Noty rozumného vzdoru
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Nie je to bitka Dávida s Goliášom, ani guľka dvoch trhanov a navôkol kúdol prachu. Nie. Všetky zápasy mali svoju úroveň. Košiciam priali viac, svoju markantnú kvalitu a skúsenosti premostili do troch víťazstiev, ktoré im pred štvrtkovým domácim zápasom ponúkajú mečbal. Tímu trénera Milana Staša za stavu 1:3 v sérii ostáva už len bojovať.
Neboli by to však „barani“, keby sa nebáli preraziť sito sezóny. Hlavou, rozumnou hlavou, ktorá síce v doterajších zápasoch pracovala online, no do ich hernej stavebnice nezapasoval príliš mútny ofenzívny prejav v domácich predstaveniach. Skončili síce potleskom na otvorenej scéne, no mali ďalej od dokonalosti. V Košiciach to bolo dobré, v oboch zápasoch sa presadili trikrát, zaujali početnosťou streľby, kolmým ponímaním hry, no doma ich ofenzívna ľahkosť stučnela. Prvý zápas im na mat súperovi stačil i ten jeden povestný gólik vďaka super tímovému výkonu. Len s ním sa však nevyhráva. Preto ich druhý zápas zaklapol do pasce nemohúcnosti gólovo šalieť spolu s fantastickými tribúnami. Preto majú nad hlavami vypadávajúci meč. Na tenkom vlásku vlastného vzdoru.
Košice majú šancu svoj postup dokonať do konca doma. Vo vlastnej obývačke v papučiach pohodlného náskoku. Dovoľuje im na chvíľu poľaviť, nikam sa nepretekať. Preteká a zateká do ambícii Banskobystričanov. Smolne, viac - menej neodvratne, určite však nie beznádejne. Môžu si zato sami nedotiahnutím zápasov, v ktorých hrali výborne. Prvý zápas série mali vyhrať, pykali však na chyby v obrannom systéme. V súčte oboch zápasov im zasvietil Error za vlastnou bránou 8 krát. Zbytočne. Znegovalo to 6 gólov v bráne Hyláka. V Košiciach malo HC ´05 vyhrať minimálne jeden zápas. Minimálne.
Doma jeden vyhralo, v kontexte série je to však málo. Vytrpeli na spomínaný ťažkopádnejší ofenzívny prejav. Na schopnosť sviežo obiehať súpera a terorizovať ho z bezprostrednej blízkosti. Rýchlo. Chýba tomu diaľnica dravosti, viac kreativity. Viac pukov do jazdy. Ako zdôraznil aj tréner Staš, viac majstrovstva. Kruh mužstva má svoje čaro i silu, no nevie ho dostať do výsledku. Hráči jeden druhého nevedia občas správne prečítať. Vedia, že každý pôjde naplno, dá tomu všetko pre spoločný úspech, no nemajú toľko istoty jeden v druhom v tom zmysle, že ak súpera gólom nezabijem ja, urobia tak ďalší dvaja, iní.
Pritom systém hry je vzhľadom na typológiu mužstva dobrý. Veľmi dobrý. Chýba tomu všetko gólový obed. Prvé dva bystrické útoky dajú góly kedykoľvek. Aj tretí vie gólovo zabrať, štvrtý nehovoriac. Skórovať dokážu aj hráči ktorí na tréningoch potia krv a v zápase si dokážu nasypať do rán od súpera soľ a tak drieť. Ukázali to posledné dva zápasy. Presadili sa Kokavec s Kútnym, zaslúžili si to. Zaslúžili by si to viacerí. Nikomu sa nedá vyčítať nič. Jazda, nasadenie tam je. Potrebujú však odstreliť ventil ľahkosti a sviežosti. Vzhľadom na zápas, ktorý ich čaká, jednoznačne.
Piaty zápas môže rozhodnúť o všetkom. Košice si nič iné ako postup nevedia predstaviť. Urobili preň dosiaľ dosť, no nie toľko a tak presvedčivo v očiach verejnosti, aby si mohli spokojne odfúknuť a povedať si, že najviac. Aby si prsty nepobabrili ak to tak cítia. Majú síce ohromné individuality, korčuliarsky sú niekde ďaleko, no „barani“ im to určite sťažia. Nechcú do sezónneho dôchodku. Majú v sebe recept na záchranu tábora svojich fantastických divákov, ktorí bez hokeja umrú od hladu. Chcú na hokej, milujú svojich, a radi by svojich videli. Ešte aspoň raz. Raz.
Dokážu to?? Dokážu otočiť sériu, a presypať ju ešte raz pod Urpín?? Šanca je. Zápas to môže do kolónky „výsledok“ napísať všelijako, no možné to je. Trénerské žezlo najlepšieho trénera na Slovensku Milana Staša má tu moc. Sýkora, Jokila, Kútny, Kokavec či kapitán Michal Grman spolu so všetkými hráčmi z košiara HC ´05 nato možnosti. V sebe. Musia ich ukázať tak najpriezračnejšie ako sa len dá, aby si uchránili hokej. Predĺžili čakaciu dobu. Na vypadnutie?? Možno. Možno nie. No je v ich škrupine partie niečo, čo ich sezónu poriadne natiahne. Cestou autobusom do Košíc to vytušia sami. My sa nato môžeme len pozerať, a kto je hrdý Banskobystričan i fandiť.
