Zápasový deň s mužstvom HC´05
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Tie sa hlbším podvečerom pretavili na niečo krásne, vzrušujúce a fantastické. Naši juniori dokončili svoju úspešnú misiu euforickým postupom cez vysoko favorizovaný Trenčín, a naše prvé mužstvo nezastavilo svoje bodové zboje na klziskách súperov, tentoraz v Martine. My Vám celodenný harmonogram mužstva pred aj po zápase posunieme ako na labužníckom tanieri, a donútime Vaše oči čítaním jesť príhody a zážitky dokonca aj zo striedačky priamo počas zápasu!
Pred deviatou hodinou to vyzeral byť vcelku všedný deň. Hráči sa pomaličky trúsili do nových šatní, tréneri na parkovisku odstavovali svoje „tátoše“, a pomaličky sa zberali spolu s mužstvom na video analýzu. Bolo presne deväť, keď si všetci hráči posadali do klubovej zasadačky, a pozorne načúvali taktickému schématizmu trénera Staša. Do vopred pripravených videí, ktoré púšťal Tomáš Longauer, vkladal dôraz na herný systém Martina. "Páni, máme tu zápas sezóny. Ak dnes prehráme, spravia s nami rýchly proces. V analýze sa sústredíme na rozbor prvej tretiny v Martine, keď sme dostali štyri góly, poukážeme si na taktické chyby, zbytočné straty pukov." Na obrazovke sa mihali obrázky zo zápasov, hráči si slová a jednotlivé situácie kódovali do hláv. Sem - tam sa niektorému z nich ušiel menší „zdrb“ za nedodržiavanie postavenia, najčastejšie pri aktívnom napádaní súpera, padali aj otázky hráčov, v globále išlo hlavne o nájdenie receptu, ako proti Martinu. Spoločne sme si pozreli všetky góly do siete Martina v spomínanom zápase, po nich samostatné nájazdy, góly aj v domácou zápase, keď sme Martin zhltli 3:0. Dôraz sa kládol na hru martinských centrov. "My musíme byť prví pri puku, byť aktívni, udávať tón zápasu. Hráčov musíme predvídať, strážiť si priestor, pomáhať si. Korčuľovať, nech sa nestane že nevládzeš, a preto zahákuješ a pôjdeš sedieť, radšej skôr odkorčuľuj striedať."
Názorne bolo možné badať myšlienku, s akou vyšiel tréner Staš. K slovu sa dostali presilovky, oslabenia, Jarmovi Jokilovi preložil Vlado Országh, ako je lepšie pod tlakom posunúť puk do pásma po mantinely, ako ho na útočnej modrej stratiť. Celkovo bola analýza plodná, hráči si súhlasné pokývnutím hláv našli svoje miesto opäť v šatni.
Trištvrte na 10 sa začali prezliekať na predzápasové rozkorčuľovanie. Hlavný tréner ho píšťalkou odštartoval o 10:20 h. K slovu sa dostali svižné nájazdy s predchádzajúcim „narazením“ spoluhráča. Viac ako góly v sieti bolo počuť buchot betónov. Sergej Chorošun si vypočul slová obdivnej chvály, a aj slušne poďakoval „Ďakujem“. Nasledovali postupné nájazdy zo strán, nájazdy do útočného pásma 3+1, nakoniec hry 4+4, 5+4. Na všetko dozeral masér mužstva Juraj Stopka, ktorý bol celý deň s mužstvom ako jediný masér, no úlohu si zastal bravúrne. Prví hráči sa začali prezliekať, sprchovať, Juraj im všetky tréningové veci pozbieral a hodil do práčky. Na ľadovej ploche ešte ostalo pár hráčov, Tomáš Hričina si skúšal strelu spomedzi kruhov, s hokejkou Vlada Kútneho potom bola možnosť prihrávať si s Janom Sýkorom, prečo nie. Prihrávky posielal z každej strany, ale ide mu to lepšie... Nestratili sa aj tréneri, Vlado Országh to v nájazdoch stále vie, a presilovkové postavenia si zobral na starosť tréner Staš. Názorne ukážky, a puky sa len tak lepili na hokejky. Paráda. Jarmo Jokila si s Janom Sýkorom na tabuli na plexiskle vysvetľovali kto má ako hrať, a keď Jano poprosil o pomoc s angličtinou, stačilo dodať a ukázať prstom na oboch postupne – gól! Počúvli. Ale to už predbiehame.
