fanúšik vie byť pre svoj tím ďalším hráčom v dôležitých „bitkách“ navyše, je to skutočne pravda. Presvedčili sme sa o tom počas zápasov v Nitre. V niektorých chvíľach sa varila priam pekelná atmosféra. Je to skutočne tou pravou vzpruhou. Niečo, čo domáci tím presne v tom momente potreboval a chýbalo mu to. Keď stojí celý štadión a povzbudzuje na plné hlasivky Nitru, často sa stane, že človek takejto pekelnej atmosfére podľahne. V tomto prípade sa však udržali aj rozhodcovské dvojice, ktoré nepodľahli atmosfére a odviedli vskutku výborné výkony. Samozrejme, všetko má svoju následnosť a postupnosť. Keď sa darí, príde viac ľudí, je lepšia atmosféra, domácemu tímu sa dobre hrá. Mentalita, ktorú proste nikto nezmení. A tak sa Nitrania chystajú vo veľkom na výjazd do Trenčína ako najlepší fanúšikovia, akí kedy na Slovensku boli. Dovolíme hráčom hostí hrať v domácej atmosfére? Napriek nie príliš vydarenej sezóne si žltočervený fanklub našiel cestu aj pod Zobor. Prišiel a povzbudzoval, no nepodarilo sa nám vyhrať v Nitre ani jeden zápas. Cestu na štadión poznáme, ostáva len jediné, presvedčiť hlavu. Presvedčiť myšlienky a prísť. Zahodiť na chvíľu za hlavu to, čo bolo a prísť na hokej. Nie na klobásku s pivom, ale na Duklu, pretože hrá doma. Spravidla. Ukážme, že sme hokejoví Trenčania srdcom aj mysľou. Klobúk dole pred Nitrou a jej fanúšikmi, ale my nejdeme zahadzovať ľadovú plochu odpadom a oblievať hosťujúcich fanúšikov pivom. Nebudeme pískať pri každom pohladkaní protihráčovho dresu. Nechceme ani vulgárne osočovať, ale chceme prísť a z plného hrdla zakričať: „Dukla do toho !“ Či?

Gesto kapitána

Nie každý si mohol všimnúť to, čo niektorí videli. A hlavne tí, ktorí neboli v Nitre. Domáci oslavovali, Trenčania sa rozlúčili so svojimi fanúšikmi a poďakovali sa im. Ako posledný prišiel k sektoru hostí kapitán Ján Pardavý, ktorý okrem potlesku vyzval jednoznačným gestom ostatok fanúšikov Dukly do boja. Možno už niekoho nebaví stále bojovať, ale bez boja vojnu nikto nevyhral. Ak preto chceme byť úspešní, musíme bojovať. Musia bojovať hráči na ľade, no aj fanúšikovia v hľadisku. Play-off je nielen o tvrdých stretoch, pevných nervoch, taktizovaní medzi tímami, ktoré súperia o postup, ale je to aj o súperení fanklubov. Jeden sa snaží ironicky potupiť, zosmiešniť ten druhý a naopak. Všetko sa však odvíja od diania na ľade. Samozrejme, Nitra je „nahopkaná“. A právom. Svoj domáci cieľ splnila, fanúšikovia ju podporili a idú ju podporovať naďalej. A na čo sa má teraz Dukla spoliehať na domácom ľade? Na domáce mantinely? Na veľkosť štadióna? Na domácu kvalitu ľadu? Ak sa vám to nepáči takto, môžeme si položiť aj inú otázku. Na čo sa majú spoliehať mladí chlapci, ktorí nie sú stále natoľko skúsení, aby sa vyhli možným chybám? Na podporu rodičov? Možno, ale bez vás to nepôjde. Minimálne osem z desiatich si pri čítaní týchto riadkov už pripravuje v hlave komentár, ktorý pod článok napíše a v ktorom sa bude obracať za sezónou a za nevydarenými vecami s myšlienkou čo najviac skritizovať autora, ktorý si niečo podobné dovolil napísať. Samozrejme, každý si opäť vyberie tú ľahšiu možnosť. Príďte od hľadiska a ukážte najlepším fanúšikom na Slovensku, že vo svojom prívlastku na seba sa môžu mýliť. A mýlia sa !

Pokiaľ však fanúšik neuvidí na ľade odovzdané srdce, nepríde. To je jasné, s tým sa dá len súhlasiť. Ale je play-off, vrchol sezóny. Kedy by sa na ľade pred domácimi fanúšikmi malo niekedy inokedy nechávať všetko, ako práve počas play-off? Momenty, ktoré by nás mali spájať a nie rozdeliť napriek niektorým nepresvedčivým výsledkom a zlým časom. Čo s tým chceme urobiť? Alebo lepšia otázka. Chceme s tým vôbec niečo urobiť? Česť patrí všetkým, ktorí túto sezónu na hokej chodili, fandili a organizovali výjazdy. Ak máte pocit zajtra prísť podporiť Duklu, hľadisko je pre vás otvorené.

Nitra a hokej, to áno ! Ale Nitra ako hlavné mesto hokeja?

Téma Slovan je stále otvorená, diskutovaná, mediálne omieľaná. Nepochybne vládla v Bratislave vždy dobrá atmosféra, ale ako náhle belasí opustili extraligu, hlavné mesto hokeja sa podľa nového šálu fanúšikov spod Zobora presťahovalo do Nitry. Máte podobný pocit? Kde bolo hlavné mesto hokeja v časoch, keď plodila Dukla rok čo rok veľké množstvo hokejistov do sveta? Kde boli najlepší fanúšikovia počas finálových zápasov Dukly Trenčín so Škodou Plzeň z čias zisku federálneho titulu? Kde boli vtedy, keď Dukla zažívala úspechy a obraty, o ktorých zatiaľ môžu oni len snívať? A že to nebolo tak dávno. Minulosť je minulosť, súčasnosť zasa prítomnosťou a veci sa menia. Nikdy sa však nezabúda na to, čo bolo a z histórie sa tvorí budúcnosť. Ak teda máme tú česť biť sa o postup do semifinále play-off s hlavným hokejovým mestom slovenskej extraligy, nech sa páči. Bime sa na ľade a získajme slávu. Súperme v hľadisku o to, kto bude hlučnejší, kto bude lepší v atmosfére. Veď sme dvakrát otočili sériu v play-off z 0:3 na 4:3 ako jediný tím sveta, či vyradili minulý rok favorizovaný Poprad v zhruba podobnom postavení, v akom sme aj teraz. Sme Trenčania a to v nás vždy zostane. Chodíme do Trenčína na hokej, chodíme na Duklu, pretože sme správe nakazení. Nie fyzickou ani psychickou chorobou, ale hokejovou žltočervenou diagnózou. A aj keď sú niektorí možno právom nahnevaní, určite sú v nich stále prvky spomínanej diagnózy. Zostali a nevytratili sa. Vlastne sa nikdy nevytratia. Snažíme sa a keď niečo nefunguje, sme nahnevaní. Ale netvárme sa nečinne vtedy, kedy je to skutočne najmenej treba. Ako dokážeme spolu prežívať radosti, musíme prežiť aj sklamania. Príďme preto na štadión nielen vtedy, keď príde Tomáš Kopecký a oblečie si dres Dukly, alebo keď máme sedemzápasovú víťaznú šnúru, ale aj počas play-off, aby sme ukázali, že dokážeme poraziť aj hlavné mesto slovenského extraligového hokeja súčasnosti. Nie?