Myšlienka ako stavebný kameň
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: hc 05 banská bystrica
Trošku je to škoda, pretože po minulotýždňovej výhre doma so Žilinou to vyzeralo, že oba celky z východu nebudú na našom ľade takým bodovým prorokom, ako sa ukázalo. Stal sa opak, ktorý potrel všetky naše bodové kalkulácie veľkými otáznikmi. Takými, že až nasledujúce zápasy ukážu, ako nás tieto straty budú „bolieť“ a či a nakoľko nanovo prebudíme náš ofenzívny stroj, ktorý si už nemôže dovoliť zadrieť svoju funkčnosť.
Totižto mohlo a možno aj malo to byť všetko inak. Mraky fikcie a fanúšikovskej dokreslenosti tomu nepomôžu, no mali sme podľa všetkého na viac. Majstrovské Košice sem prišli s veľkým hrmotom, no poctivým výkonom sme ich dokázali uzemniť. Nie však natoľko, aby nám „nefúkli“ dva góly z ničoho, a ako v darčekovom balení sme im priamo k nohám poukladali našu streleckú smolu. Smolu. To sa inak nedá nazvať. Je síce alibistické oprieť sa iba o ňu, no ovplyvnila veľa. Keď hráčovi pred prázdnou bránou preskočí puk hokejku, keď meter pred bránou trafí ležiaceho brankára do ramena, keď...
Nato sa však nehrá, a všetci to vieme. Podobné scenáre mal aj súboj s Popradom. Prvú tretinu sme začali veľmi dobre, v úvode mal veľkú šancu Nemček, hrali sme vyše 100- sekundovú presilovú hru 5:3 a gólové vyústenie žiadne. Strely len tak „ofukovali“ skvelého Melicherčíka v bránke, no keby si aj nezaslúžil inkasovať, my sme si to nezaslúžili dupľom. Súper sa v umierajúcich sekundách prvej tretiny po prvýkrát dostane do šance a dá gól. Smola? Možno. Pri samostatnom nájazde Nemčeka sme ju mali znovu, pri vyrovnávajúcom góle Češíka sa „pozrela“ aj na nás, no v nájazdoch opäť hľadela niekde mimo náš dosah.
Plakať nad črepinami skrivodlivosti ale nie je náš štýl. Potvrdzujúcu pečiatku reality nasledujúcich dní nám dajú veľmi dôležité zápasy, do ktorých musíme vstupovať s čistou hlavou a s pozitívnymi myšlienkami. Ak je niečo čo nás núti mierne smútiť, musíme to odsunúť nabok, ak chceme, aby prišlo niečo lepšie a krajšie, čo nás opäť dokáže rozveseliť. Nemá žiadny zmysel myslieť si, že niečo príde samo preto, lebo musí, no všetci spoločne dúfajme, že začneme zaberať naplno ako sme začali a koniec sezóny zakončíme dobre, veľmi dobre.
Začnime s Martinom. V našom ponímaní je to zápas o veľa. O všetko. Dvojbodový chlp, ktorý sme pred ním je stále málo. Doma pred vlastnými divákmi mu musíme ujsť, a zdeptať jeho nádeje dobehnúť nás. Je to naša obrovská šanca nekomplikovať si to ešte viac. Máme nato!. Hráči produkujú dobrý hokej, veľa vecí je oveľa lepších ako po iné sezóny, no len to hlavné, góly nepadajú s takým spádom, že sa tribúny až zasmejú, ako sme to skórovali. Tak či onak, tvrdohlavosťou musíme rozkopnúť aj železničnú koľajnicu, ak chceme úspech.
Začnime myšlienkou, že sa nám to podarí. Že v Skalici i Trenčíne dokážeme svoju silu. Tú pravú ktorú máme, aj s kúskom šťastia, pohody a podpory. O tú naši chalani nemajú núdzu aj keď nerobia výsledky ako na počkanie, čo je super, no veľa fanúšikov chce vidieť spätnú väzbu. Nasadenie až do predsmrtných kŕčov nikto nechce, pretože naši hráči makajú, drú, všetko je to len v kreativite a hebkosti v útočnom pásme. Potrebujeme góly a body. Musíme ísť za tým, no skôr ako to urobíme, musíme myslieť. Pozitívne. To je základným kameňom stavby, ktorá premost í všetko do čoho môžeme spadnúť. A strhne aj ľudí, lebo pozor! Človek je ten najlepší divák, no ľudia to najprísnejšie obecenstvo.
