Trenčín dal Demitrovi posledné zbohom
Už od skorého rána sa pred zimným štadiónom v Trenčíne zhromažďovali návštevníci, ktorí chceli vzdať hold hokejovej legende a symbolickým položením kvetov ho odprevadiť na poslednú cestu. Fanklub Dukly dal vyrobiť a vyvesiť na štadión veľký farebný pútač s nápisom: "Občas sa zhora na nás pozri, my sme tí, ktorí nikdy nezabudnú...". Členovia fanklubu si zaslúžia mimoriadne uznanie aj za dvojdňovú pomoc organizátorom s úpravou štadióna a jeho okolia.
Od 10:00 sa brány štadióna otvorili a popred pódium, umiestnené na ľadovej ploche štadióna, sa začal ťahať zdanlivo nekonečný rad spomínajúcich fanúšikov. 210 minút nepretržite prúdili rady kondolujúcich ľudí, hromady kvetín a vencov ukazovali, že Pavol Demitra bol medzi ľuďmi veľmi obľúbený. Pri rakve sa v pravidelných intervaloch striedali hokejisti Dukly Trenčín, oblečení v špeciálnych čiernych dresoch, ktoré si hráči oblečú v piatkovom zápase s Banskou Bystricou na počesť pamiatky legendy.
Hodinu pred začiatkom oficiálnej rozlúčky sa už vchod pre verejnosť uzatvoril a šancu rozlúčiť sa dostali priatelia a spoluhráči Pavla Demitru, ako aj ostatní pozvaní hostia, medzi ktorými nechýbali hokejové legendy, čelní hokejoví funkcionári a osobnosti politického i spoločenského života. Pred pódiom sa postupne predstavili a vzdali hold svojmu hokejovému vzoru aj všetci hokejisti domáceho klubu, od tých najmenších až po seniorský tím.
Tesne pred pätnástou hodinou prišla aj rodina Pavla Demitru, ktorá zaujala miesta v prvom rade, úprimnú sústrasť im vyjadril osobne aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Potom už začal oficiálny program, ktorý otvoril Pavol Habera, ktorý v sprievode klaviristu Juraja Tatara zaspieval dojímavú pieseň – Boli sme raz milovaní. Aj dojatý moderátor rozlúčky Slavomír Jurko vzápätí len s námahou dočítal svoj prejav na počesť Pavla Demitru. Po ňom vyšiel na pódium s príhovorom katolícky kňaz Norbert Pšenčík. Vystriedal ho predseda predstavenstva Dukly Jozef Mitocha, ktorý svoje rozprávanie o kamarátovi efektne spojil s výzvou pre fanúšikov, ktorí si zakričali meno svojho obľúbenca. Po ďalšom vystúpení prezidenta SZĽH Igora Nemečka zaspieval spevácky zbor Gospel Family skladbu Hallelujah, pri ktorej väčšine prítomných naskakovali na tele zimomriavky.
Po gospelovej hudobnej vložke na pódium vyšlo desať slovenských hokejových reprezentantov, desať dobrých kamarátov Pavla Demitru. Za všetkých sa prítomným prihovoril Marián Gáborík, ktorého pripomenutie lyžiarskych schopností Demitru na chvíľu uvoľnilo atmosféru.
Na záver za doprovodu piesne od Celine Dion rakvu s pozostatkami Pavla Demitru odviezli zo štadióna, prítomní diváci povstali a dlhotrvajúcim potleskom poslednýkrát dali Paľovi zbohom.
Účasť na rozlúčke bola veľká, tribúny štadióna boli zaplnené, ďalší priaznivci mohli sledovať rozlúčku na veľkoplošných obrazovkách pred štadiónom. Je len málo takých osobností, akou bol Pavol, čo ukazuje aj tento čas po jeho tragickej smrti, ktorý dokázal spojiť veľké množstvo ľudí. Všetkým bude Pavol Demitra chýbať a budú na neho spomínať s úctou a obdivom.
Paľko, ďakujeme za všetko. Odpočívaj v pokoji.