Mladí dravci v rybníku HC ´05
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Odborníci, ale i laická verejnosť má na tento trend už dlhodobo zhodný názor. Nedostatočná práca s mládežou. Nedôstojné podmienky, umŕtvenie talentov, ktorých je čoraz menej a menej potom ďalej úspešných v seniorskom hokeji, už v zárodkoch svojej kariéry. Dôvodov je viacero. Okrem týchto „materiálnych“ registrujeme i tie osobnostné. Dnešná mládež je málo naučená tvrdo pracovať, no poväčšine hokejisti sú v tomto výnimkou. Zísť z priamočiarej cesty úspechu im však veľakrát napomôžu kluby, ktoré s nimi nie vždy pracujú citlivo. Príliš skoro sú tovar, produkt. Záchranná spása, či tmel.
V tomto smere je zrejme tu v HC ´05 jasno. Klub sa nielen túto sezónu rozhodol postaviť svoju činnosť na mládeži. Tentoraz to vyšlo, a nie sú to len bronzové medaile našich juniroských tímov, ktoré rozprávajú o racionalite tejto činnosti. O skvelej robote vypovedajú mladí hráči, ktorí v klube dostávajú priestor. Asi ten je pre hráčov v tomto vekovom portfóliu najdôležitejší. Priestor a možnosti veľadiť sa. Len tak môžu hráči rásť, a k svojim ambicióznym tváram pridávať aj poriadne kvalitnú hru. A miešať karty i v reprezentačných výberoch.
Majú fantastickú perspektívu!
Tento krok sa ukazuje ako veľmi šťastný. Klub si môže pred skladbou tímu pred nadchádzajúcou sezónou dovoliť zaloviť vo svojom rybníku dravých hokejových štúk. Vcelku lacnou udicou. Hodí lacný, perspektívny háčik k uloveniu kvalitnej koristi na úkor toho, aby do rybníka hádzal obrovskú kotvu, ktorá ťaží klubový rozpočet. A nie je to len finančný aspekt, ktorý ponúka zapracovanie do A - tímu niekoľko talentovaných a už kvalitných korčuliarov. Hráči „bronzovej“ juniorky si šancu pýtajú obrovskou perspektívou a vzdušným myslením.
Veľmi krásne nám takto kreslí otázka ako ďalej farebnou ceruzkou. Štartuje to brankár Sabol, mladík spoza bielej masky. Nehorázne vyzretý chlapec k svojmu veku. Za rok v klube ukázal, čoho je schopný. Výbornými výkonmi v základnej časti juniorskej súťaže ponúkol predkrm, ktorý úžasne podčiarkol výkonmi v play - off. 18- ročný Rišo predvádza ohromné kúsky, pôsobý isto, koncentrovane, počas rozcvičky sa vždy porozťahuje po ľade ako koberec a potom predvádza hodinárske kúsky. Určite mu prospelo i to, že mal možnosť dlhodobo trénovať s A - tímom. Vklad nádejí do tohto chlapca sa vyplatil. Vnímať nemožno i obrovskú výkonnostnú erupciu Jakuba Predajnianskeho. Má taktiež 18 rokov, no ako rástol ku koncu sezóny v juniorke, to bol zázrak. Každým zápasom hral suverénnejšie, nie nadarmo bol pri postupe Slovenska „18“ prvým obrancom výberu trénera Bokroša. Tento obranca s číslom 9 má toho veľmi veľa pred sebou a kto registruje jeho hráčsku tvorbu, musí len pokyvujúco uznať pravdu tohto hodnotenia.
