Otázky a odpovede o extralige a snahe niektorých klubov založiť súkromnú ligu
Autor:
redakcia
| Zdroj: hockeyslovakia.sk
Slovenský zväz ľadového hokeja reaguje na vyhlásenie niektorých zástupcov extraligových klubov a ich snahu založiť si súkromnú hokejovú ligu. Prinášame najčastejšie otázky a odpovede, ktoré sa na verejnosti pri tejto kauze vynárajú. Článok uverejnil hockeyslovakia.sk.
Ako vznikla aktuálna situácia medzi SZĽH a niektorými klubmi extraligy?
V lete roku 2020 extraligové kluby zrušili akciovú spoločnosť Pro-hokej a založili APHK, hoci spoločnosť Pro-hokej mala uzavreté zmluvy o spolupráci s viacerými marketingovými a mediálnymi partnermi. Tieto zmluvy tak nemohli byť dodržané. Slovenský zväz ľadového hokeja je držiteľom marketingových práv na extraligu. V roku 2020 SZĽH odstúpil marketingové práva na extraligu spoločnosti APHK na tri roky. Na konci roka 2021 zväz upozornil APHK, že aktuálna zmluva sa končí po sezóne v roku 2023. Napriek tomu APHK uzavrela zmluvy s reklamnými a mediálnymi partnermi do roku 2025, aj keď nedisponovala marketingovými právami.
SZĽH posledné mesiace rokuje s klubmi extraligy združenými v APHK s cieľom vyriešenia zmluvnej núdze, do ktorej sa dostala APHK z dôvodu, že predala práva SZĽH súvisiace s extraligou aj na sezóny 2023/24 a 2024/25, pričom uvedené práva od SZĽH už nemala garantované. APHK oznámilo SZĽH, že z uvedených dôvodov hrozia APHK a klubom združeným pod APHK sankcie zo strany partnerov (napr. TIPOS) a požiadala SZĽH, aby sa pri nastavení fungovania extraligy pre najbližšie dve sezóny vyriešila zmluvná núdza v prospech APHK, klubov a partnerov (TIPOS). SZĽH predstavil klubom a APHK návrhy vyriešenia zmluvnej núdze a záujem uzatvorenia zmluvnej spolupráce priamo s TIPOSOM. Niektoré kluby a APHK však uvedené návrhy nelogicky odmietajú a požadujú, aby SZĽH postúpil práva k extralige na PHL, ani nie na APHK, ktorá by ich následne predala TIPOSU. Uvedené riešenie však opätovne nezahŕňa vyplácanie odmeny z postúpenia práv extraligy klubom, ktoré nie sú združené v APHK či PHL, a síce HC Slovan a HC Humenné, na rozdiel od riešenia SZĽH, ktoré má za cieľ uzatvoriť zmluvný vzťah s TIPOSOM, z ktorého budú benefitovať všetci dvanásti účastníci extraligy.
Komunikuje SZĽH s extraligovými klubmi v snahe dohodnúť budúcu podobu extraligy?
SZĽH s klubmi extraligy komunikuje a navrhol im niekoľko variantov na riešenie, posledný návrh kluby dostali 10.5.2023 s tým, že tento návrh uvítali viaceré kluby. Preto je pre nás nepochopiteľná tlačová správa z 11.05.2023 či vyjadrenia z 12.05.2023. Nie je nám však jasné, či má ísť o súkromnú ligu, ktorú nazvú „extraligou“, keďže názov súťaže je zhodný s 30-ročnou tradíciou Extraligy SZĽH, alebo o akú súťaž má ísť. SZĽH komunikuje priamo s klubmi, a to všetkými klubmi, ktoré majú právo účasti v extralige pre sezónu 2023/2024, nie s predstaviteľmi APHK či PHL, preto SZĽH nemá potrebu komentovať každé vyjadrenie týchto subjektov.
Je náhoda, že medzi najaktívnejšie kluby, ktoré sa snažia založiť súkromnú hokejovú ligu, patria kluby, ktoré na Kongrese SZĽH nominovali svojich kandidátov na pozíciu prezidenta SZĽH a členov Výkonného výboru a neuspeli?
