Štyria šampióni za štyri roky spravili zo Serie A raritu
Keď bola reč o talianskej futbalovej lige pred nejakými štyrmi rokmi, slovom "vyrovnaná" by ju definoval len málokto. Šampiónom sa deväťkrát po sebe stal Juventus Turín, hoci citeľne pošpinený korupčným škandálom zo začiatku aktuálneho storočia. Celkovo má na konte bez mála štyridsať titulov, zatiaľ čo Inter Miláno a AC Miláno sú na polovičnej cifre a ďalší majú v rukách jednociferný počet primátov, navyše ten najaktuálnejší je zo 60. alebo 70. rokov. Keď sa však pozrieme na zoznam šampiónov od sezóny 2019/20, nachádzajú sa tam štyri rôzne kluby. A takým niečím sa nemôžu pochváliť ani ligy, ktoré si na svojej vyrovnanosti zakladajú.
Najaktuálnejšie zlato Juventusu je práve z roku 2020, kedy presvedčivo ušiel Interu a v záverečných kolách si mohol dovoliť totálne poľavenie. O rok neskôr však už šlo Scudetto do rúk Interu, ktorý ligu ovládol s dvanásťbodovým náskokom, no žiadne dlhodobejšie kraľovanie tým nerozbehol. Sezóna 2021/22 patrila mestskému rivalovi, AC Milánu a známym ukončeným príbehom je tohtoročné uťatie 33-ročného čakania neaposlkého tímu. Štyroch rôznych majstrov za štyri roky veľmi dlho nemala španielska, nemecká ani portugalská liga. Dávnejšie sa niečo podobné neprihodilo ani Francúzom, Holanďanom či Belgičanom.
Kým v Európe sa oveľa častejšie skloňuje slovo "obhajoba", opačným extrémom sú najvyššie súťaže v Strednej a Severnej Amerike. Kolumbia mala v najaktuálnejších piatich sezónach päť rôznych majstrov (América de Cali, Deportes Tolima, Deportivo Cali, Atlético Nacional, Deportivo Pereira), mexický titul v rokoch 2018 až 2021 ukoristilo sedem rôznych mužstiev (Santos Laguna, Club América, Tigres UANL, Monterrey, Club León, Cruz Azul a Atlas), pokiaľ počítame Clausuru aj Aperturu. Major League Soccer v rokoch 2017 až 2022 ovládlo šesť rôznych tímov (Toronto, Atlanta, Seattle, Columbus, New York City, Los Angele FC) a rovnako šestica tímov kraľovala domácej ligovej scéne do roku 2022 aj Ekvádoru (CS Emelec, LDU, Delfin SC, Barcelona SC, Independiente del Valle, SD Aucas). Sedem celkov sa vymenilo na argentínskom tróne do roku 2016.
Štyri oslavujúce tímy počas štyroch rokov mala anglická Premier League naposledy v rokoch 2013 až 2016, Dáni v rokoch 2012 až 2015 a Francúzi 2008 až 2013. V britskom prípade sa vtedy Leicester nečakane chronologicky zaradil do zoznamu za Manchester United, Manchester City a Chelsea. V Dánsku to pred siedmimi rokmi bolo krátkodobé narušenie kodanskej hegemónie, keď miestny FC udržal na čas mimo trónu FC Nordsjælland, Aalborg BK a FC Midtjylland. V Ligue 1 z najaktuálnejších desiatich ročníkov vyhral PSG osem, no tomu bezprostredne predchádzalo ročné kraľovanie Lyonu, Bordeaux, Marseillu, Lille a Montpellieru. Ešte na začiatku mája šlo o tri elitné európske ligy, v ktorých bola podobná rotácia majstrov najaktuálnejšou záležitosťou. Remíza Neapola v Udinese 1:1 však do kontinentálneho čela vyšvihla Seriu A.
Štyria šampióni za štyri roky naprieč ligami:
Kolumbia: 2020 - 2022 (päť rôznych majstrov)
Ekvádor: 2017 - 2022 (šesť rôznych majstrov)
Taliansko: 2020 - 2023 (štyria rôzni majstri)
Spojené štáty: 2017 - 2022 (šesť rôznych majstrov)
Mexiko: 2018 - 2021 (sedem rôznych majstrov)
Japonsko: 2014 - 2017 (štyria rôzni majstri)
Argentína: 2013 - 2016 (sedem rôznych majstrov)
Anglicko: 2013 - 2016 (štyria rôzni majstri)
Maroko: 2013 - 2016 (štyria rôzni majstri)
Dánsko: 2012 - 2015 (štyria rôzni majstri)
Čile: 2014 - 2016 (štyria rôzni majstri)
Saudská Arábia: 2011 - 2014 (štyria rôzni majstri)
Francúzsko: 2008 - 2013 (šesť rôznych majstrov)
Paraguaj: 2016 - 2018 (štyria rôzni majstri)
Brazília: 2008 - 2011 (štyria rôzni majstri)
Holandsko: 2008 - 2011 (štyria rôzni majstri)
Španielsko: 1999 - 2002 (štyria rôzni majstri)
Belgicko: 1997 - 2000 (štyria rôzni majstri)
Švajčiarsko: 1997 - 2001 (štyria rôzni majstri)
Nemecko: 1991 - 1995 (päť rôznych majstrov)
Uruguaj: 1988 - 1993 (šesť rôznych majstrov)
Grécko: 1987 - 1990 (štyria rôzni majstri)
Škótsko: 1952 - 1955 (štyria rôzni majstri)
Portugalsko: nikdy