Otvoriť bránu do kabíny áčka si môže viacero útočníkov. Istým je určite Filip Nemček, mladíček, ktorý bol v minulej sezóne dokonca v prvej pätke Milana Staša. Po jeho štatistikách a sviežom prejave ho predstavovať netreba. Takisto ako Tomáša Matoušeka. Bývalého kapitána SR „20“ i juniorky čaká poriadna porcia na ľade. Bude mať možnosť využiť svoju výbornú postavu, bojovnosť i prehľad. Je to rozhľadený a inteligentný chlapec, ktorý je tajným esom nového mužstva. Kto ním však určite je, má meno Mário Lunter. To je hráč! Má ešte stále 17 (!) rokov, no čo dokáže z hokeja je božstvo! Extrémne rýchly a priamočiari krídelník je fantastickým talentom, podobajúci sa štýlom hry na Mariána Gáboríka. Udivuje jeho štýl hry, ale i štatistiky. V juniorke po základnej časti (9+7) ale i v play- off (4+6). Darí sa mu v klube, ale i v reprezentácii, kde sa pravidelne gólovo presadzuje a keď príde čas na jeho plnú a citlivú šancu v prvom tíme, to bude gólový rachot. Doposiaľ v ňom odohral 5 zápasov. 21 ich odohral ďalší „snajper“, Patrik Lamper. Už dlhodobo kraľuje nielen štatistikám, ale i herne na ľade. Snúbi sa v ňom dynamika, srdce a obrovský progres. Nie je len typom hokejistu, ktorý stojí pri bráne a úročí tažbu tímu. Paťo hrá skvele a gólmi neraz v kritických chvíľach potiahol tím. Hrá sprava, účelne kombinuje, sám sebe si výkonmi predpovedáva obrovský priestor v HC ´05. Kedykoľvek použiteľný pre A - čko.
Ešte ďalšie alternatívy
Výpočet nádejí týmito menami neskončil. Poriadne pozrieť sa treba na Juraja Petra, lokálpatriota, majúceho v sebe obrovské danosti. Pre nás na boľavom mieste centra. Juro má za sebou kvantum zápasov, skúsenosti, rešpekt, vie nečakane gólovo udrieť, navyše má v sebe myšlienku kreativity a ak sa mu dostane dôvery, bude silným hráčom. Platí to aj pre Tomáša Ziga, obrovského smoliara tejto sezóny. Je to hráč ale i človek s iskrou, chuťou a zdravým myslením. To len podčiarkuje jeho strelecký vodopád, ktorý vinou zraneniami primrzol. No stále je to hráč, ktorý na extraligu po krátkom etablovaní rozhodne má. Ďalší hráči ako Akantis, Dolník, Melkumjan a ďalší potrebujú ešte rok v juniorke, aby ešte viac dotvorili svoje kvality. Potenciál, značný, nato majú.
Že je to teda dobrá cesta niet pochýb. Treba s tým však narábať citlivo. Hráčom niekedy pomôže viac vyhrať sa v slabšej súťaži, ako hneď skočiť do neľútostného boja, kde ich nemusia zadláviť vlastné deficity, ale tlak, vlastná psychika. Preto s týmto opatrne. No je to aj naopak, šanca, dôvera, môže hráčovi vhodne napomôcť k jeho rastu. Na záver nám k tomu niečo povie Filip Nemček, výborný talent, hráč, ktorý by na tom nebol tak, ako dnes, keby nebolo dôvery a priestoru, ktorý mu klub poskytol nielen na ľade. „Hrať v prvom tíme mi pomohlo v tom, že som okúsil mužský hokej a veľa som sa v ňom naučil. Či od spoluhráčov, hráčov súpera, bolo na nich vidieť skúsenosti a zápasy som nielen hral, ale sa v nich aj učil. To bolo pozitívne. A síce bol na nás tlak z pohľadu výsledkov, sebavedomie mi dodávali starší spoluhráči. Určite sa dobre hralo proti hráčom, ktorí majú toho odohrané strašne veľa, naozaj mi to pomohlo, nazbieral som cenné skúsenosti, viac si verím, viac toho viem. Potešiteľné je i to, že to, že som mladý ma nejako vnútorne neviazalo a mohol som predviesť na ľade to, načo mám“. Toľko Filip Nemček. Uvidíme, čo jeho nasledovníci.
