Proti Sanoku víťazne
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
HC ´05 Banská Bystrica – KH Sanok 4:3 (1:0, 2:1, 1:2)
Góly: 3. Češík (Novajovský, Hvila), 21. Hvila (Češík), 32. Šimun (Novajovský, Kubka),49. Kubka (Bambúch) – 36. Vozdecký (Mojzis, Bartoš), 46. Bialy (Milan, Pour), 53. Strzyzowski (Bartoš, Cwikla)
Vylúčenia na 2 min.: 7:10, presilovky: 3:2, oslabenia: 1:0, rozhodovali: Majling – Číž, Ivan, 600 divákov
HC ´05 Banská Bystrica: Dzubina – Grman, Ketner, Styk, Richter, Novajovský, Kubka, Predajniansky, Bambúch – Sýkora, Hudec, Matoušek – Hvila, Češík, Šimun – Lunter, Zigo, Lamper – Petro, Hegyi, Jankovič
KH Sanok: Kachniarz (18. Luba) – Mojzis, Kubat, Kotaska, Gurican, Rapala, Pour, Dolny – Vozdecký, Bartoš, Strzyzowski – Vítek, Krzak, Radwanski – Mermer, Milan, Bialy – Cwikla, Samojlin, Wilusz
Duel to bol svižný, mali sme ho do polovice zápasu jasne vo svojich výsledkových popruhách, to tretia tretina mätie výsledkom, pretože včera to ani zďaleka nebolo cez pôrodné bolesti.
Začali sme gólom, pred ním sa stihol dostať do šance Matoušek, po ňom Češík, ktorý už ale svoje repete zvládol a v presilovke 5:3 zblízka dorazil - 1:0. V 6. min sa ešte krásne natlačil do palebnej pozície Lunter, no poľavili sme, vedúci gól nám, paradoxne, ublížil. Nato sme však mali v bráne Dzubinu, ktorý dvakrát uchránil našu bránku od gólového nebezpečenstva. Pasáž po 16. min už ale opäť patrila nám, šikovnosťou sa do šance dostal Šimun, ihneď po ňom pálil do brankárovho ramena Hvila, bombardovanie pokračovalo strelami Ziga a opäť aktívneho Šimuna, hostia dostali ranu až v 18. min, keď pre zranenie museli meniť gólmanov. Po výmene sa im naskytla presilová hra, ktorej polovicu preťal koniec prvej tretiny.
Nepotešili sme ich ani my, konkrétne Hvilom, ktorý vo vlastnom oslabení po ukážkovej prihrávke Češíka našpurtoval do útočnej tretiny a fantasticky prestrelil brankára - 2:0. Pokračovali sme, súpera mleli, ten si s nami nevedel dať rady, čo dokumentovalo aj stiahnutie Lampera v čistej šanci, v následnom trestnom strieľaní však na brankára nevyzrel. V 26. min vychytal veľkú šancu Dzubina, nájazd z pravej strany chytil s istotou, ktorá v tých minútach sálala na celé mužstvo. V 28. min ukázal vyzretý ťah Zigo, ďalší gól nasledoval v 32. min, v presilovke dorážal Šimun - 3:0. Kto by vtedy tušil, že to bude ešte dráma... Hostia sa do zápasu dostali našim pričinením, v našom oslabení 3:5 trafil Vozdecký odkrytý rôžtek v Dzubinovom postoji pri hornej žŕdke - 3:1. Záver tretiny, ktorá bola pretkaná vylúčeniami, sa dohrával v pokľudnom tempe.
V tretej tretine akoby sme “otvorili“ hru, škoda len, že za cenu inkasovaných gólov v našej sieti. V 44. min sa tvrdou strelou prezentoval herne od zápasu k zápasu rastúci Predajniansky, o 2 minúty nato sme ale nedôslednosťou pred našou bránkou dovolili Sanoku znížiť - 3:2. Chvalabohu, že sme dokázali rýchlo odpovedať strelou Kubku, ktorú poľský brankár podcenil, pretože v 53. min bol Dzubina v presilovke Stašovho mužstva po šupe do ľavého vinkla bezmocný - 4:3. Výsledok sa už nezmenil, dojem z obrovských šancí spálených našim mužstvom aspoň kozmeticky dokreslil žŕdkou Hegyi.
Postava zápasu v drese HC ´05
Výborné výkony podali Češík, Dzubina, Sýkora a išlo hlavne Lukášovi Hvilovi, ktorý po ľade lietal ako raketa. Vyzdvihnúť však chceme dvoch mladíkov. Eduard Šimun nielen v tomto zápase ukázal, koľko talentu v sebe ukrýva. Na poste centra ukázal šikovné ťahy, ktoré podkul gólom. U Eda sa sme sa v pondelok na tréningu preľakli, keď na tréningu odpadol a musel ísť na vyšetrenie do nemocnice. Diagnóza stanovená na dehydratáciu v Edovi zdvihla varovný prst, vystrašil okolie i seba, nečudo, že si večer zaobstaral 4 flaše minerálky, aj sa mu to nosilo ťažko. Peripetie má za sebou i Tomáš Zigo. Minulá sezóna mu nedovolila prakticky nič, už je však fit a sme presvedčení, že tento talentovaný a ľudsky prívetivý útočník si to všetko vynahradí. Včera veľmi dobrý výkon. Nech mu je povzbudením.
“ Milan, Ďakujeme!“
Zápas proti Sanoku vybočoval z tuctových. Bol akousi symbolikou. Na oboch póloch trénerských lavičiek sme videli trénerov, ktorí toho spoločne v našom klube preskákali veľa. Preto to bolo včera symbolické v tom, že atmosféra tohto zápasu bola podriadená akejsi vďake a rozlúčke s trénerom Stašom, ale aj preberaním pomyselného štafetového kolíka trénerom Országhom. Veru, pri Milanovi Stašovi sa veľa naučil a na oplátku, že je to tak, ho hneď aj zdolal. V takejto veselej podtónine to však nevnímal každý, viacero hráčov i fanúšikov sa zmienilo, že za Pánom trénerom im bude smutno. Hokejový život je však vrtkavý, nehodno ho zastaviť, musíme teda len nadviazať na chorál nášho fan klubu a ich ďakovný transparent “Milan, ďakujeme!!!“, ktorý sa týčil pri ich sektore. Naozaj, trénerovi s takým domicilom a inšpiratívnou aurou, ktorú sme vnímali a radova li sa z nej 4 roky, musíme poďakovať a zaželať na jeho novom pôsobisku v poľskom Sanoku veľa šťastia! Na Milana Staša sa zabudnúť nedá, a nikdy sa tak ani nestane.
