Rozprávali sme sa s Richardom Sabolom
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Nie vždy sa to splní do bodky, a nie vždy sa to naplní hneď. Základom je začať. Začal aj jeden mladý chalan. Šibalské oči mal, nevedel, či nebočí. Životom. Možno sprvu áno, jeho začiatky v Prešove nemali vždy ružové podfarbenie. Nejaké svetoborné šance mu nedávalo postavenie mužstva, ani podmienky, keď sa veľakrát prezliekal v šatni s myšami či studenou vodou. Ako útly chlapčisko to Richard Sabol (18), naša brankárska nádej, veru ľahké nemal. Všetko však zmenil jeden telefonát...
V príjemné štvrtkové popoludnie sme sa stretli v skvelej reštaurácii v útrobách zimného štadióna. Mladé hokejové nádeje behmi lemovali obrúče sťadióna, žiačikovia si na hlavnej ploche merali sily so Zvolenom. Mladučký, s červeným prelivom neprehliadnuteľný Rišo práve dojedal svoj obed, keď si prisadol, a začali sme.
Z podlažia kariérnych možností sa pre Riša vyrysoval najlepší možný variant. Z materského Prešova ho do povedomia Slovenska vtiahla za nohu Banská Bystrica, osobitne Vladimír Országh, ktorého telefonát nakopol už teraz skvelého brankára k výšinám. K možnostiam, preňho dosial nepoznaným. Kariérnu cestu si však budoval postupne. "Začal som v 4. triede v Prešove, najprv som nastupoval ako hráč, no po polroku mi ocino zohnal výstroj, tak som to skúsil v bráne. Mojim prvým trénerom bol pán tréner Bosák, asistoval mu pán Goffa. Čo je zaujímavé, prvýkrát som si brankársky výstroj, konkrétne betóny, nasadil naopak, ľavý na pravú nohu a naopak."
Nevadilo. Hneď prvým zápasom sa hokejový vývoj talentovaného brankára akoby zachytil čarom. "Svoj prvý zápas som odchytal v Trebišove, vyhrali sme ho 44:0, a čiže hneď prvý zápas v živote som vychytal pre brankára tak potrebné čisté konto. Ďalej ma viedol pán tréner Ondričko, v doraste páni tréneri Dragan a Kŕemeň. Z brankárskeho hľadiska pán tréner Milý, začo mu veľmi ďakujem, a takisto ďakujem všetkým trénerom, ktorí sa podieľali na mojom športovom, ale i osobnom raste. Veľmi si to vážim." Začalo to teda nejako takto. Nebolo to všetko ideálne, a v Richardovej hlave sa minulé leto tlačil do hlavy pochopiteľný rébus, ako ďalej..
Pomocnú ruku mu v tuhom rozhodovaní, ako ďalej, podala Banská Bystrica. Mládežnícky reprezentant neunikol jej pozornému oku, čo kreslenie ďalších dejín schváli pre klub impozantne. Klub Richardovi pomohol, sám si to nesmierne váži. "V lete som nevedel, kde pôjdem. V Prešove to bola len prvá liga, medzi mužmi by som šancu nedostal, preto keď mi prvýkrát zavolal pán Országh bolo to niečo fantastické. Nepovedal som mu však hneď, že do Bystrice idem, nechcel som to šiť horúcou ihlou, a urobiť unáhlené rozhodnutie. Bol som i na skúške v Třinci, tam sa to však nedohodlo, a nakoniec, krátko pred začiatkom sezóny som volal pánovi Országhovi, že do toho idem." Skvelý krok, ktorý potrel Richardovu hokejovú dušu medom. "Po príchode do Banskej Bystrice som veľmi nerozmýšľal nad budúcnosťou. Sústredil som sa prvotne nato, aby som zapadol do partie, a snažil sa odchytať čo najviac zápasov. Bolo mi povedané, že budem v juniorke, preto som sa sústredil len na tento level. Snažil som sa chalanom pomôcť, a aj keď sme nemali najlepší štart, po polovici sezóny sme sa rozbehli, a tušil som, že play- off tomuto mužstvu neujde." S ním v bráne ani neušla. Svojimi perfektnými výkonmi ju tam výrazne, s pomocou talentovaných spoluhráčov, potiahol. "Nie vždy to boli len výsledky. To, ako sa ku mne v klube zachovali tu nikomu nikdy nezabudnem. Od môjho príchodu sa ku mne všetci správajú super, od trénerov cítim dôveru, spoluhráči sú fantastickí, tvoríme partiu, nikto sa na nič nehrá a ťaháme spolu. Mne v bráne to pomáha, a aj keď vždy to môže byť lepšie, snažil som sa pomôcť vždy tak, ako som vedel." Musíme len dodať, že Richard Sabol sa stal v našom klube skvelým brankárom nielen pre našu juniorku, ale aj reprezentantom Slovenska v mládežníckych kategóriách. Svoj výkonnostný strop má v nedohľadne, má úžasný talent, úžasné ľudské vlastnosti, a má možnosť. Nie náhodou trénuje s A- tímom.