Okolo jedenástej je jasné, že do brány pôjde Matúš Kostúr. Hráči sa postupne osprchovali, v kabíne vládla veselá atmosféra, „doberačky“ Mira Hlinku, veru, Braňo Kubka si za celý deň odniesol svoje. Juraj Stopka sa pedantne venoval servisu, za kabínami a masérňou hádzal do práčky všetko, čo bolo treba, Tomáš Hričina bol prvý, kto si ako prvý prišiel po dres, všetky boli pekne poukladané na druhej strane miestnosti od práčok, pekne povešané, sušili sa, naľavo od bielych, zápasových, vidíme aj tie „retro“, ešte stále v týchto hodinách ponúkajúce sa v dražbe. Boli takí, ktorí si ešte pocvičili na stacionárnych bicykloch, poťahali sa na fit loptách, časť hráčov, ktorá to už mala za sebou sa okolo pol 12 pobrala na obed. Obed, potom osobné voľno, povinný príchod na štadión o pol druhej.
Opúšťajúc, postupom času čoraz viac ako osirelejšiu šatňu, si všímame, kto kde sedí. Od dverí napravo Kristoffersson, Kútny, naľavo trojica Huba, Heizer, Kubka. Úplne vzadu sú brankári, sprava Sabol, Chorošun, Kostúr. Naľavo od neho sú zas pľúca kabíny, Bambúch, Jabrocký, Hlinka, Grman. Trošku omeškane sa chystáme na obed, a po východe zo štadióna začuť hlasné "Ideš?" To Jano Sýkora cez otvorené dvere ponúka odvoz. Vpredu s ním Chorošun. Bolo treba sa s kým odviesť zasa. Sranda, podpichovačky, cestou sme zobrali Peťa Novajovského a hneď na prvej križovatke „pokukali“ po babách v minisukniach. Sledujúc viac chodníky ako cestu sme dorazili pred reštauráciu, kde nasledoval obed. Lukáš Bambúch odchádzal už najedený domov, keď sme my prichádzali, s vysmiatou tvárou hovoriac, že pre 5 vyšších trestov nemôže hrať. Pekne sme si posadali, ponaberali slepačiu polievku. Nie v pokoji. Miro Hlinka si zas doberal Braňa Kubku, koľko si to nabral. Vraj tak stále, a potom nikomu nič neostane. A keď si po hlavnom chode, podávali sa zapečené kuracie prsia s ryžou, vypýtal od Chorošuna tanier, a vylial na svoje cestoviny jeho výpek, bolo to smiechu. Ale keď na konci jeho hladná vidlička zapichla aj do pozostatku mäsa Jana Sýkoru, dali sme Mirovi za pravdu. Po obede išiel každý svojou cestou. Sergej v sivých teplákoch domov, takisto Jano Sýkora na svojom tmavozelenom Suzuki. Niektorí na kávu. Po predzápasovom napätí ani chýru ani slychu .
Zato o pol druhej to hustlo. Pristavený autobus pohltil batožinu hráčov a krátko po trištvrte sme vyrazili. Za šoférom sedel Juro Stopka, od dverí postupne tréner brankárov Peter Harazín, Milan Staš, Vlado Országh. Hráči si cestu spríjemňovali vankúšmi, hudbou, väčšina ich driemala, či časom sladko zaspala. "Ubezpeč nás, že ideme víťaznou cestou. Ak nie, môžeme sa ešte otočiť a vrátiť," polo - žartom sa opýtal tréner Staš šoféra autobusu, či ideme správne. Cez Šturec, pomaličky počúvajúc chytľavé melódie aj išli. V Martine nás mierne pribrzdili kolóny, no už pred 15:15 h sme boli pred štadiónom. Hráči sa aj s výstrojmi presunuli do kabíny, kde prebehol predzápasovými míting. Tréneri hráčom na tabuli ukázali spôsob, ako byť úspešní. Cítiť bolo jedine víťazstvo. Na tvárach hráčoch sa zomkýnalo napätie, ale i uvoľnenosť. Boli skvele mentálne pripravení. Kokavec s Kútnym behmi lemovali chodby štadióna, Huba stihol odniesť lístky pre rodinu, kým sa všetci nepobrali na rozcvičku. Po nej sa išlo nato!! Za víťazstvom!!!
