Aj Ondrej Mikula rozdával radosť a úsmevy, v Dukle je spokojný
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: dukla trenčín/Marián Vychovalý
Ondrej si spolu so štvoricou spoluhráčov obliekol žltý dres Dukly a išiel potešiť deti. Ako sa mu medzi nimi páčilo?
„Akcia bola hlavne pre deti, všetko prebehlo tak, ako malo, ja mám z toho radosť. Keď som ja bol malý, tiež ma takéto akcie potešili.“
Ktorého hráča vtedy mladý Ondrej Mikula zbožňoval?
„Vždy sa mi páčil Marián Gáborík, jeho som obdivoval. Postupom času ale aj Róbert Petrovický, mal som tú česť spoznať ho osobne, zistiť, aký je človek, poznám ho teda nielen z hokejovej ale aj z ľudskej stránky.“
Róbert Petrovický si aj momentálne chodí zatrénovať s A-tímom Dukly, aké to je trénovať so svojim idolom?
„Robo aj na svoj vek je stále skvelý hokejista a je radosť na neho pozerať. Škoda, že ešte nechce hrávať v Trenčíne. Rozprával som sa s ním aj osobne, ešte rok chce ísť niekam do zahraničia. Pre nás je to plus, keď môžeme s ním trénovať, myslím si, že nám to môže niečo dať.“
V nedeľu v Banskej Bystrici Dukla vyhrala 4:0.
„V prvej tretine sme dali rýchly gól, podržal nás Vlado Kováč. Zápas bol z našej strany dobrý, padlo to tam aj mne, víťazstvo však nie je len moja zásluha, ale zásluha celého tímu,“ hodnotil dvojgólový strelec zápas pod Urpínom. Hneď si vedel aj spomenúť, kedy dal naposledy dva góly v ligovom zápase. „Myslím, že to bolo, keď som hral v Liptovskom Mikuláši, bolo to práve proti Dukle, strelil som dokonca tri. Vždy to hráča vyburcuje, keď hrá proti klubu, v ktorom vyrastal. Nie som žiadnou výnimkou. Hráča to nakopne, snaží sa oveľa viac ako v iných zápasoch.“
Ondrej odišiel z Trenčína ako 18-ročný, po pôsobeniach vo Vítkoviciach, Liptovskom Mikuláši a Martine sa vrátil domov.
„Som tu veľmi spokojný, verím, že budem podávať také výkony, ako teraz v posledných zápasoch,“ pochvaľoval si Ondrej súčasnú pozíciu. Nastupuje v treťom útoku popri Sojčíkovi a Lelkešovi. Zaujímalo nás, ako sa mu táto spolupráca pozdáva. „Začal som najprv vo štvrtej formácii, potom nás tréner prehodil a hrávam v tretej. Ja si spoluhráčov nenavyberám, vždy musím hrať tam, kam ma postaví tréner. Hrá sa mi však s chalanmi veľmi dobre, zohrali sme sa a dúfam, že nám to pôjde takto aj naďalej.“
V lete to však nevyzeralo s 23-ročným krídelníkom dobre. Hneď v prvom prípravnom dueli sa zranil a vypadol z tréningového procesu.
„Vždy je to nepríjemné, keď sa hráč zraní na začiatku sezóny. Mal som z toho trochu obavy, ale nakoniec som rád, že tréner mi dal dôveru, chcem sa mu odvďačiť dobrými výkonmi.“
Najbližší duel čaká Duklu v piatok v Martine. Aký je podľa Mikulu recept na úspech?
„Budeme musieť hrať zo zabezpečenej obrany, neotvárať hru. Či tam boli iní hráči, alebo tí, ktorí tam sú teraz, vždy to bolo v Martine ťažké. Vedia na nás doma zahrať. Musíme dobre brániť, pokúsiť sa dať prvý gól, potom by sme mohli uspieť.“
