Novinky - 17.09.2012 08:55

Príprava očami trénera Vladimíra Országha

Huste.tv Autor: Huste.tv | Zdroj: Miroslav Čief


Z vyžarovania tej partie mrazí! Poznačila ju iste výsledková kliatba na turnaji vo Švajčiarsku, celkovo nie príliš optimisticky priaznivá bilancia v príprave, aj tak je však v týchto našich chalanoch sila pobiť sa o čo najlepší vstup do novej sezóny, ktorá je za rohom. Prerastajúc sa priateľstvom, prekypujúc snahou a načúvajúc trénerským metódam hlavného trénera Vladimíra Országha sa im to môže podariť. 

Pod mladou trénerskou rukou

Práve s ním sme rozobrali situáciu okolo tímu. Jeho očami. Tými najpovolanejšími. Pod mladou trénerskou rukou, šancu v našom klube dostal ako 35-ročný, je už príprava na ľade, ktorú si s výhradami pochvaľuje.“Som vďačný klubu, že mi dal v takomto mladom veku šancu trénovať A – tím. Som šťastný a beriem to ako výzvu. Mám vedľa seba super asistentov, uľahčuje mi to prácu, Peťo Harazin ako aj Miro Chudý sú už skúsení tréneri, a poviem to tak, ako to je, učím sa od nich. Hlavne Miro ma usmerňuje, má za sebou dlhoročné skúsenosti, má pokoj, prehľad, dá sa povedať, že som v takom režime učenia sa, spoznávania sa a v tomto mi je veľmi nápomocný.“ Post hlavného trénera extraligového tímu zvládne bez akýchkoľvek rozpakov. Pri mužstve v podobe asistenta bol roky.“Som pri zemi. Beriem to postupne ako to je, dostal som na starosť prácu, ktorá obnáša veľkú zodpovednosť. Začínam svoju trénerskú kariéru, moje ambície sa teraz upierajú na našu extraligu, v nej chcem urobiť nejaké výsledky, až potom môžem snívať, že budem trénovať v krajinách ako Švédsko, Fínsko, Rusko... Ako sa učia hráči, tak sa učím aj ja a každým dňom zajedám do trénerského chlebíčka.“ S chuťou.

Ako prvá v jeho pozícii stála pred ním a pred mužstvom všetkými neobľúbená, no tak prepotrebná letná príprava. Z nej sa “žije“ počas celej sezóny.“Zišli sme sa v polke mája, tím tvorili hlavne hráči z juniorky spolu s hráčmi, ktorí s nami ostali aj po minulej sezóne. Postupne pribúdali ďalší a ďalší hráči, celkovo som s prístupom a nasadením hráčov spokojný. Hodnotím ju dobre, som spokojný s jej výsledkami, aj keď tie, samozrejme, ukáže až súťaž.“ Po zaberačke a krátkom dovolenkovom vyfúknutí popremáhaných pľúc prišla tá krajšia časť prípravy. Na ľade.“Táto fáza prípravy bola veselšia. Vstúpili sme do nej s veľmi širokým kádrom, v mužstve som mal 35 hráčov, postupne sme tento počet okresali. Trénovali sme dvojfázovo na dve skupiny, konkurencia bola značná, no každý dostal šancu presadiť sa. Na základe výkonov na tréningoch i v zápasoch sme si o každom utvorili svoj obraz, každý hráč ukázal svoj potenciál, ale aj svoje limity. Zistili sme, čo od koho môžeme očakávať.“ Do súkolia tímu sa postupne začali pridávať posily.“Po minulej sezóne nás opustilo veľa skúsených hráčov, o to viac ma teší, že sa niektorí hráči vrátili naspäť. Mám na mysli Hvilu, Grmana, Jabrockého. Práve od nich si sľubujeme, že budú opory, ukážu cestu mladým hráčov, budú citeľní v kabíne. Máme na nich veľké nároky. Super, že je tu aj Mišo Hudec, to je taktiež hráč dôležitý nielen na samotnom ľade, ale i v kabíne. Potešil ma i príchod Juraja Sýkoru, síce ten má resty z minulej sezóny vinou zranení, očakávania sú aj na jeho pleciach. Komplexne však máme mladé mužstvo, do ktorého sme si každého jedného hráča vybrali. 10 hráčov z tohto tímu nemá skúsenosti s touto súťažou, o to je väčšia ťarcha na starších aby potiahli, ale chceme to aj opačne, aby tí mladí tlačili na tých starších, aby v mužstve bola zdravá konkurencia, aby si nikto nebol istý svojim miestom.“

