Po šampionáte opäť tŕpneme pri pohľade na olympijský renking
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: JOJŠport/Youtube
Štvrtkovým duelom proti Fínsku uzavrela naša hokejová reprezentácia účinkovanie na Majstrovstvách sveta 2022 v Tampere a Helsinkách. Šlo o náš dvadsiaty šiesty svetový šampionát v ére samostatnosti a jeho výsledkom je 11. najlepšie umiestnenie v histórii. Podobne, ako zverenci Craiga Ramsayho tento rok, kotvil náš tím aj v rokoch 2006, 2013 a 2021. Očakávania od našich chlapcov boli rôznorodé. Vo svetovom renkingu postúpili na ôsmu priečku a po olympijskom bronze sme možno dúfali, že na tradične "poddimenzovanom šampionáte v olympijskom roku" by mohla pribudnúť aj naša piata šampionátová medaila. Nestalo sa, no už je to pár rokov, čo slovenské účinkovanie hodnotíme ako úspešné, pokiaľ sa postúpi do štvrťfinále.
Mladý tím zbieral skúsenosti. Veta, ktorou sme sa chlácholili roky a celkom prirodzene na ňu mnohí začínajú byť alergickí. Pokiaľ však niekedy skutočne platila, bolo to práve počas prebiehajúcich MS. Slovensko môže mať až troch alebo štyroch hokejistov v prvom kole draftu, a to sa ešte nikdy nestalo. Doterajším rekordom sú dve prvokolové draftové výbery z rokov 1997 (Marián Hossa a Róbert Döme), 1999 (Branislav Mezei a Kristián Kudroč), 2000 (Marián Gáborík a Marcel Hossa), 2004 (Boris Valábik a Andrej Meszáros) a 2005 (Marek Zagrapan a Vladimír Mihálik). Nováčikovským výberom zámorská kariéra len začína a otvára dlhú náročnú cestu. Vysoká pozícia v drafte však vytvára väčšie šance na presadenie sa v tíme NHL ako 89., 128.,143. alebo 151. miesto, ktoré sme u našich hokejistov vídali v nedávnej minulosti.
Potenciál nášho tímu pritom nekončí len Slafkovským, Nemcom a Sýkorom, ktorí sa do seniorského tímu prepracovali pred dovŕšením osemnástych narodenín. Veľmi veľa rokov aktívnej kariéry má pred sebou aj Regenda, Ivan, Roman, Kollár, Liška, Fehérváry a aj Kňažko či Kelemen, ktorí v Helsinkách a Tampere nehrali, ale za sebou majú olympijský turnaj v Pekingu. Nejde pritom o chlapcov, ktorých ospevujeme v slovenskej lige a pre zahraničie sú vekovo na hranici perspektívy. Ide o rodákov z prelomu milénií, pričom viacerí majú platné kontrakty v najlepšej lige sveta alebo sa ich čoskoro dočkajú.
Skeptici tvrdia, že slovenský národný tím už dlho nepatrí medzi elitnú svetovú osmičku a naše miesto je skôr okolo desiateho miesta, z ktorého je potrebné absolvovať kvalifikačné turnaje pred jednotlivými olympijskými cyklami. Craig Ramsay sa ujal nášho mužstva v lete 2017. Odvtedy stihol absolvovať štyri majstrovstvá sveta a zápasová bilancia vyznieva 15 víťazstiev a 17 prehier. Našim "priemerným" umiestnením v Ramsayho ére je 8. respektíve 9. miesto, no aktuálnejšie sú tie dve s účasťou v play-off. Pre porovnanie, švajčiarskym priemerným umiestnením je 5. priečka nemeckým 7., dánskym 10. až 11. miesto a lotyšským 10.
Švajčiarsko bolo od Ramsayho nástupu vo štvrťfinále vždy a raz bralo medailu, Nemecko je v tomto období trojnásobným štvrťfinalistom, Lotyši prekĺzli do top osmičky raz a Dáni vždy skončili v skupinovej fáze. Nesmieme však zabudnúť na bronz z olympiády v Pekingu, prvý ére samostatnosti, ktorý je najhodnotnejším artiklom pôsobenia rodáka z Ontaria na našej lavičke. Posledná olympijská medaila Švajčiarska je z roku 1948 a Lotyši ani Dáni takú nezískali nikdy. Akurát Nemecko je strieborným tímom z Pchjongčangu spred štyroch rokov. Naším susedom v rebríčku IIHF boli chvíľku po viacerých nevydarených veľkých turnajoch aj Česi, no tí reálne patria vyššie a takémuto porovnaniu by chýbala sebakritika.
Po majstrovstvách sveta 2023 sa uzavvára ďalší predolypimijský cyklus, po ktorom bude mimoriadne dôležité, na ktorom mieste svetového poradia sa Slováci nachádzajú. Najlepších osem mužstiev sveta automaticky postúpi na turnaj v talianskom Miláne a Cortine d'Ampezzo, pribudne ku ním aj hostiteľská krajina. Ďalšie si budú musieť svoje miesto vybojovať v podobnom formáte, aký si pamätáme z augusta 2021. Štyri desiatky národných výberov vytvorili kvalifikačné skupiny v štyroch fázach. Zatiaľ čo Luxembursko alebo Thajsko začalo svoj boj o Peking 2022 už v novembri, Rumunsko či Srbsko ich doplnili v decembrovom programe, Slovinci alebo Kazachovia až na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka a všetko vyvrcholilo v troch dejiskách, šesť mesiacov pred štartom samotnej olympiády.
There's a new men's hockey #1 in town, and we bet @leijonat are liking it.
— IIHF (@IIHFHockey) March 30, 2022
World Rankings now available at https://t.co/COdbGowvY2@HockeyCanada @russiahockey @usahockey @Trekronorse @SwissIceHockey @narodnitym @HockeySlovakia @deb_teams @DKIshockey https://t.co/ldDBa42X8a pic.twitter.com/RD1HFJoxoX
Slováci napríklad v roku 2011 okupovali až jedenáste miesto svetového poradia. Striebro z majstrovstiev sveta vo Fínsku nás vyšvihlo na šieste miesto, avšak na konci roka 2018 sme uzatvárali elitnú desiatku. Olympijské hry v Pekingu nám opäť pomohli na ôsme miesto, z ktorého sme vstupovali do turnaja v Helsinkách a Tampere. Ešte nás však čaká veľa porovnávania s Nemcami, Dánmi a Lotyšmi, aby to malo význam pre súťaž pod piatimi kruhmi v Benátsku a Lombardsku.
