Porcelánové srdce
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Tam je ten pomer vzhľadom ku konečnému výsledku mužstva, jeho hre, bodovom ťažení a fandeniu priaznivcov najúžasnejší a najstabilnejší za posledné roky. Najstabilnejší z pohľadu vernosti k mužstvu. Ďakujeme zato, je fascinujúce skončiť jednu etapu a konštatovať, že máme za sebou ľudí, pre ktorých sa oplatí robiť, venovať sa im, ponúkať im produkt, ktorý síce nie vždy ten – ktorý dnešok zhodnotí v úspech, no dáva veľké obrysy zmyselnosti všetkému. Všetkému.
Po hodoch prišlo menšie bolenie brucha – dalo by sa napísať, večne pesimisticky konštatovať s dovetkom, že nám sezóna nevyšla. Že spojivká kvality v našom mužstve sa roztrhali, neuniesli mienených cieľov, nešli výsledky, hra, návštevnosť na domácich zápasoch. No dá sa to parafrázovať aj na triezvosti a povedať to pragmaticky a lišiacky – varili sme skromne, prefíkane pre budúcnosť a boli ľudia, ktorí nám verili na oceľ. Za každého stavu, za každej pochmúrnej myšlienky, či pršalo, či vychádzalo či zapadalo slnko, či sme góly dávali ľahkosťou tečom zadkom či ich nevedeli skrotiť z centíku do obrovského sita. Za každého stavu. Ohromné!
Pomenované pravými vecami, sme radi, že sa klubu dostalo podpory aj v stave, keď sme nehrali vždy priedušný hokej. Keď sme puk nepriliepali v útočnom pásme tak poslušne ako inokedy. Keď to nebola zbesilá jazda pre našich súperov vždy keď sme chceli. Veľa sme sa potrápili, odpili sme si poriadnej dúšky smolného nápoja a nebola to energia, ktorá nám veľakrát zabehla. Skôr smola. Chýbali nám kúsky šťastia v to, aby sme sa početnejšie radovali z domácich výhier, aby sme si došli po väčšie sebavedomie tým, že by sme súperov zvalcovali mastnejšími prídelmi. Proste, nie vždy to bolo to najlepšie, čo sa dalo s tribún nášho štadióna vidieť, no fandenie, odozva na hráčov na klzisku bola z tohto pohľadu fantastická! Parádna.
Fanúšikovia si zaslúžia v našich očiach obrovské uznanie. Je krásne, že sa môžeme baviť o ich perfektnej podpore. Pre veľa ľudí je hokej zábava, hobby, vášeň, život. Pravý ale i skrytý život zatvorených možností. Poriadny rozptyl a aspoň na chvíľku vymanenie sa z bežného stereotypu škôl, práce, šedého dneška. Na štadióne, v jeho priestoroch, či doma pri sociálnych sieťach a diskusiách sú niekým iným. Hokej im pomáha ukazovať zdravé myšlienky, rozumné názory, uzatvárať nové priateľstvá a väzby, patriť do skupiny, partie, ktorá dýcha za jeden cieľ, jedno mužstvo, ten istý zväzok hráčov. V našom prípade za HC ´05.
Tento rok to ukážkovo rozbalil náš fan club. Palec hore všetkým tam! Nato, ako sme skončili umiestnením a akej sa nám dostalo podpory máme určite ten najlepší fan club v extralige! Sezóna jasne ukázala, že v Banskej Bystrici sa nefandí len vtedy, keď sú výsledky. Týmto našim hrdinom hokej dáva mnoho. Niekedy si to treba odžiť na vlastnej koži, na vlastných zimomriavkách, čo dokáže byť pre človeka hokej. Pocit, že patrím od úžasnej partie. Že vypnem do iného sveta. Že prídem a som v kotli emócii, radosti, šantenia, huncútstva. Že prídem na štadión a ľudí okolo seba nestíham zdraviť. Že milujem hráčov a dám im všetkú zbytkovú energiu zo seba plus nenormálne rezervy až do mínusu absolútneho fandenia, skáčem, drukujem, pozerám za seba, pred seba, pod seba, nad seba a poviem si, sem a tomuto klubu fandím. Hrdo! To sú pocity, ktoré nenájde hockto na klúč v dnešnej dobe nikde. Spozná sa len tam, kde skutočne patrí.
Zápasy nášho klubu sú drogou. Odreagovaním. Vášňou. Pre mnoho mladých ľudí, ktorým život vďaka dobe stavia obrovský múr pred ich ciele a schválne veľakrát pošle naň aj pichľavé ostne, aby nemohli preliesť samého seba a ukázať sa svetu je toto dar. Pre ľudí každodenne žmýkajúcich sa v práci ako citrón taktiež. Zápasy nášho klubu sú akoby liekom. Darom. Ľudia nám úprimne a od srdca fandia. Sú pri nás mysľou keď hráme von. Chcú, prajú, tešia sa ako malé deti bez ohľadu na vek. A dokážu stáť za mužstvom aj v zlých časoch, najnovšie zistenie.
Toto je ten iskrivý faktor, ktorý ohromne hreje. Je fantastický. Dokážeme ľudí tešiť. Lákať ich, poskytovať druhý domov. Má svoje čaro. Hodnotu okamihov, spomienok. Tu je pre ľudí iný život. Pri pive počas prestávok, pri vrave v útrobách, na zápase o pohľad za hráčmi. Pri šórach pri pokladni štadióna. Pri klobáskach ,pukancoch, bagetách či inej pochutine. Dokážu vstávať po góloch, aj keď tejto injekcie nám kus chýbalo. Chýbala častejšia symbióza podobnosti možno len raz výraznejšie nato, aby si mužstvo verilo viac. Jeden zápas, kedy by sme si spoločne povstávali zo sedadiel viackrát a dodali tak mužstvu, spoločne sami sebe viac sebavedomia. Viac sa poviazali do balíka obrovskej viery. My vám - vy nám. Spoločne.
Mrzí všetkých, že nám to nevyšlo na medailu. Napríklad. Síce juniori či dorastenci ju majú a aj na týchto prípadoch sa ukázalo, ako si vieme oceniť úspech. Všetci sme videli, akú mali podporu naši juniori na zápasoch, keď im išlo o veľa. Akú mali podporu „stašovci“ aj keď zápas prehrali. Jednoducho a stručne, musíme poďakovať všetkým fanúšikom a priaznivcom za neskutočnú a krásnu podporu počas celej sezóny. Tešíme sa ich angažovanosti, srdciam bijúcich za náš klub. Ich úprimnej podpore. Vašej podpory. Obrovská vďaka, pretože....
Pretože keby to nebolo úprimné a vďačné, citlivé srdce fanúšika by sa rozbilo ako porcelán na čriepky nezáujmu a zatratenia. Síce mnoho ľudí na hokej svojim spôsobom pre rôzne príčiny zanevrelo, stále v nich dýcha niečo naše a niečo spoločné, čo sa budeme snažiť ešte viac rozdúchať a doviesť každého fanúšika HC ´05 po povraze dôvery späť na svoje miesto. Na štadión. A tešíme sa, kedy opätovne privítame tých, pre ktorých je náš klub, tento staručký štadión domovom. Veľmi sa tešíme! A ešte raz, ďakujeme za podporu v sezóne 2011/2012. Boli ste fantastickí! HC ´05 do toho!!!