Otvorenie dverí prišlo zákonite. Svoju prácu zúročil do zatiaľ asi svojho najväčšieho úspechu. Už v takom mladom veku bol povolaný na Majstrovstvá sveta „2O“, do Kanady, kde odchytal dokonca jeden v zápas. V súboji o 5-6 miesto nastúpil v 31. minúte, a z 13 striel inkasoval jeden gól. Proti Česku. "Veľmi som sa potešil, keď mi zavolal pán Bokroš. Síce som bol v nominácii len tretím brankárom, tú šancu, čo som dostal som si nesmierne vážil. V Kanade je hokej tým pravým náboženstvom, a pre mňa to bola neskutočná skúsenosť." Svoje zápasové nasadenie pomenoval nasledovne. "Po príchode na ľad namiesto Šimbocha som sa snažil v prvom momente čo najviac sústrediť na hru. Nohy sa mi neklepali, a výborne mi pomohli chalani predo mnou, keď súpera nepustili do žiadnej šance, a z úvodu na mňa mierili len strely z diaľky, ktorými som sa chytil, a išlo to. Mrzí ma naša prehra, no pre mňa to bol nezabudnuteľný a neskutočný zážitok." Táto sezóna však môže mať ešte výraznejšiu príchuť. Riša čaká náročný program, ktorý veľa napovie o jej úspešnosti. "S chalanmi teraz chceme čo najďalej v play- off, chceme zúročiť rok našej spoločnej práce, verím, že štvrťfinálovú sériu s Trenčínom zvládneme, vyhrali sme jeden zápas na jeho ľade, preto pevne verím, že sa nám podarí postúpiť. Dôležité budú oba domáce zápasy, no keby sa nám podarilo vyhrať v prvom, v tom druhom by bol na Trenčín neskutočný tlak, a z toho by sme mohli ťažiť. No môže tomu byť aj naopak, dobre to viem." Všetci veríme, že chalani sériu zvládnu, a naklonia misky postupových váh na svoju stranu.
V hlave to má jasno. Čisto. Usporiadané veľmi dobre. Ťažko by ste z neho lámali nejaké silácke reči alebo zbytočné keci. Veľa Vám toho o sebe nepovie, otázky často prenáša spoločne na tím. Rozpráva rozumne, svoju kariérnu postupnosť vidí v tých najbližších krokoch, ciele si zadáva postupne. Skvelo. "Určite by som si chcel raz zachytať NHL, no nedávam si vysoké ciele. Idem nato postupne, krok za krokom, inak by to nemalo zmysel. Túto sezónu mi veľmi pomohla Banská Bystrica, vytvorila mi super podmienky, začo som ešte raz, veľmi vďačný a veľmi si to vážim, a chcel by som to klubu vrátiť výkonmi. Teraz nás ešte čakajú Majstrovstvá sveta „18“, kde je našou základnou úlohou opätovne sa dostať do A- kategórie, minulý rok sme sa trošku zošupli," vážne, no mierne odľahčene myslené, s tým, že nomináciu ešte nemá vo vrecku. "V kútiku duše ju čakám, ale teraz mám ešte iné povinnosti. Sústredím sa na tie," dodal.
Richard je tu u nás šťastný, no ešte stále je sám. Nezadaný. Svoj hokejový vzor nemá, v minulosti sa mu páčil brankár Pittsburgu Marc - Andre Fleury. Z našich brankárov sa mu páči Jaro Janus. Prvým klubom, ktorému ako mladý chlapec stískal palce boli „lavíny“ z Colorada, teraz celým srdcom praje HC ´05. Pochopiteľne. Rád si pochutí na palacinkách s nutellou, pije výlučne minerálky, a rád trávi čas pri svojom obľúbenom filme s názvom Nepremožiteľný. Z množstva seriálov obľubuje Simpsonovcov, hudbu vyhradenú nemá, v detských časoch to bola skupina Ine Kafe. Výborne. Z pohľadu samého seba sa vidí ako lenivého, čo u ľudí nie je nič prekvapujúce, no takým je skutočnosť, že čím je starší, tým viac dbá na poriadok. V bránke by chcel zlepšiť prácu s hokejkou, za svoju devízu považuje hru nohami. Je výrečný, rozmýšľa umne, na svoj vek veľmi vyzreto.
Patrilo by sa preto dodať, že z debaty s Rišom máme len ten najlepší pocit. Svojimi výkonmi si zaslúži, aby sa dostal do hlbšieho povedomia našej hokejovej verejnosti, pretože svojimi vlastnosťami a umom ho nikde inde, ako v svetlej budúcnosti, nevidíme. Nikde inde. Síce je dosť skoro prorokovať, čo všetko mladého 18 - ročného brankára postrehne na jeho ceste životom, sme presvedčení, že to dotiahne neskutočne ďaleko. Všetky predpoklady nato má. Má aj dôveru. Trénerov, spoluhráčov, má možnosť byť v kontakte s našim prvým mužstvom, „vsiakať“ do seba atmosféru toho najvyššieho hokeja. Klub mu dláždi cestu a poskytuje motiváciu, z ktorej sa Richardovi hlava netočí, ani nezatočí. Náš klub reprezentuje vzorne, a želáme si, aby to niekedy potom bolo aj v bráne nášho prvého mužstva. Zvykli sme si, že brankári sú vždy tí, na ktorých je spoľahnutie. My sa môžeme pokojne, bez výčitiek, spoľahnúť, že Richard Sabol to všetko zúročí. Pre dobro seba najľahšie, ako sa len dá...