Zástupcovia niektorých klubov, ktorým sa vlani nepodarilo ovládnuť slovenský hokej na Kongrese SZĽH, chcú ovládnuť aspoň extraligu. Slovenský zväz ľadového hokeja si uvedomuje, že v demokratickej spoločnosti sa vyskytujú aj opozičné snahy, iné názory na fungovanie hokeja a takúto opozíciu víta. Tieto kluby však vo svojej snahe riadiť slovenský hokej dôveru od väčšiny klubov na Slovensku nedostali. V demokratickej spoločnosti by teda mali rešpektovať demokratické zvolené orgány riadenia hokeja. Najvyšší orgán slovenského hokeja je Kongres SZĽH. Ak majú niektorí funkcionári záujem o akúkoľvek zmenu v našom hokeji, môžu sa o ňu demokraticky uchádzať na zasadnutí Kongresu SZĽH. Výsledky by však mali rešpektovať. Na Slovensku máme aktuálne 121 klubov. Je zarážajúce, že hŕstka z nich chce vykonávať radikálne zmeny v slovenskom hokeji násilným spôsobom.
Prečo chce SZĽH riadiť extraligu a obchodovať marketingové práva?
Slovenskému zväzu ľadového hokeja ide o hokej ako celok. Zväz si uvedomuje, že Slovensko je malá krajina a s malým trhom. Hokej vie u nás fungovať iba ako celok. Ak by sa od celku odčlenila extraliga, utrpela by tým nielen samotná extraliga, ale aj nižšie súťaže a hlavne mládežnícke súťaže. SZĽH chce z extraligy otvorenú, atraktívnu súťaž s obmedzeným počtom zahraničných hráčov, zabezpečeným nasadzovaním mladých hráčov, s ochranou hráčov pred nedodržiavaním zmluvných záväzkov zo strany klubov, jasné pravidlá pre všetkých účastníkov ligy a vyššie marketingové plnenie pre kluby, ktoré vie zväz zabezpečiť iba, ak bude hokej ako celok jednotný a niektorí funkcionári ho nebudú chcieť drobiť. SZĽH navyše nemá záujem brať z marketingových financií žiaden podiel. Je zrejmé, že čím viac subjektov sa začlení do reťazca predaja marketingových práv extraligy, tým viac nárokov na rôzne podiely vznikne. SZĽH chce všetky financie získané predajom marketingových práv deliť rovným dielom na kluby. Niektoré kluby v záujme znižovania nákladov chcú uzatvoriť súťaž na 10 rokov, čím klesá atraktivita a od polovičky sezóny tímy zospodu tabuľky stratia záujem o boj o vrchné priečky. V prípade nevypadávania do nižšej súťaže hrozí predčasné ukončovanie hráčskych zmlúv.
Niektoré kluby však tvrdia, že im nejde o zvyšovanie počtu legionárov a chcú zachovať počet mladých hráčov nasadzovaných do zápasov. Je to pravda?
Kluby vedia, že počet legionárov a nasadzovanie mladých hráčov je citlivá téma, preto sa v tomto prípade zakryli argumentom, že táto téma nie je otázkou dňa a nechcú nič meniť. Z ich konania však možno čítať, že v budúcnosti v záujme „zvyšovania atraktivity“ budú postupne uvoľňovať počet legionárov v extralige, čo zatiaľ nikto z nich nepoprel.
Čo hrozí extraligovým klubom, keď si založia súkromnú súťaž?
