Juniori s istotou play off
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
S pukom to vedia všelijako, neraz im pri modelových akciách ujde, inokedy zas vykúzlia akciu ako z hokejovej učebnice. Hlucho, bez atmosféry si posúvajú puk naprieč celým klziskom, brankárov zasypávajú spŕškami striel, až človeka trkne, či si nezaslúžia viac všímavosti. Vidíme známe tváre, Matoušek, Petro, Lunter, v bránke sa sústredí Sabol, v tvárach všetkých badať sústredenosť. Zápas, ktorý ich v tú chvíľu čakal, si to vyžadoval.
Čo si pýtal, to aj dostal. Tribúny na štadióne, z úvodu tak osirelé, sa vcelku slušne zapĺňali, a naši juniori v bielych dresoch odštartovali svoju honbu za dôležitým víťazstvom so Žilinou, ktoré by ich pri šťastlivých kalkuláciách poslalo do play - off. Nezachytili však začiatok zápasu. Smelo, dravo, no predsa s inkasovaným gólom. Mladí „vlci“ to s pukom vedeli tiež, no do konca prvej tretiny nemali šancu. Najprv sa mladučký Šimun perfektne pretlačil po ľavej strane a zahral si biliard s tyčkami, o niekoľko minút nato si v zápase skvelý Lamper našliapol na bránku tak razantne, že si žilinský „zadák“ pomohol faulom. Trestné strieľanie. Faulovaný hráč sa k situácii postavil čelom, a ukázal niečo z kúzla Richarda Šechného, skvelý gól, hneď to vyzeralo lepšie.
Do konca tretiny prišlo vyrovnanie. Mladíčkovia a mladíci to ľahké nemali. S prižmúrenými očami stovka fanúšikov, poväčšine rodinných príslušníkov, sa len tak miesila, radila, povzbudzovala. Vedúci gól prišiel, po ňom vyrovnanie, a veľký kŕč. Mužstvo hralo skvele, živelne, od Riša Sabola v bráne, cez obranné tvŕdze Styka, Vargu či Mačkoviča, až po zraneniach sa rozohrávajúcich útočníkoch, Ziga, ktorý podal veľmi dobrý výkon, Lampera, ten sa výkonom „zmestil“ do extraligy, či Petra, srdciara, ktorý toho veľa nakorčuľoval, pozahadzoval pár šancí, až bol pri zrode momentu stretnutia. Do hlavnej roly sa posadil kapitán Tomáš Matoušek, na prelome rokov kapitán Slovenska „20“ v Kanade, hráč, ktorého si nemôžeme dovoliť „zabudnúť“, a po niekoľkej trme - vrme pred bránou Žiliny vsietil 5 minút pred koncom víťazný gól stretnutia, a ako sa ukázalo neskôr, gól, ktorý im po prehre Skalice doma so Slovanom zaručil istú účasť v štvrťfinále play - off juniorov!!
Zaslúžene. Za tohto sezónnu prácu si ho zaslúžia. Trénerský tandem Ján Hegyi - Miroslav Chudý má k dispozícií talentované mužstvo, ktoré je tvárne, hrá živelne, jednoducho, má oporu v brankároch, účelne hrá presilovky, obetavo oslabenia, a má ducha. Pokoru. Mladíci sa na tréningoch nešetria, tvoria jednoliatu partiu, prajú si, nezávidia, a výborne do toho všetkého zapadajú hráči A - mužstva, ktoré prichádzajú na výpomoc mužstvu ,ale ešte stále i sebe. Táto chémia funguje a ukazuje pravdu vo výsledkoch. Naše talenty skončili v tabuľke na druhom mieste za Slovanom Bratislava, no pred Skalicou a Martinom. Skvelá vizitka.
Predsa však mnoho fanúšikov ani priaznivcov nevie, kto je budúcnosťou nášho hokeja. Pristavme sa pri brankárovi Richardovi Sabolovi, ročník narodenia 1994, ktorý sa prepracoval do reprezentačnej „20“, s ktorou sa zúčastnil MS „20“ v Kanade a zachytal si v zápase o 5-6. miesto proti Česku. V tejto sezóne má percentuálnu úspešnosť zásahov cez hranicu 92,7 %, a do budúcej sezóny sa s ním počíta na pozíciu „dvojky“ v A - mužstve. Garik Melkumjan (1993) mal fantastický január, a bilanciou (10 -20) 30 bodov je hlavným ťahúňom mužstva. Supertalentom je Mário Lunter, svoju šikovnosť a hravosť dokazuje v A -čku, v reprezentácii „20“, ale i juniorke (15 bodov). Parádny je tiež Eduard Šimun ( s Lunterom obaja 1994), ktorý nazbieral v 31 zápasoch 25(!) bodov. Takisto Matúš Kamzík, ale i ďalší hráči. Veľa s nich sa už dostalo do prvého mužstva, a šancu trvalo prebojovať sa tam nastálo majú stále. S nimi ďalší a ďalší chalani, pracujúci na svojom hokejovom curriculum vitae.
Vkročili do toho sľubne. Pozrite, aký úspech dosiahli. Ukázali súdržnosť partie a premenili pot na šampanské postupu. Bolo to radosti po konečnom hvizde. Samé úsmevy od ucha k uchu, šatňou šíriaca sa „ľudovečka“ akoby najprv vyháňala podeliť sa hráčov o dojmy k rodinám a priateľkám, no víťazný pokrik si nenechal ujsť nik. Jakub Predajniansky, chalanisko útly ako ženský prst, výborný obranca, dostal od malého chlapčeka obrázok s hokejistom a čokoládu. Juraj Petro sa venoval priateľke, a už s poriadne silnou dávkou hudby si všetci s úsmevom odkrajovali s výbehu okolo klziska. Ešte nevediac, ako sa skončil zápas v Skalici. Nakoniec skončil výborne. Mladí chalani sú tam. Majú obrovskú šancu zabojovať o medailu, stojí pred nimi veľká šanca zviditeľniť sa, posunúť svoju kariéru o míle napred. Vyzýva ich dostupnosť tímového cieľa, a teda patrilo by sa ich podporiť, či už priamo na zápasoch, alebo aspoň takto, informatívne.
Pretože ujo rolbár za nimi zotrel jednu časť spoločného úsilia, a do tej ďalšej im želáme veľa šťastia! HC´05 do toho!!