Zrkadlo prípravných zápasov

Skutočné závery o dovtedajšej pripravenosti a sile mužstva ukázali až prípravné zápasy. V nich dostali šancu všetci hráči, ktorí pripadali do úvahy v súvislosti s našim najcennejším dresom.“V zápasoch sme dali priestor čo najväčšiemu počtu hráčov. Nie sú všetko len tréningy, lebo tam mi niekedy od nich chýbal ten správny a dostatočný prístup. Musíme ich naučiť, že zápas trvá 60 minút, tréning 1 a pol hodiny, musíme ich naučiť ísť v nich naplno. To mi tu chýba. Aj na mladých hráčoch a tu musím byť kritický. Niektorí hráči majú resty, ďalší sa príliš rýchlo uspokoja. Je to však aj dobou, konkurencia v kádroch tímov nie je taká ako kedysi, tá by mnoho vyriešila. Tu existuje snáď len jeden jediný spôsob, ako hráča prinútiť ísť na svoje maximum, prebrať sa. Posadíme ho na 3-4 zápasy na tribúnu a vtedy si snáď uvedomí, ako by mal pristupovať k svojim povinnostiam a ako zabojovať o svoju pozíciu v tíme.“

Vzhľadom k týmto veciam, prvé zápasy naozaj odkryli karty.“Prvý zápas na Memoriáli vo Zvolene bol ovplyvnený tým, že nám pár dní pred zápasom s Donbassom Doneck vypadol zápas proti Popradu. Nastupovali sme doň bez zápasovej praxe, čo bolo viditeľné. Úplne nás rozobrali, ten súper bol niekde úplne inde. Potešilo ma však, že na druhý zápas proti Zvolenu sme sa dokázali vyhecovať a odohrali sme ho veľmi dobre. Potešili sme aj divákov, od brankára po posledného hráča hráči chceli a dosiahli prvé víťazstvo. V treťom – poslednom zápase proti Berkutu Kyjev dostali priestor hráči juniorky a vzhľadom k tomu, akého súpera proti sebe mali, som s nimi spokojný. Zastali si svoje miesto a vzhľadom na hru v ňom dosiahli dobrý výsledok.“ Po prvej šnúre zápasov nasledovali tie domáce. A v nich výhry.“Proti Sanoku sme nepredviedli hru, s ktorou by som bol spokojný. Akoby sme čakali, hľadali sa, niektoré fázy boli úplne mimo. Bolo tam veľa dobrého, ale toto tam nemalo byť. Žilina, to bol tiež zápas, ktorý sme zvládli víťazne, ale tiež nám dlho trvalo, kým sme sa chytili. Boli sme lepší, no akoby to stále bola len príprava, akoby sa hráči ešte nevedeli vyhecovať na maximum. To mi chýbalo.“ Po domácej duple nasledoval chod v Košiciach. Napokon bol príliš nie pochuti, výsledkovo zabehol. Náš tréner hráčov po chrbte pobúchal, ale päsťami tvrdej kritiky.“Zlý vstup do zápasu, slabý pohyb, prvú tretinu sme úplne zaspali. V druhej sme sa vrátili do hry, vyrovnali sme pomer síl na ľade, mali sme šance, no v tretej prišla nedisciplinovanosť, zbytočné vylúčenia, dostali sme góly a odchádzali sme s nie pekným výsledkom.“ Tu treba otvorene priznať, že takýto výsledok sa nečakal.

