Rozprávali sme sa s Tomášom Zigom
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Chod dejín ho zase učí, ako sa aj časovo ohraničenej nepriazni nepoddať. Tomáš Zigo (19) mohol v týchto chvíľach žať žatvu svojej kariéry. Nadchýnať odborníkov, trénerov, fanúšikov tým, čo vie najlepšie. Gólmi. Nie, nemá tento rok toľko šťastia, aby to všetko išlo tak, akoby malo. Lepí sa mu na päty smola, až sa mu tam robia odtlaky bezmocnosti. Túto sezónu sa mu hokejovo krivdí, pre zranenie prišiel o účasť na MS „20“ v Kanade, teraz, bez jeho účasti, prichádza o boj o medaily v semifinálovej bitke juniorov s Košicami. Jediné, čo môže je len rehabilitovať, sedieť, a nečinne sa prizerať. Jeho čas je však len tu, na skok...
Náš hokejový kúzelník je Bystričan ako repa. Tu začínal, a tu sa úspešne brodil hokejovým rastom. Z mladého Tomáša, ktorému to vždy „sypalo“ ako na bežiacom páse sa stal muž, skvelý kanonier. Zato vďačí Banskej Bystrici, a na svoje prvé hokejové kroky spomína s pátosom v hlase.
"Začiatky v Bystrici boli pekné, mal som to o to ľahšie, že aj ocino tu hrával hokej, od začiatku ma hokej bavil. Prechádzal som postupne všetkými výbermi, od 5 až po 9 triedu ma trénoval pán tréner Fruhwald, to on nás ako mužstvo vytiahol, a s ním prišli aj prvé úspechy. Išlo to stále k lepšiemu. V doraste ma trénovali tréneri Hegyi a Slanina." Ako spomína na svoj prvý zápas v živote? "Prvý zápas bol vo Zvolene, viem to isto, hral som obrancu, dal ma tam pán tréner Bíreš, ktorému takisto ďakujem za všetko, čo pre mňa urobil, takisto ako všetkým trénerom."
Nasledoval, postupne ako prirodzený obrad Tomášových kvalít s vekom, prechod do dorastu, kde sa veľmi rýchlo prepracoval do juniorky. "Posledný rok v doraste bol špecifický. Najprv sa mi vôbec nedarilo, no nezanevrel som nato. Svedomito som pracoval, odľahčil myseľ, a ku koncu to začalo ísť. Chcel som to potom preniesť aj do juniorky, ale tiež mi nevyšli úvodné zápasy. Bol som z toho nervózny. Po nejakom 5 zápase som sa však chytil, s pribúdajúcimi gólmi mi rástlo sebavedomie, a na ľade sa mi darili veci, aké mi predtým vôbec nešli." Sezónu zakončil znamenite.
Bola to sezóna minulá, a zbystrite pozornosť. Tomáš pomohol mužstvu v 39- tich zápasoch 78 bodmi!!! 40 gólov a 38 asistencii, to je vysvedčenie, aké si zaslúži neskonalý rešpekt. Tomášovi išla karta, no nehral sebca, sólistu. Hral tímovo, „nesebčil“, síce akcie väčšinou zakončoval sám. Úspešne. Ďalšie úspechy na seba nenechali dlho čakať. "Prišla mi pozvánka do reprezentačnej „20“. Neváhal som. Bol som tam mesiac a pol, tím sa menil po účinkovaní na Majstrovstvách sveta, trénoval ma pán Mikeš. Bola to dobrá škola, rýchlejší hokej, tvrdšie, dôraznejšie súboje. Tu som dal aj svoj prvý extraligový gól, proti Slovanu. Hrali sme presilovku 5-3, na modrú mi prihrával Čerešnák, a od modrej som prestrelil Péka v bráne." Zápasy mu pomohli aj potom zase v juniorke. "Po tom, ako som okúsil extraligu sa mi potom za juniorku hralo lepšie, mal som na všetko akoby viac času. Bol som sebavedomejší, preto aj toľko gólov, sebavedomia, a asi aj šťastia." Užíval si ho naplno. Určite ho však neurazil natoľko, aby sa od neho odklonilo. Nie!!!
Táto sezóna nie je ružová. Dobrá. Tomášovi dala a dáva tvrdé lekcie. Nie preto, žeby ho bolo treba vrátiť na zem, alebo naučiť pokore. To nie. Jednoducho smola. Vleklá, bolestivá, prázdna. Aj tá však vie posunúť o level vpred, Tomáš to vie, žiadne strachy.. "V tomto roku som odohral minimum zápasov. Začal som koncom júla s reprezentáciou do „20“, najprv na „suchu“, potom prišli nejaké turnaje. Veril som si, no ťažšie sa mi presadzovalo, mal som zranenie. Trieslo. Vďaka nemu som prišiel i o tohto sezónne MS. Zranil som sa zápas predtým, ako trénera Tomka vystriedal pán tréner Bokroš. Bol som zranený, nehral som, vybavil mi aj doktora, pichali mi injekcie proti bolesti, chodil som na terapie. Tréner chcel odo mňa vyjadrenie, no vždy som mu mohol povedať len to, že bolesť neustupuje. Nedalo sa. Nešiel som nikam. Žiadne Majstrovstvá sveta." Nič. Tomáš pre zranenie prišiel o možno pýchu svojej doterajšej kariéry. Smolne no neodvratne. Mohol pričuchnúť k inému hokeju, k sláve, mohol sa ukázať. Takto to všetko odišlo...
