Juniori s bronzom, dorastenci ho majú tiež!
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Najprv sa v sobotu po presvedčivom víťazstve nad Nitrou radovali suverénni juniori, včera sa podarilo dostať na svoje krky medaily aj dorastencom, ktorí zvládli zápas s už istým majstrom, Zvolenom. Bolo že to radosti, osláv!!!
Hokejová sprcha úspechov to chcela tak, že pred rokom sa z bronzu tešil náš prvý tím v extralige. Bol to zlomový úspech banskobystrického hokeja, no medaila podobného razenia, akosti i cvengu zapasovala do očí ďalším nasledovníkom svojich úspešných vzorov. Chceli asi napodobniť všetky tie oslavy, salvy emócii, rodičovskej hrdosti i fanúšikovského dojímania. Podarilo sa, je to tu! Hokejový klub HC ´05 oslavuje úspechy svojich mužstiev a teší sa z medailovej lúpeže!!!
Dutiny úspechu
Parádne to zakotvili naši juniori. Podľa očakávania. Kotvu hodili o prístav obrovskej satisfakcie a rebríkom emócii sa dostali do neba. Zošňurovaní obrovským tímovým duchom dosiahli to svoje. Dávali to vytušiť. Dá sa pozrieť na človeka a vytušiť v ňom jeho silu, diamantové kvality, dlhú diaľnicu životom do vysnívaného cieľa. Ak spí, treba ho len kopnúť a vraziť do neho dýku sebadôvery. Možno ju niekedy vráti. V tomto našom juniorskom prípade - ich zázraku, je to o tom istom. Verilo sa im, verilo prostredie, navliekalo im do myslenia vieru. Strávili to a dokázali obrovským srdcom a nadšením vtlačiť niečo dôležitého do svojich curriculum vitae. Môžu si povedať – Mám bronz z juniorky!
Dokázali to. Nitru podrazili na kolená. Ich kvalita v porovnaní so súperom bola markantnejšia, očividnejšia, ale ani tá nemusela byť garantom úsmevu. V piatkovom zápase im mohla veľkosť zápasu zabehnúť. Vkročili doň zle, rozpačito, mĺkvo, inkasovali. No aby vkĺzli ako úhor do hmlistých vôd by nemohli mať v svojich radoch Luntera. Potvrdili to oba zápasy. Drzáň drzý čo si dovoľuje na súperov! To je hráčik! V piatkovom zápase sa síce rýchlo oklepali, viedli 4:1 no víťazná košela, čo ako zdanlivo vyžehlená bavlneným náskokom skrčila puky a začala zvierať hrdlo víťazného výdychu. Za stavu 4:3 opäť zabrali tí, od ktorých sa to žiadalo. Lamper s Matoušekom! Víťazstvo 6:3 urobilo krásnu sobotu!
6:1 a suverénne víťazstvo! Opäť Lunterova zvonkohra pavúkom vo vinkloch brány. Opäť Nemčekov fenomenálny vzdor s bodkou kapitána Matoušeka. Opäť radosť, skóre nebolo podstatné, no záverečný klaksón odbil poriadnym oslavám! Hráči niekedy ku koncu základnej časti ticho robiaci si svoju robotu bez silnejšieho vonkajšieho záujmu, sami, sa radovali v klbku eufórie s plnými tribúnami. Popadali s výstrojom, srdce im pumpovalo do žíl obrovské šťastie, a kde - tu sa v ušiach usadalo obrovské zadosťučinenie. Povzbudzovanie, vďaka, pocit niečoho krásneho, umelecky namaľovaného životom. Cez krk dostali medailu obrovských spomienok, citovej podlahy , ich úspechu, ich, ich!!!
Oslavy boli fantatické. Vonku sa vybláznili s davmi fanúšikov a pobrali sa do kabíny. Tam bol krik!!! Tam bola radosť!!! Tam boli emócie!!! Po víťaznom pokriku nasledoval ten známy „raz, dva, tri.....šesť, kto neskáče, ten je... „, neskôr si kabína pochutila na sladkých koláčikoch, kapitán Matoušek všetkým porozlieval do plastových pohárikov likér. Tuhý, len tak medzi zubami jazyk podvihoval, Sabol s Nemčekom len pokrčili tváre a bežali sa dať do civilu, oslava v PUKU nepočkala. Bolo nádherné sledovať ich tváre. To ako si prajú. Ako tiekli slzy aj tým, ktorí sa nezmestili na súpisku. Tá kabína dýchala ako veľké pľúca! Dýchala takou pohodou, takou dobrotou, takou silou, paráda chalani!!!! Toto je Vaša odpoveď. Váš frajerský palec hore! Vaše dielo. Zaslúžené oslavy, zaslúžená hostina, zaslúžená úľava a zábava v podnikoch, zaslúžený, pred pol jedenástou spred štadióna odpálený ohňostroj!!! Machri!!!
V pelotóne úspechov pokračovali dorastenci. Čakal ich zápas sezóny, ten posledný. Zvolen, ktorý si deň predtým predčasne zadovážil prvenstvo v súťaži však po cieľavedomom výkone dokázali zdolať! Ďalšia radosť, ďalšie kovy, ďalší kŕdeľ spievajúcich , oslavujúcich chalanov. Keď sa niekedy po piatej hodine objavili na námestí SNP, bolo ich počuť spoza dvoch ulíc. Parádne pokriky, hluk, chalani pochytaní za plecia v skvelej nálade. Okolití ľudia len s milými úsmevmi na ústach. Dokázali to aj mladí....boli skvelí. Do konca života nikto nezabudne na partiu, s ktorou si prežil úspech. Do konca života nezabudnú na oslavy, okamihy. Keď ich človek videl tešiacich sa s iskrou v očiach... . Takto nejako štartuje fantastickú kariéru nejeden z nich. Dávid Priganc. Pre toto sa robí hokej. Dámi a páni, toto je tá výstupná hodnota všetkého úsilia. Parádna robota hráčov, trénerov HC ´05, celého klubu. Ale najväčšiu radosť a spomienkové tajomstvo je v každom jednom, kto vlastní medailu a ktorému ostane po zvyšok života. Paráda. Už ich len všetkých ponachádzať, aby sme si nabudúce prečítali vyjadrenia hráčov. Všetci do radu, klobúk dolu !!!
