Klenotnica troch skvelých zápasov
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: hc 05 banská bystrica
Zošrotovali hranaté tváre, a konečne rozbehli naše skryté možnosti plnou parou vpred. Úplne fantasticky! Bodmi, víťazstvami a zaťatosťou, že si to zaslúži verejnú poklonu. Tá nepoddajnosť a bodový jas... Paráda chalani, bolo to perfektné!
Totižto, síce bude to znieť „sebaospevujúco“, ale odohrali sme tri výborné zápasy, ktoré v konečnom účtovaní nemali chybu. Počiatok odpichu žil v zápase s Martinom. Vyzvali sme svojho tabuľkového rivala a vo férovom boji sme mu nedali šancu. Po iskrivom výkone ho demontovali na nulu, a dali mu aj s ďalšími dvoma zápasmi jasne najavo, kto je pánom situácie. Našej. Herne sme ho prevýšili zo všetkých stránok, od väčšieho výprasku zachránil svojich brankár Marek Šimko. Tri body zostali doma.
V piatok v Skalici sme to nevzdali opäť. Domáci sa postavili na pník labilného náskoku, no nevydržali na ňom dlho. Zaúradoval tak ako vždy charakter, tak nezlomný, často uviaznutý v kúte nepoužiteľnosti. Chytili sme sa gólom nášho klenotu, Jarma Jokilu, a keď skóre zrovnal Miro Hlinka, bolo jasné, že toto mužstvo to neprehrá! Bolo tak. V predlžení to opäť na svoje plecia zobral jeden z tých, od ktorých sa to žiada. Mišo Grman potiahol svoje sólo až za Lakosila, a ako správny kapitán došikoval za ruky svojich k víťazstvu!! To sme deviatemu Martinu začali kývať..
Zakývali sme aj osudu. Poriadne. V Trenčíne sme si vymiesili trojgólové manko, a bolo s nami zle. Už málokto veril v čo i jeden bodík. Ani početný fan club, ktorý zorganizoval zájazd za svojimi miláčikmi, sa nestratil vo virvare problémov, a napriek poruche autobusu prišiel, videl, a zvíťazil spolu s hráčmi!!! Opäť Jarmo Jokila, náš čarodej, ktorý dvíha našu zástavu v tých najbolestivejších chvíľach, strelil gól! Domácich sme tým prvým len ofúkli, no keď sa trafili postupne Cebák s Bambúchom, bolo zrovnané, a po ďalšej „chuťovke“ Jokilu sme dokonca viedli! Škoda záverečných minút, keď sa domácim podarilo vyrovnať, v nájazdoch sme však dominovali opäť, a začíname kývať siedmemu Zvolenu, ktorý máme 16.2 ako na tanieri, a máme mu čo oplácať...
A splácať aj akýsi dlh voči tým, ktorí pri mužstve stáli aj v časoch, keď sme sa nevedeli chytiť. Možno prvým gólom. Keď to nešlo ako v rozprávke ako v týchto prípadoch. Boli zápasy, že sme zhoreli na šťastie, inokedy smolu, bola tam aj nemohúcnosť, no konce občas bývajú tie najkrajšie. Treba v také veriť a dúfať, prvé dieliky nášho sna sme mali totižto možnosť pocítiť. Vdychy rozprávok. Naši hokejisti si zato, ako sa čelom postavili osudu v snahe potešiť seba, nás všetkých zaslúžia obdiv. A klubu, našej klenotnici spomienok, zážitkov, radosti, srdca, oddanosti a spoločnej budúcnosti detto. HC´05 do toho!!!
