Rozprávali sme sa s Filipom Nemčekom
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: hc 05 banská bystrica
Nebojí sa výšin ani rozhodnutí, kedy si musí človek skutočne veriť. Už na jednom rázcestí stál. Skúšal futbal, vybral si hokej a trafil bingo! Takisto vedenie nášho klubu, keď si mladého Filipa Nemčeka (18) došikovalo z Dubnice a ako juniora ho hodilo do jamy levovej. Mladík obstál, a rukolapne sa s obyčajom harcovníka chytil svojej šance. Presvedčil , že je skvelým hokejistom. A niečo pre baby, stále nezadaným..
Svoje hokejové začiatky spájal s rodnou Dubnicou. Absolvent športového gymnázia na ne nedá dopustiť. "S hokejom som začínal v Dubnici nad Váhom. Začal som ako veľmi mladý, keďže hokej hrával aj otec a odmalička ma k nemu viedol. Vlastne som hrával aj futbal aj hokej, no v piatej triede som sa rozhodol , že sa budem naplno venovať hokeju. V Dubnici som hral prakticky všetky hokejové kategórie, okrem mužov. Mám na tie roky veľmi pekné spomienky. Býval som blízko zimného štadióna, takže som tam trávil veľmi veľa času. A aj keď podmienky v Dubnici boli skromné, vôbec mi to nevadilo, lebo vždy sme tam boli dobrá partia a to nám k hokeju stačilo," začal svoje rozprávanie Filip, a načrel aj do obdobia, keď sa jeho hokejový talent stal neprehliadnuteľným a prišlo na veľké rozhodnutie. Filip sa hokejovo, už v mladom veku, „sťahoval“. Do Banskej Bystrice. "Do Banskej Bystrice som sa dostal cez agenta pána Kadlečka. Povedal mi, že v Bystrici budem mať možnosť trénovať s mužmi a to bolo pre mňa veľmi lákavé, takže som to prijal. Veľmi sa mi tu páči, je tu pekne námestie, super chalani a veľa pekných dievčat." Nuž, vzhľadom k poslednej skutočnosti sa Filipovi vôbec nečudujme. Ale tak či onak, vo svojom živote urobil riskantné rozhodnutie, a urobil ho dobre!!
Pred touto sezónou pred ním stála skúška jeho kvalít. Dvere do šatne A- tímu si mohol otvoriť, ale i privrieť... Napokon sa všetko okolo Filipa vyvŕbilo super! "Z môjho hľadiska je to celkom dobrá sezóna. Pred ňou som vôbec netušil, že budem hrať za mužov. Samozrejme, že som si veril, ale aj tak to bolo pre mňa príjemné prekvapenie. Teraz už je len na mne, aké budem podávať výkony, lebo konkurencia je veľká a na moje miesto sa výkonmi tlačia určite aj iní." O konkurencii si mladí hráči môžu písať melancholické básne. Nikto im nič nedaruje, na všetko sú sami, všetko si musia vybojovať. Všetko. Filip si okrem šance vybojoval aj dôveru. Tú opláca v prospech tímu. "Čo sa týka tímu tak určite nie sme na takej pozícii, na akej by sme chceli byť . Nemôžeme si s tým však nejako extra lámať hlavu, pretože je pred nami ešte veľa zápasov, ktoré chceme vyhrať . Musíme ísť proste od zápasu k zápasu. Teraz je našim hlavným cieľom určite play-off. A v play-off to už je zas len na nás, ako budeme bojovať každý jeden zápas. Dotiahnuť to môžeme veľmi ďaleko, pretože si myslím , že aj keď sa nám túto sezónu nie vždy darí, ukázali sme, že môžeme zdolať hocikoho," zdôraznil tímový hráč, a dokázal, že sa slova, ale i skutkov nebojí.
Svoje súkromie poodhalil nerád, no pripustil, že rodina stojí v jeho rebríčku hodnôt najvyššie. Všetky kroky a kariérne stúpania prežíval spolu s ňou, a nedá na ňu dopustiť. "Rodičia sú pre mňa vždy veľkou oporou , bez nich si to neviem ani predstaviť . Už to niekedy beriem skoro ako samozrejmosť, ale určite nezabúdam čo pre mňa všetko spravili, podstúpili a veľmi si to vážim. Súrodencov nemám žiadnych a momentálne som nezadaný." Tu by sa zišlo dodať, ako to je vôbec pri toľkých mladých, nezadaných a pekných babách vôbec možné?? To fakt Filip obetuje všetok voľný čas len hokeju?? Či čo má prísť, príde? To už nechajme naňho, ale predsa... "Obľúbených filmov mám viacero, neviem takto povedať, ktorý je ten najobľúbenejší, ale najradšej mám akčné filmy a komédie . Veľmi sa mi páči film Rocky a všetky jeho série. Obľúbenou knihou pre mňa je jednoznačne tá o Pavlovi Demitrovi. Možno to bude aj tým, že som žiadnu inú nikdy neprečítal, no jeho kariéra, a žiaľ, tragická udalosť, ktorá sa mu stala vo mne zanechala stopu. Najčastejšie pijem minerálky a nejaké tie ovocné džúsy. Ako jedlo mám najradšej bryndzové halušky od mojej maminy, a čo sa týka hudby, nemám svoj vyhradený štýl. Počúvam to čo sa mi páči, a podľa toho, akú mám náladu." Tú ma poväčšine výbornú, aj keď občas mu je smutno za rodinou, ale „obetu“ svojmu cieľu podstupuje neodstaviteľne. "Mojím hokejovým snom je raz si zahrať NHL. Viem, že mám už 18, že nie som v zámorí a k svojmu cieľu bližšie, no podľa mňa je snívať dovolené, a môžeme snívať o čom len chceme. A ak si za tým pôjdeme, môže sa nám to splniť. Inšpiráciu nato mám, páči sa mi veľa hokejistov, no svoj vzor mám v svojom ocinovi, bývalom hokejistovi."
Ten musí byť na svojho potomka a hokejového nasledovníka neskutočne hrdý. Má na to právo.
Lebo pozor. Filip Nemček je stále mladý hokejista, ktorý na ešte väčšie zušlachtenie svojho talentu potrebuje, aby mu ľudia do jeho vnímania hokeja a života ešte príliš nezasahovali. Ešte nie je treba, aby sme ho chválili do nebies, aj keď si to za svoje výkony v drese nášho klubu zaslúži. Jeho dôležité góly či chladnokrvne premenené nájazdy však nútia v ľuďoch nepotláčať v sebe popud, že to má namierené veľmi strmo, no jeho doterajšia hokejová tvorba sa musí chápať ešte stále racionálne. Má toho veľa za sebou, veľa pred sebou, treba ho ešte nechať dýchať, nie mu nejakým spôsobom ublížiť. Toho sa držia aj v klube, z Filipovho herného prejavu je doslova cítiť, že vníma dôveru, ktorú mu na plecia vkladajú tréneri a vedenie. Že si váži každú minútku na ľade a dáva tomu všetko. Nijako inak si to u Filipa nevieme predstaviť. Správaním, vnímaním a v neposlednom rade hrou na ľade si náš šikovný krídelník začal plniť svoje sny skutočne obdivuhodne. Dobrý to chalan!
