Zrkadlo sezóny 2011/2012
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Nainfikovaní stále obrovskou eufóriou sme výborne odštartovali i túto sezónu. Bolo v nej mnoho pozitívnych dielikov, no konečné stavebnicové lego z nich nemalo taký monumentálny tvar, aké by mohlo mať. Zosuv o nejaké to poschodie zapríčinil chýbajúci dielik toku financií ale i to, že tentoraz sa stavalo viac od základov. Začínalo sa viac zdola a v danom okamihu bolo syzofovsky ťažké vyskočiť vyššie. Aj keď sa to dalo.
Letná prestavba, úspešný štart
Po letnej prestavbe kádra bolo jasné, že mužstvo bude potrebovať čas. Už letmý pohľad naň dával tušiť, že nebude mať takú silu ako ten predošlý, predsa len hráči ako Hudec, Šechný či Lažo sa dajú nahrádzať len veľmi ťažko. Podľa možnosti to vyšlo. Zmena prišla aj v štruktúre klubu, keď sa novým riaditeľom klubu stal Ing. Ľubomír Lenár. Na trénerskú stoličku si sadol fínsky lodivod Alpo Suhonen a od úvodu svojho pôsobenia pod Urpínom vštepoval svojim iný herný systém. Založený na precíznosti, prešpikovaný kombinačným tkaním ofenzívnych akcií. Sprvu tento model fungoval veľmi dobre. Úvodné kolá tohto ročníka extraligy dávali veľký prísľub.
Postupne však naň doliehala obrovská deka nemohúcnosti, ktorá chorobne hubila naše gólové šance v extraligových zápasoch. Tempo v nich, výkony brankárov, defenzíva, to všetko fungovalo, no pred bránkou súpera sme si lámali výsledky vo svoj neprospech. Niekedy priam žalostne, kto hrá hokej vie, že keď sa smola na hokejky prilepí, je ako nádor, ktorý nejde odpadnúť. Bohužiaľ, na svoje plecia si to zobral Alpo Suhonen, ktorý po 17. kole a po prehre v Martine 2:5 sám odstúpil z trénerskej funkcie a stal sa konzultantom klubu. Automaticky, pochopiteľne sa opätovne dostal ku kormidlu Milan Staš. Pred touto našou persónou klubu sa tak postavila obrovská a náročná úloha. Opäť nájsť súradnice úspechu v šatni, ktorá sa lomila s herným systémom. Bol dobrý, no ako ľudí vedel v koncovke „vraždiť“, to bola sila. Smola!
Liek na strelecké trápenie
Liek Milan Staš našiel. Našiel ho veľmi pragmaticky a úspešne. Mužstvo začalo hrať kompaktne, opieralo sa o výborné výkony brankárov, skalopevnú defenzívu, ktorá vystužením kapitánom Grmanom bola našou silnou zbraňou. Bodovo sa však dobre fungujúce súkolie opäť zadrhávalo v útoku. Akoby v pažeráku našich cieľov bolo priveľké sústo, ktoré nešlo prehltnúť. Zabehlo. Búchalo sa po chrbte omladením útoku, prehadzovaním formácií. Skúšalo sa čokoľvek, no zápasy sa nám prešmykovali popod ruky. Typický obrázok v nich: výborný vstup, kvantum šancí, smola v zakončení, jeden gól súpera z čista - jasna a už len smutné pohľady na brankárov súpera, ktorých sme ponúkali do reprezentácie. Boli to obrovské súčty zápasov, v ktorých sme inkasovali 1-2 góly, mali sme jednoznačne na víťazstvo, no nedokázali sme skórovať ani z tých najvýhodnejších pozícií.
Nie je alibistické sa oprieť o túto barličku. Mužstvu chýbala ofenzívna šťava, akási pohoda, stačilo možno raz potiahnuť sériu víťazstva a bolo by. Takto sa body strácali a v konečnom účtovaní nám chýbal možno jeden - dva, aby sme mali ľahšieho, prijateľnejšieho súpera v play - off, akým boli Košice. Bolo to ťažké, no mužstvo obrovskému obrovi vzdorovalo fantasticky. Úvodné dva zápasy u súpera hralo výborne, pokojne mohlo vyhrať. Podarilo sa to až v prvom domácom zápase u nás s čistým kontom Chorošuna. V druhom domácom opäť starý scenár. Rýchly gól, vyrovnanie, more šancí, no ku konci opäť postrelenie ambícií inkasovaným gólom. V poslednom tohto sezónnom zápase opäť skvelý výkon, skvelé čítanie súpera, no v predlžení zase smola. V globále teda skoré vypadnutie už v štvrťfinále, konečné 8. miesto, kopírované umiestnením aj po základnej časti, no vypadnutie s hrdosťou a pozitívnou tvárou. Mužstvo hralo hokej, hralo dokonca i na celkom pohľadnú harmoniku kreativity i myšlienok a stretlo sa to s pochopením fanúšikov. Hneď je to iné. Do začiatku tej ďalšej v nich pretrváva pocit neoklamanosti, toho, že mužstvo síce skoro vypadlo, no robilo všetko preto, aby ich tešilo a bolo schopné tešiť.
Pozitív bolo viacero
Teda 8. miesto. Okrajová priepasť nepostupu do play - off bola na dohľad, no vymenujme si tie aspekty, s ktorými môžeme byť spokojní. Určite s brankárskou dvojicou Kostúr - Chorošun, výborne sa dopĺňala a obaja gólmani chytali skvele. Obrana si tiež zastávala svoje pozície k spokojnosti. Inkasovali sme málo, hráči v nej hrali obetavo, konsolidovane a sústredene. Dávali tak väčšie spektrum pôsobnosti útočníkom. Tam nám to trochu škrípalo. Chýbala nám v útočnom prejave jemnosť, ale tá je častokrát odrazom pohody. No predsa esá v ňom ako výborní Jokila s Kristofferssonom, Sýkoru, Nemčeka, či Kokavca s Kútnym sme v ňom mali. Spokojnosť musí byť i s trénermi a do pozornosti sa dostali i juniorské tímy. Juniori vybojovali pre klub skvelý bronz, dorastenci takisto! Máme v klube hráčov ako Matoušek, Nemček, Lunter, Petro, Lamper, Sabol, Predajniansky. Reprezentantov do „18“, „20“ rokov či hráčov A - tímu Jána Sýkoru a Michala Grmana. Progresívne vedenie a úžasných fanúšikov.
Ako dopadne tá nasledujúca sezóna??? Bude v nej viac radosti a úspechov ako v tejto??? O tom, ako to vyzerá so situáciou ohľadom podoby extraligovej súťaže i o pohyboch v kádri Vás budeme včas informovať. HC´05 do toho!!!
