Stretnutie fanúšikov s trénermi HC 05´
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Prijatie medzi zhruba 40 členov nášho fanúšikovského zastúpenia prijala dvojica Milan Staš, hlavný tréner mužstva, a Vladimír Országh, asistent trénera. V role pozorovateľa bol prítomný aj športový manažér klubu, pán Vlastimil Plavucha. Ako sme si už podľa vzoru úspešných tradícií zvykli, živých tém bolo viacero, a za zhruba 2 a pol hodiny sa toho premlelo dosť.
V Ohnivku, už tradične niečo po šiestej, sa ukázali známe tváre. Priaznivcov ich prítomnosť lákala, a vďaka množstvu otázkam sa hostia mali čo obracať. Debatu začali s odstupom od pálčivejších tém, týkajúcich sa mužstva. "Nie som rodený Bystričan, ale Bystrica je krásna, je tu krásne námestie, skvelí ľudia. Som tu 4 roky, ale páči sa mi tu, chcem tu ešte ostať, mám tu zmluvu. Práca v klube sa mi páči, pre mňa je príjemnejšie pracovať čo v skromnejších podmienkach, kde to človeka baví, lebo má priestor na prácu, dôveru vedenia, s ľuďmi si rozumie, vždy sa má o čom porozprávať, či na štadióne alebo v súkromí, ako niekde, kde je viac peňazí, ale je tam mŕtvo," začal náš trénerský „ Sir Alex Ferguson“, ktorý oplýval dobrou náladou, a ďalšími vetami potešil prítomných. "Všetka česť fanúšikom, neprežívali sme vždy dobré časy, ale vždy ste za nami stáli a podporovali nás. Stojíte v tabuľke vyššie ako mužstvo, mali by ste mať medailu." Palec hore. Pán Staš vie, o čom hovorí.
Keď sa však rozhovoril Vlado Országh, v celej miestnosti ostalo ticho, špendlík by ste počuli spadnúť na zem. Vladov rozhľad, aura a dar reči, to je pôžitok počúvať. "Máte moje absolutórium za fandenie. Ste skvelí. Nie je to ako v NHL, kde som pôsobil. Napríklad v Nashville kde som pôsobil bol veľký problém s divákmi. Bolo to mesto hudobníkov, a klub v snahe prilákať divákov na hokej stavil na kapelu, ktorá hrala vždy pred zápasom, počas prestávok medzi tretinami a po zápase za banerom za bránkou. Takto väčšina ľudí prišla na kapelu, no museli „pretrpieť“ aj ten hokej, a po čase sa im zapáčil“. Nebolo to však ono. „V USA je hokej kultúrna udalosť, diváci sedia, aplauz publika prichádza len s gólom. Kanada je na tom lepšie, k vstupenkám dostávajú klubové šále, na play - off sú všetci v bielom, modrom, žltom, ale najlepší fanúšikovia sú v Európe. Tu to žije, bubnuje sa, sú tu sektory na státie, je to ako futbal v Anglicku, paráda“.
Svoje pohnútky hokejovým svetom si nenechal pre seba. "V NHL bolo únavné cestovanie, vždy som si zvykol pred zápasom pospať, inak som sa cítil unavený. Na zápasy sme cestovali klubovým lietadlom, v osobných sakách, a väčšinou sme hrali systémom, že sme 4-5 zápasov odohrali doma, a následne sa vydali na trip. Obehli sme najprv dajme tomu južnú divíziu, a potom jedným razom postupne súperov nám geograficky blízkych. Mal som vždy aj svoje rituály, a nikdy som nebol vychýrený strelec.“
A hláškou, k vysvetleniu prečo, vyvolal masívny výbuch smiechu. "Najpamätnejší gól som dal Švédom na MS 2002 v semifinále, keď ma po návrate z trestnej lavice krásne našiel Žigo, a dal som to brankárovi medzi nohy, no v NHL, a to som sa doberal aj s Mišom Handzušom, som dal za sezónu najviac 15 gólov, z toho minimálne 13 mi musel odobriť videorozhodca". Darmo, počúvať Vlada je o radosti.
