Vlado Kováč po druhej šestine extraligy: Som poverčivý
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Tomáš Kyselica
Bilancia Dukly v druhej šestine? Nelichotivá, nepriaznivá, jedným slovom fakticky zlá. Po dobrom a vcelku úspešnom štarte do ligy v jej prvej šestine sa veľmi dobre začínala aj tá druhá. Víťazstvá v Banskej Bystrici a Martine napovedali, že Dukla zaznamenáva svoj najlepší vstup do súťaže po štyroch sezónach a stále sa dobrej série drží. Prišla však domáca séria zápasov, ktoré priniesli prvé zaváhania a nepriaznivá cesta druhou šestinou súťaže uzrela svetlo sveta.
Vlado, aký by bol váš pohľad na druhú šestinu extraligy v porovnaní s tou prvou? Bola o niečo horšia, pravda?
„Keby len o niečo ! (úsmev). Nešlo z našej strany o vydarenú časť súťaže, no myslím, že nič takého vážneho sa zatiaľ nedeje. Máme za sebou dve šestiny a čo sme si nahrali v tej prvej, pokazili sme v tej druhej, kvázi vykompenzovali. Nebolo to tým, žeby sme nechceli alebo nedreli, no odklonilo sa od nás aj povestné „šťastíčko". Niektoré zápasy sme prehrali smolným spôsobom ako napríklad domáca séria troch stretnutí po sebe , kde sme v každom jednom dueli doslova dreli a „makali“ až do poslednej sekundy, no nie a nie to pretlačiť do brány. Doľahla na nás zrejme nejaká psychická nepohoda a viditeľné to bolo v ostatných zápasoch.“
Práve druhá šestina sa už niesla v znamení rošády v zostave. Prišli prvé choroby, zranenia, jednozápasové výpadky a mužstvo to ako keby trošku rozladilo. Súhlasíte?
„Nie sme jediný tím v lige, ktorý má podobné starosti, no u nás sa to drží už dlhší čas. Dokonca by som povedal, že nejaká klasická viróza obišla asi každého v kabíne. Momentálne máme veľa hráčov zranených. Mám trochu obavy, dúfam však, že sa chalani dajú do poriadku.“
Ďalšou vecou sú posledné miesta v štatistických údajoch pri využívaní presiloviek, respektíve úspešnosť oslabení. Vás sa teda týkajú len oslabenia. Čo k tomu možno dodať?
„Je to o šťastí, zároveň o umení, ale aj o pohode. Pokiaľ vládne pohoda, je to vidno. Odbočím preto troška aj k presilovkám. V jednom domácom zápase sme dali zrazu dva góly z ničoho v presilovkách a nič iné sme neurobili, len prišli pred bránu a vystrelili. Úplne jednoduché riešenie. A čo k oslabeniam? Jednak ich hráme dosť a jednak sú niektoré úplne zbytočné. Napríklad v poslednej dobe dostávame dosť trestov za príliš veľa hráčov na ľade. Musíme „oslabovky“ kvalitne natrénovať, pretože práve tieto situácie rozhodujú zápasy.“
Keď ste už spomenuli tú pohodu, vo vašom prípade je aj napriek nie príliš lichotivým výsledkom v bráne stále viditeľná. Cítite to tak?
„(Ešte pred odpoveďou si Vlado Kováč zaklopal symbolicky na drevo, pozn. autora) V tomto smere som poverčivý, keď už to niekto spomenie. Som nesmierne rád, že môžem chytať a môžem pomôcť chalanom. Ak si budeme navzájom pomáhať, ja im a oni mne, tak verím, že to môže spoločne fungovať. Chcem byť chlapcom nápomocný čo najdlhšie. Navzájom si musíme pomáhať aj s „Hiadlom“, rozoberať situácie, povzbudzovať sa, aby sme tím podržali, inkasovali čo najmenej gólov a mohli sa tešiť po každom zápase z bodového zisku.“
Príde prestávka vhod?
„Určite. Musím povedať, že po poslednom dueli v Banskej Bystrici som už bol dosť unavený, psychicky unavený. Paradox je však v tom, že ja som mal z posledných zápasov dobrý pocit , no nezískali sme žiadne body. Nevedeli sme sa presadiť a asi bolo vidno, že prestávka nám môže pomôcť, aby sme potrénovali a doliečili sa hlavne.“
Vlado, spoluhráč Rado Tybor vám odcestoval s reprezentáciou do Nemecka po vynútenej zmene v nominácii, ktorá prišla po ospravedlnení sa až siedmich hráčov. Aký je vás názor na vzniknutú situáciu?
„Že sa mohol aj brankár ospravedlniť (smiech – keďže Vlado bol náhradníkom na poste brankára, pozn. autora). Ale nie, žartujem. Bolo to pre mňa prekvapujúce, že až toľkoto hráčov naraz sa ospravedlnilo. Ak sú chalani zranení, tak v tom prípade to chápem. Každé malé zranenie si vyžiada pauzu, to zasa ľudia a verejnosť len ťažko pochopí. Klub je ten, kto platí, takže v tejto súvislosti chalanov zasa chápem, avšak pokiaľ ich trápi zranenie. Pre Rada je len dobré, že sa tam dostal. Ja som rád, nech si zahrá.“