Klubom, ktoré by sa rozhodli založiť si takú súťaž, by stúpli náklady. Museli by si totiž samé financovať rozhodcov, delegátov, matriku, informačný systém, nezávislé kontrolné komisie ako je disciplinárna a arbitrážna komisia, ktoré doposiaľ v celom rozsahu financuje SZĽH. Extraliga by pokračovala pod hlavičkou SZĽH, takže marketingový a finančný potenciál by sa rozdelil medzi extraligu a súkromnú hokejovú ligu niektorých klubov. Konkurenčné prostredie by zvýšilo náklady na platy hráčov. Kluby by nemohli môcť vykonávať prestupy medzi členmi SZĽH, to sa týka aj mládežníckych klubov. Hráči klubov súkromnej ligy by nemohli hrať za slovenskú reprezentáciu, takým klubom by postupne zaniklo členstvo v SZĽH a, samozrejme, by stratili právo hlasovať na Kongrese SZĽH. Takýmto klubom nebudú môcť byť vyplatené financie z draftu hráča do NHL a z podpisu zmluvy hráča s klubom NHL. V prípade návratu do súťaží riadených SZĽH by kluby museli začať od najnižšej súťaže.
Môžu kluby súkromnej hokejovej ligy vykonávať medzinárodné prestupy hráčov?
Medzinárodná hokejová federácia IIHF informovala SZĽH, že aktivitu niektorých klubov v snahe založiť si vlastnú súťaž nepodporuje. To znamená, že kluby by nemohli vykonávať medzinárodné prestupy medzi ich klubom a klubom zo zahraničia
Prečo by hráči z klubov súkromnej hokejovej ligy nemohli hrať za reprezentáciu SR?
Hráči súkromnej ligy stratia príslušnosť k národnej federácií, teda k SZĽH. Na hráča, ktorý nemá príslušnosť k SZĽH, nemá materskú federáciu, nemá SZĽH žiadny dosah.
Bude extraliga pod hlavičkou SZĽH pokračovať?
Extraliga pod hlavičkou SZĽH bude pokračovať za každých okolností s klubmi, ktoré sa do nej riadne prihlásia. Už dnes vieme o 4 kluboch, ktoré budú hrať extraligu výhradne pod SZĽH, ďalšie 2 kluby sa vyjadrili pozitívne pri navrhovaných podmienkach zo strany SZĽH a s ďalšími klubmi rokujeme. Ďalších členov v prípade potreby zväz doplní o kluby z nižšej súťaže a všetkým zabezpečí finančné plnenie prislúchajúce najvyššej hokejovej súťaži na Slovensku.
Kluby tvrdia, že by chceli fungovať po vzore napríklad extraligy v Českej republike. Prečo im zväz nevyhovie?
SZĽH navrhol extraligovým klubom fungovanie na českom modeli, respektíve podľa modelu Únie ligových klubov na Slovensku (futbalových), a teda vytvorenie záujmového združenia právnických osôb, ktorého členmi by boli všetci účastníci extraligy (a to je zásadná podmienka SZĽH), a ktorý by sa stal partnerom SZĽH vo veci extraligy. Takýto model nie je akceptovaný a neustále je preferovaný subjekt PHL. Napriek tomu, že jeho členmi nie sú a ani nebudú všetky kluby súťažiace v extralige. Ide teda o scenár niektorých predstaviteľov klubov, kde sa preferujú súkromné záujmy pred záujmami národnej ligy, pred záujmami hokejového hnutia a samozrejme na úkor a na škodu slovenského hokeja.
Kluby však tvrdia, že im ide aj o výchovu mladých talentov, zlepšenie podmienok pre rozhodcov a ich postupné profesionalizovanie. Má o toto záujem aj SZĽH?
Princípy fungovania ligy, ktorú predstavili kluby PHL, sú nastavené na rovnakých základoch ako terajšie fungovanie extraligy SZĽH. SZĽH už teraz podporuje finančným príspevkom extraligové kluby, ak umožnia štartovať v zápasoch extraligy hráčom do 20 rokov a cieľom SZĽH je, aby v extralige a SHL hralo čo najviac mladých hráčov do 20 rokov. SZĽH tiež prišiel s myšlienkou profi rozhodcov a doplnenia komisie rozhodcov SZĽH o odborníka z NHL. Zväz navyše zabezpečuje chod disciplinárnej komisie SZĽH, ktoré je nezávislá a zvolená Kongresom SZĽH a Výkonným výborom SZĽH výlučne na základe návrhov klubov, a to aj klubov extraligy.