O Švajčiarsku

Majúc za sebou 6 zápasov, pobrali sa nám hráči aj s celým realizačným tímom na zápasové turné do Švajčiarska. Spoľahlivosťou – sťaby ako známe banky v tejto krajine syrov, mlieka a končiarov Álp, sa držali výsledkov. Všetky zápasy s o poznanie silnejšími súpermi prehrali. Po nie vždy o poznanie horšom výkone.“Prvý zápas s Davosom bol ťažký. Tu treba povedať, že ten tím je úplne niekde inde. Nehrali sme v ňom zle, nepremenili sme však svoje šance a síce bol súper lepší, výsledok bol pre nás krutý. V druhom zápase proti Rapperswilu prišlo obrovské sklamanie. Prezentovali sme sa katastrofálne, hrali sme najhoršie, ako sme hrali v príprave. S týmto súperom sme mohli hrať kľudne vyrovnanú partiu, akoby sme ho však podcenili. Po tomto zápase museli v kabíne padnúť tvrdšie slová. Zvolali sme míting, na ktorom sme si vysvetlili, čo sa od koho čaká, načo sme sem prišli a som rád, že to hráči pochopili a výkonom to potvrdili v treťom i štvrtom zápase. Oba mali svoju tvár, boli v nich úseky, keď sme mali naozaj navrch. Ku koncu turnaja už ale bolo vidno, že na niektorých chalanoch sa prejavuje únava, predsa, odohrali sme 4 zápasy za 5 dní. Celý tento turnaj nám ale dal veľa. Najviac ma mrzí, že sme sa nevyhli slabším okamihom, a vylúčenia, tie stáli mnoho síl našich kľúčových hráčov, na osobnej disciplíne musíme veľmi tvrdo popracovať, lebo sa nám to v súťaži môže veľmi tvrdo vypomstiť.“

Tvorba mienených trénerských cieľov

Je úplne pochopiteľné, že si pred seba i mužstvo postavil cieľ. Značný. Reálny, určite splniteľný. Klub s rozpočtom 750 000 eur na túto extraligovú sezónu by sa rád pozrel do vyraďovacích bojov, posádzal na miesta na našom štadióne čo najväčší počet fanúšikov, vychovával hráčov smerom do budúcnosti.“Našim prvoradým cieľom je zabudovávanie mladých hráčov do prvého mužstva. Tu je potreba zdôrazniť, že sa jedná o dlhodobý cieľ, na ktorý potrebujeme čas. Je ho treba veľmi veľa nato, aby si hráči zvykli podávať dlhodobo vyrovnané výkony niekoľko zápasov po sebe. Umiestnením to vidím niekde okolo 4.-6. – teho miesta v súťaži, samozrejme, že radi by sme sa ocitli čo možno najvyššie, ak to má prísť, tak to príde. Spokojný by som bol, keby sme sa naozaj zlepšovali a išli do play-off.“ Veľmi dôležitým elementom bude vstup do súťaže.“Máme priaznivé vyžrebovanie, ale ani prvý zápas nebude ľahký, veľa bude od neho závisieť. Veľa bude závisieť aj od toho, v akom stave budú hráči fyzicky i psychicky. Prízvukoval som im, že nemáme hviezdy, že musíme byť jeden tím a keď nás je v zápase 22, a 4 sú len prísediaci, s tímom sa len vezú, nemáme žiadnu šancu na úspech.“ Na záver svojich myšlienok pridal slová adresované fanúšikom.“Ideme do niečoho, čo by som označil za dlhodobý proces. Robíme prácu s hráčmi, ktorí vedia tešiť, ale aj s takými, ktorí tešiť ešte len budú a potrebujú čas. Verím, že sa dočkáme spolu s mužstvom podpory, že budeme hrať v prajnej atmosfére a my zas s hráčmi urobíme všetko preto, aby sme vás hokejom zabavili a potešili čo najväčším počtom víťazstiev. Všetci musíme dúfať, že nás čaká úspešná sezóna! V tomto ideme spolu.“

Na margo týchto slov sa nedá povedať prakticky nič. Snáď len, že máme inteligentného kouča s bohatou kariérnou minulosťou aktívneho hokejistu, ktorý dostal od klubu obrovskú šancu. Svoje trénerské umenie, ktorým už viditeľne oplýva, má možnosť ešte viac rozbujnieť, už nie však v pozícii asistenta, ale muža, ktorý je zodpovedný za veľa. Je ale super, že si ako stále mladý človek nepostavil svoju autoritu na hráčoch a na okolí na stolčeku vyvýšenosti. Je paráda, že od úvodných dní svojho pôsobenia na trénerskom mostíku má úctu, rešpekt. Nikto nespochybňuje jeho trénerské, ľudské schopnosti, nedotýka sa jeho ľudskej integrity. Jednoducho, na lavici máme kouča, ktorý aurou a človečinou len podmurúva svoju osobnosť. Má poruke skvelý trénerský tím, s ktorým majú fantastické tréningové jednotky. Videli sme ich desiatky. A síce zápasy nemali vždy tú najkrajšiu výsledkovú podobu, dostali tú najsprávnejšiu spätnú väzbu. Triezveho pohľadu. A síce Vladimír Országh je tréner mladý a náročný, každý hráč si povie hlavne toto. Čestný.