HOKEJ NÁŠ KAŽDODENNÝ
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Darmo, stal sa šťastia prúdiacou striekačkou naplnenia pre masy ľudí, celé Slovensko je pobláznené hokejom. Najfantastickejšie sa to prejavuje na šampionátoch nášho reprezentačného mužstva, pod kotol fanúšikovskej urupcie prihodí každý skvelý výsledok, víťazné ťaženie nás dostáva do šialenstva, a tam sa tá vášeň k hokeju nedá oklamať. Nie je umelá. Hokejový rok však nemá 2 týždne, preto by bolo úžasné, keby sme sa takto bavili častejšie, čo tak nato milí fanúšikovia banskobystrického HC ´05???
Skromné reálie v putách doby
Nezabudli ste?? Chlad na štadióne zdanlivo narušuje zimomriavky zalomené s prichádzajúcim zápasom. Sedadlá pomaličky nachádzajú svojho majiteľa, do varu nadšenia dostáva elektrizujúca hudba. Podávate si ruky s priateľmi, slovkami - dve prehodíte tie najnáruživejšie témy. Pani hlásateľka začína čítať súpisky mužstiev, v tom obrovský hukot prelomí videné, na ľadovú plochu sa valia nabudení hráči, začína prvý pokrik fan klubu, v hlave vám víria všetečné myšlienky s tou najhlavnejšou. Že tomuto nášmu mužstvu fandíte, obetujete hlasivky, vieru a celé srdce, aby sa dnes vyhralo! A nech ťahá takú či onakú sériu, či prehrá či vyhrá, prvé buly, či prvý gól dá či dostane, je vaše! A je super, že s vami tieto pocity zdieľa pár tisíc ďalších vedľa vás..
Je fantastické, že šport takto spája. Pravdu, koľko kamarátstiev, zážitkov a príhod Vám hokej dal?? Koľkí by vedeli rozprávať, ako sa dostali do skvelých partií, ako si k srdcu pripustili cudzích hráčov a za jeden zápas si ich získali. Hokej spája. Narušuje epicentrá chudej reality. Má silu. Moc. Akési krásne čaro skrývajúce sa v jednoduchosti a nepredvídavosti. O to viac mrzí, že ruky jeho kreatívneho vpádu do nás sú spútané realitou doby, ktorá nepraje. Nikomu.
Očakávané menšie či väčšie starosti
Vraj dobre bolo. Hlásajú naši rodičia, keď sa dennodenne pozerajú tvárou tvár realite dneška. Aj naše extraligové kluby mali roky, keď ich najväčšou starosťou bolo zloženie mužstva a možno chvíľkovo prestrihnutá šnúra víťazstiev. V poslednom období sa to zmenilo. Do popredia sa dostávajú problémy existenčného charakteru. V takom vyspelom hokejovom štáte trošku nelogické. Extraliga sa dostala do menšieho diabetického šoku, odchodom Slovana do KHL sa problémy klubom ešte zväčšili. Mnoho ich má problémy zostaviť kádre pred nadchádzajúcou sezónou, v ruke sa obracia každé euro, vyčkáva sa na ten správny čas na ulovenie tej ktorej posily, platy hráčov sa licitujú smerom nadol z donútenia zívajúcich klubových kás.
V tomto smere sa v našom klube dá oprieť o záchranné pásy, tak, aby tých starostí bolo čo najmenej a mohli sme Vám ponúknuť hokej v celkom ligotavom šate. Môžeme sa oprieť o silné piliere ako o fundované a rozvážne vedenie, ktoré podniká tie správne kroky za každého smeru. Ohromne nás držia naši stáli partneri, v ťažkej dobe ostali verní klubu, obrovský a pozitívny to signál. Taký sme si urobili aj s trénerom Vladimírom Országhom. Skvele vedomostne a inteligenčne podkutý skúsenosťami ošľahaný tréner dostal priestor dve sezóny učiť sa od Milana Staša, ktorý tu za 4 roky svojho pôsobenia zanechal kusisko skvele odvedenej práce. Náš nový kouč má všetky predpoklady na jeho úrodnú prácu nadviazať, je ľudský, komunikatívny, náročný, preto jeho trénerská palička je v stave s asistentom Miroslavom Chudým kúzliť. S hráčmi kalibru Jána Sýkoru, Mateja Češíka či Filipa Nemčeka je to pasia. Ak sa ku kostre ktorá ostáva pridajú naši juniori, ktorí k záveru sezóny dostali možnosť vyhrať sa v juniorke, ako Matoušek, Lunter, Lamper, Petro či Predajniansky, báť sa nemusíme. Nie sú to len hráči z núdze cnosť, na slovenské a sčasti i medzinárodné pomery sú to veľmi kvalitní hráči, ktorí už majú čo to v Extralige odohrané a môžeme a musíme z toho čerpať. Priestor popri našej obrannej stálici Lukášovi Bambúchovi dostanú Kubka, či Peter Novajovský, čakáme na plné uzdravenie sa Tomášov. Marcineka i Ziga predstavovať netreba. S takýmto ambicióznym a tvárnym kádrom to nebude zlé, naopak! Hlasy, že v sa v Banskej Bystrici ide hrať s juniorkou nie sú namieste. To v iných tímoch sú tí juniori vo väčšom kvantitatívnom počte a ani zďaleka nedosahujú kvalitu tých našich .
Už je to naozaj dlho.
Čas bez toho hokeja. Fanúšikovia už húfne sledujú dianie v kluboch, sondujú prestupy, informácie z klubových kuchýň. Je fantastické, že tí naši od nás za žiadnu cenu neodklonia zrak, že sa tešia, ďakujeme za podporu počas futbalového zápasu, ďakujeme že môžeme konštatovať, že permanentky na nadchádzajúcu sezónu sa dobre míňajú, a to viac je to nadšenie v hlavách funkcionárov, trénerov i hráčov k práci väčšie, keď žijú s pocitom, že za nimi stoja ľudia a fanúšikovia tak, ako sa na poriadny a úspešný hokejový klub rangu HC ´05 patrí. Veď akoby to bolo bez hokeja nášho každodenného... Ďakujeme!!!