Po osobných zážitkoch sa prešlo k mužstvu. Fanúšikov zaujímal stav mužstva, aj výsledky, ktoré nám nie vždy pokývnutím šťastia vyšli. "Viacero zápasov v tejto sezóne sme „zdrvili“, aj naposledy v Žiline, určite padli aj tvrdšie slová, pretože sme si doslova „vypýtali“ hlúpe góly. Nikdy však hráčom nenadávame. Zápasy si vždy rozoberieme s hráčmi, poukážeme na chyby, máme technicko – taktické porady po zápasoch, pred zápasmi, hráčom ukážeme chyby, analyzujeme súpera, hľadáme recept ako naňho. V mužstve to máme rozdelené tak, že Vlado má na starosti obrancov, a ja útočníkov. Výborne si spolu rozumieme, názorovo ladíme, takisto to bolo aj s Alpom Suhonenom,“ pokračoval Milan Staš, a opäť ho doplnil Országh. "Alpo bol absolútne pohodový človek, rozhľadený, pochodil veľa hokejových svetov a podľa vlastných slov bol mestom unesený. Aj z chalanov, ako v predsezónnej príprave makali, no v jeho očiach sa stali hráči mierne kvalitnejšími, ako sa neskôr ukázalo priamo na ľade. Ten systém, aký praktizoval, použili aj Fíni teraz na MS, a boli s nimi Majstri sveta, no tu nezafungoval, ako mal, a Alpo bol z toho veľmi fustrovaný."
Náš bývalý tréner je momentálne vo Fínsku, od 1.1. je na dôchodku, a má snahu napísať knihu. Vo svojej bohatej a úspechmi popretkávanej kariére spoznal niekoľko kultúr, mentalít, z toho chce čerpať, a je našou hrdosťou, že takýto človek je pyšný nato, že tu s nami mohol pracovať. Aj touto cestou by sa patrilo pánovi Suhonenovi poďakovať za prácu v našom klube.
Poďakovanie však patrí hlavne nášmu trénerskému zoskupeniu, ktoré aj v takýchto neľahkých finančných časoch vie pracovať s mužstvom, a vždy mu vštepiť to svoje. "Je pravdou, že každú sezónu máme vždy iné mužstvo, ale je to aj otázka financií, musíme sa však prikrývať perinou, na akú máme. Vždy je to o tom mužstvo dobre skĺbiť. My sme pred sezónou vsadili napríklad na Jokilu s Kristofferssonom, a nesklamali sme sa v nich. Vytušili sme, že sú to hráči, ktorí potrebujú možno dva mesiace a budú prínosom. Vycítiť dobrého hráča sa dá, my s Vladom to vieme," odľahčil, no smrteľne vážne myslel svoje slová. "V tejto sezóne, v jej úvode nám trochu chýbal líder aj v šatni aj v kabíne, ale po príchodoch Grmana, Hlinku či Jabrockého takých máme, chémia v mužstve funguje, a aj keď máme viac kozmopolitnejšie mužstvo, držíme spolu za jeden povraz. Každý do mužstva patrí, každý šancu presvedčiť nás o svojich kvalitách dostal a dostane, sme radi, že manažment a mládežnícki tréneri pracujú tak, že konečne máme v mužstve konkurenciu," dodal pán Staš, a prišlo na otázky fanúšikov. Tých trošku usmernil, nečakane, prísediaci Vlastimil Plavucha. "Finančná situácia na Slovensku je taká, aká je, a aj my musíme pracovať dostatočne pragmaticky z toho dôvodu, aby za klubom bolo vidieť výsledky. Šancu na titul majú po niekoľkých rokoch dorastenci, máme najsilnejšiu juniorku po niekoľkých rokoch, chceme, aby si hráči ako Petro, Matoušek, Nemček spoločne vychutnali juniorský titul. Musíme sily rozložiť. A - mužstvo je tiež v stave urobiť prekvapenie, úspech, a my ich chceme na viac úrovniach. Pomáhame hráčom, ale aj sebe, pretože oslovíme potencionálneho partnera, a keď sa nás opýta, ako ďalej s našim hokejom, čo mu povieme??!! Takto je šanca, že klub bude úspešný na viacerých frontoch." Prejav nášho manažéra si vyslúžil zaslúžený potlesk.
