Motivuje ho brat, s „Parďákom“ sa vidí aj naslepo, za spoluhráča by rukavice zhodil
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Tomáš Kyselica
Matúš, gratulujeme k úspešnému vyrovnaniu série. Skalicu ste rozprášili 8:2. Ako sa pozeráte na duel?
„My sme do zápasu išli len s jedným jediným cieľom. Chceli sme vyhrať. Nepozerali sme sa na nič, proste sme nastúpili do stretnutia, že ho vyhráme a hotovo. Odhodlanie bolo veľké a výsledok len zodpovedá našej dravosti a obrovskej túžbe vyrovnať sériu na 2:2. Tento krok sa nám už podaril.“
Osobne ste k víťazstvu prispeli dvoma gólmi, no zaujal najmä ten druhý po perfektnej kombinácii s Jankom Pardavým. Máte niečo podobné nacvičené?
„S „Parďákom“ sme v podstate ako bratia. Môžeme hrať spolu aj so zavretými očami na ľade, vždy sa vidíme, vždy vieme, kde sa ten druhý pohybuje a čo chce spraviť. Pracujeme spoločne na niektorých kombináciách a skutočne musím povedať, že nacvičených máme spoločne veľa herných situácií. Dúfam, že divákom ich ešte ukážeme.“
V závere ste sa pokúšali aj o hetrik, ale nepodarilo sa vám to. Mrzí to možno trošku?
„Aj hej. Išli sme spolu s Filipom Nemčekom dvaja sami na brankára a veruže už vtedy som mal tušenie, že to nedopadne dobre a nedám tretí gól (so smiechom). Stáva sa. Dôležitý je však fakt, že sme vyhrali.“
Vráťme sa ale k záveru zápasu, kedy Skaličania totálne vybuchli a nervy praskli väčšine hráčov. Kde podľa vás táto situácia vzplanula?
„Okomentoval by som to celé asi iba tak, že je to play-off. V takýchto vypätých a dramatických stretnutiach sa s tým jednoducho počíta, že k tomu môže prísť. A prišlo.“
Nutkanie na striedačkách bolo evidentné. Aká bola vtedy atmosféra na trenčianskej striedačke?
„Aká bola atmosféra? Vtedy jednoznačne najlepšia. Robili sme si z toho veľkú zábavu. Bolo to len spestrenie pekného výsledku, ktorý sme dosiahli.“
Viacerí hráči si vzájomne dohadovali pästný súboj. Pýtal si niekto bitku aj s vami?
„Nie, mňa sa nikto nespýtal a ani mi nedal možnosť pobiť sa. Nie som síce ten typ hráča, ktorý by sa bil alebo by mal chuť sa biť, ale ak by som mal zhodiť rukavice, napríklad za spoluhráča, nerobilo by mi to vôbec žiadny problém.“
Celú sériu ste vyrovnali na 2:2, psychická výhoda sa presúva na vašu stranu. V čom bol podľa vás hlavný rozdiel medzi dvoma duelmi v Skalici a týmito dvoma v Trenčíne?
„Myslím, že vždy sa hrá lepšie pred podporou domácich fanúšikov, ktorí nám v týchto dvoch domácich dueloch pomohli. V Skalici sme boli na domácich, žiaľ, prikrátky. Prečo? Spýtajte sa hlavných rozhodcov. Domáci hrali väčšinu zápasu minimálne šiesti.“
Rozhodujúci zápas bude v sobotu. Motivácia je obrovská, bude to veľká dráma. Aký zápas v sobotu očakávate?
„Myslím, že toto bude najťažší zápas sezóny. Bude to nesmierne náročné, a to nielen po fyzickej, ale hlavne psychickej stránke. Kto sa s týmto lepšie popasuje do soboty, vyhrá.“
V play-off práve bojuje aj váš brat Tomáš. Sledujete vzájomné bratské účinkovanie?
„Samozrejme, sledujem ja jeho a aj on mňa. Po každom zápase si spolu voláme.“
Motivuje vás možno Tomáš do týchto dôležitých zápasov sezóny, hoci je niekoľko tisíc kilometrov ďaleko? Ako napríklad?
„Je jasné, že ma motivuje, je starší a skúsenejší. Hovorí mi hlavne, že v takýchto zápasoch sa ukazuje veľkosť hráča. Spoločne však aj súperíme, hoci nás delí veľká diaľka. Motivujeme sa napríklad tým, kto nazbiera viac kanadských bodov, či ja v juniorskej súťaži, alebo on v KHL. Momentálne však vediem ja, a tak predpokladám, že mu motivácia teraz nechýba (s úsmevom).“