V tejto sezóne odohral drobinky. Za A - mužstvo nastúpil v 1 zápase, za „20“ ich bolo 6 (2+1),za juniorku boli 4. Už - už sa rozbiehal, v prvom zápase štvrťfinále Play - off na ľade Trenčína v prvom zápase dosiahol dva góly. Jediné gólové zápisy za juniorku v tomto ročníku. Ďalšie nebudú. Koniec. Ďalšia pohroma, ďalšie zranenie! "Ako som mal tie problémy s trieslami, dva mesiace som posilňoval len ruky a to, čo som mohol. Cvičil som s fyzioterapeutom. No po príchode na ľad ma bolel chrbát, neustupovalo to, tak som podstúpil magnetickú rezonanciu." Tá odhalila dve posunuté platničky. Táto diagnóza nadobro Tomáša odstavila. Ostal bez zápasov, tréningov, bez akejkoľvek možnosti zahrať si hokej. Trpko, dosť necitlivo hráčovi, ktorý mal nenapodobiteľnú sezónu rok predtým. Osud mu nedoprial na ňu nadviazať. Určite ho však len skúša. Úspechy sa nerodia bez boja.
Čierne chmáry vyvracia on sám. Musí mu byť ťažko, no aspoň má viac času premýšľať, utriediť si to v hlave. Sceliť sa. "Čakám na svoje uzdravenie, a teším sa, keď sa do toho pustím znovu. V klube mám ešte rok juniorskú zmluvu, no neviem presne, čo so mnou bude. Možno dostanem šancu v A- čku, možno pôjdem na hosťovanie. V prvom tíme si však trúfam, načo iné by som tu bol. Viem, že táto sezóna nebola dobrá, nemal som sa ako zviditeľniť, nedával som góly, no verím, že už budem zdravý, že zamakám, a presadím sa." O tom najmenších pochybností...
Tomášovi je oporou jeho priateľka Inka, s ktorou je šťastný, a vďačí jej za podporu. Býva v Sásovej, k mestu ma srdcovo blízko. Rád si pochutí na haluškách s bryndzou od svojej starkej, najradšej pije pomarančový džús. Voľný čas si rád spríjemní pri filme Policajt z Beverly Hills, obľubuje všetky série. Seriál klasika – Dva a pol chlapa. Hudbu má rád tú „šatňovú“ prúdiacu do žíl v kabíne pred zápasmi.
Jeho hokejovým snom je byť zdravý, presadiť sa v našom prvom mužstve, a potom niekedy postupom času v KHL, je jedno, v akom mužstve. Sám sa považuje za tvrdohlavého, inak ho musia, v dobrom, posúdiť ľudia. Na dojem však pôsobí veľmi inteligentne. Uhľadene rozpráva, myšlienky si nenecháva pre seba, delí sa o ne. Pôsobí vždy sviežo, určite to dotiahne tam, kde si vysníval. Na záver dodáva sily spoluhráčom v juniorke. "Chalani prajem Vám, aby ste postúpili. Máte nato! Keď sa nám podaril postup cez Trenčín, je v našich silách mať navrch aj tento krát. Na domáce zápasy Vás určite prídem povzbudiť, držím Vám palce!"
My tiež Tomášovi. Táto sezóna ho doslova zbila. Zrazila na zem, no nie na kolená. Keby to bolo v tom zmysle, že sa mu zakrútila s úspechov hlava, prosím, no takto mu to hokejový osud nadeliť nemusel. Trápil sa, prehĺtal prepásnuté možnosti zviditeľniť sa, ukázať sa. Takto sa môže jedine topiť v neistote. Búchať si o stenu, čo by bolo, keby.. To však nevráti nik. Sme však presvedčení, že Tomáš sa zlomiť nedá. Ba čo viac, „zošrotuje“ v mysli všetku krivdu v to, že sa ešte viac nabudí, naštve, a poriadne to rozbalí. Nepôjde to ľahko. Bude potrebovať šancu i trpezlivosť. Podporu. Stále. Možno mu v opätovnom návrate na ľad nejeden raz padne dolu hlava. No zdravým vzduchom myslenia, pokorou a zaťatosťou onedlho privítame v našich radoch hráča, ktorý nám „urobí“ výsledky. Tak, ako to Tomáš Zigo, pekfektný to hokejista, vie.
