Padlý popol slávneho Slovana
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Asi nebolo lepšieho načasovania nášho najlepšieho zápasu v tejto extraligovej sezóne. Áno, už prvou vetou sme si dovolili začať smelo, no povedali sme tým mnohé. Nedeľňajšia šou a demolácia slávneho Slovana totižto stála zato!!
Pohužvali sme papierový predpoklad do klbka zbytočností, a hodili do koša predsudkov. Bol to zápas, na aký sa nezabúda. Bola v ňom ľahkosť, dramatizácia, euforické puky zaplneného štadióna, pôžitkársky vychutnávajúca lavína radosti, ktorú ako prvý strhol vedúcim gólom Ján Sýkora. Strhli sme seba, strhli sme obecenstvo, potiahli sme za slučku športového šťastia, ktoré ukázalo, že vie byť zhovievavé, no aj touto skutočnosťou mu odkazujeme, že má u nás podlžnosti.
Diverzita všedností Skúsme na chvíľu odmlčať prehrešky tejto sezóny. Povzniesť sa nad obdobia, ktoré sú v profesionálnom športe úplne bežné a žiadané. Obdobia, keď nám to nešlo. Zamlčme aj predzápasové prognózy viacerých „odborníkov“ svojho fachu, ktoré nám nedávali šancu. Nádej. Nevšímajme si už čo bolo, a načúvajme. Srdu našich hráčov. Ich potencii a ohromnej sily ukázať, že nie sú o nič horší ako hráči pyšného Slovana. O nič. To umenie vytiahnuť esové karty v tých najdôležitejších fázach sezón zvládame, čo je skvelým signálom pred blížiacim sa play - off, ktoré sme si včerajškom nasýtili o vzrušenie.
Kráčali sme pomaly, vrátili sa naspäť, a o to „šípnejšie“ vyrazili napred. V bránke špičkový výkon brankára Matúša Kostúra, zápasového hrdinu, ktorý si Slovan vychutnáva na počkanie. Jeho osobné štatistiky v tejto sezóne sú udivujúce, a svoj kumšt v plnom lesku ukázal i včera. Istotou, ktorou včera oplýval, nasiaklo celé mužstvo. Obrana zahrala svoj vysoký štandard, plus pridala rýchlu rozohrávku, ktorá otvárala dvere do obrannej tretiny Slovana. V nej si naši útočníci počínali vynikajúco. Gólovo. S krvou kata, trestajúce každé, čo i len maličké poľavenie.
Semienko rozumu
Slovan to nezvládol, my áno. Bravúrne. Takýto zápas, aký sme odohrali, je obrovským dopingom. Obrovským spadnutím balvana ťažoby, obrovskou injekciou pohody v mužstve. Hrali sme s nadšením, hrali sme vynikajúco, rozumne. Aký to rozdiel oproti hráčom Slovana, ktorí pripomínali skôr tiene svojich slávnych mien. Boli sme lepší, vyhrali sme. Vpili sme šoky po góloch, takýto výprask nečakal nikto, a akosi si ukázali cestu, po akej musíme šliapať. Musíme si veriť. Totižto, nedeľňajšie mužstvo bolo nainfikované niečím zrelým, neoblomným, sila a jednota mužstva sa preniesla do každého kúta nášho štadióna, a skákať od radosti museli aj pavúky po jeho rohoch. Nedalo sa inak.
Uznanie na otvorenej scéne celého Slovenska po včerajšom výkone nás musí posilniť. Musíme to zdôrazniť ešte raz, a urobíme to ešte miliónkrát. Finišujeme, a otáznik či túto sezónu budeme hodnotiť kladne alebo nie sa láme v týchto dňoch. Toto je čas, kedy si môžeme chystať na odpal spoločnú senzáciu. Kedy môžeme ukázať našu spoločnú silu. Dostať sa do výšin, dosiaľ nepoznaných. Veď takto o pár týždňov si môžeme navliekať na naše krky kovové ocenenia za našu robotu. Môžeme súťaž vyhrať, skončiť tretí, ale i plakať v kúte, v smútku, a ľutovať neúspech. Závidieť, čo dokázali „veľké“ mužstvá. Ktoré sú to? Skalica, Slovan, ktoré sme po niekoľkokrát v tejto sezóne vyprášili?? Je na nás, aby sme uverili a chceli. Tejto sezóne sme schopní dať ešte hrubú pozlátenú farbu.
Heroický výkon chalani, sme pyšní na hráčov, čo obliekajú naše dresy!! Ďakujeme!!!
HC´05 do toho!!