Pristavilo sa aj pri hráčoch. Mnoho priaznivcov nevedelo pochopiť, prečo ostal mimo súpisku Matej Češík, alebo prečo sú v juniorke Nemček s Matoušekom. To, čo odznelo, logiku dáva. "Dvere sme pred nikým nezabuchli. Môžeme si však dovoliť, vzhľadom na konkurenciu, ktorú konečne máme, na šachy v zostave. Dotkli sa aj Maťa Češíka. Je náš odchovanec, no nemá dobrú sezónu. V živote to tak chodí. Chceme ho však „nažhaviť“, šancu určite dostane, čakáme od neho viac, a je na Maťovi, ako sa šance, keď ju dostane, chytí. Podobná situácia je aj s Filipom Nemčekom. Odohral skvelé zápasy, no máme pocit, že je toho na neho dosť. Fyzicky nemusí úplne zvládnuť prechod, ten skok z dorastu k mužom, zápasov je veľa, a bojíme sa, aby nevyhorel. Ale je to skvelý hráč, naša budúcnosť. Taktiež Tomáš Matoušek. Počítame s ním, je to talent, a boli by sme radi, aby sa k nám vrátil ako kapitán majstrov Slovenska juniorov," povedal pán Staš, a Vlado ho doplnil k otázke na novica Zuzina. "Zuzin je skvelý hráč, veríme mu, pred rokmi mal nehodu na motorke, 4 roky nehral hokej, ale my mu tú šancu vrátiť sa dávame, vidíme v ňom perspektívu, má danosti aké nemá bežný hráč, na tréningu poctivo maká." Pristavilo sa aj pri otázke brankárov. Vládne s nimi spokojnosť, a určená jednotka neexistuje. Obidvaja šancu dostávajú, sú v zápasoch, v praxi, obidvom vyhovuje iná typológia súperov, a štatistiky hovoria jasnou rečou. Máme najlepšiu brankársku dvojicu v celej extralige!
K záveru celého stretnutia sa nálada stupňovala. Fanúšikovia boli spokojní, dostali to, čo chceli. Otázky týkajúce sa Zvolena a odvekého derby, klesajúcej úrovne nášho mládežníckeho hokeja, kde sa niekedy do prvej hokejovej triedy podľa Vlada Országha hlásilo 620 detí, a realita dneška hovorí o čísle 20 – 30, z čoho len menšina má reálnu šancu stať sa hokejistom, sú alarmujúce. Zaujímavé boli aj trénerské ciele našich trénerov. "Chcem si úspešne dokončiť trénerskú školu, je to ako štúdium, vysoká škola, čakajú ma ešte 3 roky. Momentálne mám trénerskú licenciu C, pracujem na B, a mám výnimku čo sa týka toho, že ešte stále bez požadovanej licencie som asistentom trénera v extralige. A samozrejme, chcem sa časom v kariére posunúť niekam vyššie, ale musím ísť nato postupne. Poviem príklad, hral som vo Švédsku, a nemôžem tam teraz prísť len tak, a chcieť byť asistent." Na otázku, či by niekedy trénoval Zvolen, poznamenal: "Iba ak by Bystrica nebola v extralige".
Pri poslednej vete sa na záver skúsme pristaviť. Čisto laicky, buďme radi za to, čo máme. Včerajšok odkryl mnohé. Ukázal, že disponujeme fantastickým trénerským tandemom, dovolíme si tvrdiť, že najperspektívnejším v extralige. Na stretnutí ukázal svoje črty, svoje myšlienky a názory, na ktoré nikto s fanúšikov nepovedal pol krivého slova. Debatovalo sa do aleluja. Korektne, zábavne, pálčivé témy s prehľadom inteligentných a rozumných ľudí. Bol to zážitok s vysokou informačnou hodnotou. Stálo to zato. Obaja tréneri dostali ako dary mikiny a fanúšikovské tričká, a aj pikantný kalendár. A záverečným poďakovaním osladili duše našich lokálpatriotov, ktorí ihneď spriadali plány na nasledujúce stretnutie. Ale ešte k tomuto, bolo super!!!