Zápas sa pre nás nezačal dobre. Rýchlo sme sa nechali vylúčiť, a pykali sme gólom. Tvrdo. Tréneri boli v napätí, dalo sa krájať prepojenie tréneri - hráči. „Jokila“, pevným hlasom zahlásil tréner Staš. „Marcus!“ Krátko potom, ako sa mali z ľadu vrátiť Kokavec a spol. sa pripravili ďalší. Zápasový chod bol neúprosný. Rýchly. Hráči sa neustále povzbudzovali, tľapkali si, dohovárali, čo urobiť lepšie, no situácie na ľade s nimi niekedy hýbali, ako chceli. Tréneri boli v nezávidenia hodnej situácii. Predsa sme však všetci dostali pozitívnu vzpruhu. Mišo Grman svoje sólo potiahol do gólu. Opadlo to. Razom sme hrali lepšie, lepšie korčuľovali, a potiahol to Jokila. Domáce vyrovnanie opäť narobilo vrásky, no ako po ďalších dvoch góloch bolo dobre, po nešťastných a zbytočných v závere zle. 4:4. V nájazdoch to bola lotéria. Sústredenosť strelcov maximálna. Z pohľadu zo striedačky robili diváci našim hráčom peklo. Mohutne pískali. A keď sme už - už zápas strácali, zobral to na svoje plecia Jano Sýkora. Všetci mu verili. Pred odchodom na nájazd si zanôtil „ tuc tuc tuc“, rozbehol sa, a dal. Víťaznú a definitívnu bodku dal Jaro Jabrocký. Domáci fans mu za odvedené služby z minulých sezón ďakovali, on nám úspešným nájazdom podčiarkol výsledok.
Po príchode do kabíny sa pred hráčov postavil tréner Staš. Chvíľu zdržal slovo, pozrel sa po hráčoch, kypela v ňom žlč za záver, no nechcel vybuchnúť. Zobral to pragmaticky. Hráčom poďakoval za výhru, za výkon, nezlomnosť, no jedným dychom dodal, že výpadkov v našom systéme sa musíme vyvarovať. Všetko, čo k tomu ešte dodať, je že víťazný pokrik znel v našej šatni.
V tej martinskej bol smútok. Ľudia sa na ľade lúčili so svojimi, klub pre nich pripravil zaujímavý program. Pracovníci médií si pozvali Miša Grmana s Vladom Kútnym na rozhovor, svoje si povedal aj Jano Sýkora, oslavovali sme. A keď prišiel riaditeľ klubu, pán Ing. Lenár s informáciou, že postúpili aj juniori, bola tá erupcia ešte väčšia, parádna, skvelá.
Po naložení vecí do autobusu bola večera. Maďarský guláš, ktorý bol skvelý, ako dezert palacinky. Jano Sýkora si od trénera „zlízol“, či aj doma jedáva v čiapke, no inak tá atmosféra a uvoľnenosť sálala doslova zovšadiaľ. Okolo 20.35 h sme sa pohli z Martina, a ťažší, s dvomi bodmi sme si to namierili domov. Ešte predtým stihli naši fanúšikovia doslova „vybozkávať“ svojich, trénera Staša označiť za „Superfrajera“, a hlasno skandovať slávu našich farieb. V autobuse bolo prevažne ticho. Každý mal toho dosť. Debata s trénerom Stašom či Peťom Novajovským však stála zato. Spalo sa, počú;valo hudbu, surfovalo po internete, debatovalo. Nočný príchod do Banskej Bystrice okolo 21.40 h mal víťaznú, aj keď dvojbodovú príchuť. Hráči si už len vyložili výstroj, pekne sa pozdravili, a vydali sa smer posteľ. Tréneri im ešte predtým pripomenuli informácie o raňajšom tréningu v „Calex aréne“, v aréne B, kvôli koncertu skupiny Desmod, a všetci sa rozpŕchli domov. Určite nie tréneri, ktorí ešte spoločne analyzovali zápas, ani Juro Stopka s Petrom Harazínom, pre tých sa robota ešte len začala.
Všetko to však stálo zato. Byť s mužstvom v zápasový deň a vidieť, prežiť všetko na vlastnej koži je niečo úžasné. Človek to razom vidí inak, nevidí to tak plytko, ako sa na celý hokej, zápas, výkony hráčov v ňom pozerajú fanúšikovia a priaznivci cez svoj priezor. Takto je to inak. Živšie a bližšie. Snažili sme sa Vám, keďže každý nemá tú možnosť zažiť to tiež, to aspoň trochu priblížiť. Ten život, cyklus a dej. Víťazného a veľmi úspešného dňa pre celý klub. Takisto sme radi za každého, kto si toto prečítal celé. Dlho sa to čítalo, no možno trojnásobne dlhšie písalo. No skvelo odžilo. Na záverečné hodnotenie už niet priestor. Nech si z tohto vyvodí záver každý sám. No musíme uznať, prežiť deň s HC´05 stojí skutočne za to!!!
