Druholigový Vaduz v Európe je raritou, no nie historickým unikátom
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: JOJŠport
Jedným z najrezonujúcejších výsledkov play-off Konferenčnej ligy bolo víťazstvo lichtenštajnského Vaduzu na pôde Rapidu Viedeň 1:0, vďaka čomu sa trpaslík dostal do skupinovej fázy v pohárovej Európe. Tretia európska súťaž rozšírila počet tímov s účasťou v skupinovej fáze na 96 a vytvára priestor pre podobne raritné a netradičné príbehy. V prípade Vaduzu je prekvapenie o to väčšie, že ide o druholigistu. Lichtenštajnské kniežatstvo má totiž len 38-tisíc obyvateľov a nedisponuje vlastnou ligou. Hrá sa tam len pohár a päťtisícové mesto z Porýnia pôsobí v hierarchii švajčiarskych líg. Nachádza sa v druhej najvyššej.
Keďže FC Vaduz v máji vyhral lichtenštajnský pohár ôsmy raz po sebe, znova putoval do predkôl. Tam pôsobí hneď od ranej fázy a často má problém vôbec streliť gól. Stroskotal tak na gruzínskej Čichure, maltskom Hibernians, litovskom Vilniuse či nórskom Oddse, až prišla sezóna 2022/23. V júli si Lichtenštajnci senzačne poradili so slovinským Koperom 1:0 a 1:1 po predĺžení a ešte väčší šok pripravili na začiatku augusta. Po domácej remíze s Konyasporom 1:1 šokujúco vonku vyhrali 4:2 a postúpili do posledného predkola. Rapid Viedeň si snáď ľahšieho súpera ani nemohol želať, no prešiel si podobným príbehom, keď po remíze vo Vaduze doma prehral 0:1. Domovský stánok tureckého aj rakúskeho tímu má pritom porovnateľnú kapacitu s počtom obyvateľov celého Lichtenštajnska. V prípade Turkov ju dokonca prevyšuje.
FC Vaduz je raritou, ale nie unikátom. Dejiny futbalu si druholigistov v Pohári UEFA, Lige majstrov či Európskej lige pamätajú. Väčšinou šlo o príbeh tímu, ktorému sa výnimočne darilo v pohári, no horel v lige. Ziskom trofeje si tak zabezpečil príslušnosť medzi kontinentálnou smotánkou, no zároveň sa chystal na účinkovanie v druhej najvyššej domácej súťaži. Podmienky na niečo podobné sú vytvorené v Anglicku, kde sa okrem ligy hrajú hneď dva poháre. Veľmi aktuálny príklad vyprodukovala Premier League cez Wigan Athletic. Ten v roku 2013 vyhral FA Cup a šlo o prvú veľkú trofej v histórii klubu. Len tri dni po epickom víťazstve nad Manchestrom City bol spečatený zostup. V 70. či 80. rokoch mali v Británii veľmi špecifickú pozíciu waleské tímy, ktoré síce hrali anglickú ligu, no popri nej boli súčasťou Waleského pohára. Takto sa do Pohára víťazov pohárov dostala Swansea City či Cardiff City.
Zaujímavejší bol o pár rokov príbeh Norwichu City, ktorý nehral v súťažiach dvoch krajín. Jeho zostup bol spečatený len dva mesiace po tom, ako vo finále Ligového pohára zdolal Sunderland. Pohár UEFA si však nezahral pre následky suspendácie anglických mužstiev po tragédii na Heysel Stadium. Neúplné to bolo aj od Crystal Palace, ktoré bolo v 90. rokoch "jojo tímom", keď opakovane vypadávalo z Premier League, no následne sa rýchlo vrátilo späť. V sezóne 1997/98 sa ako jediný anglický klub prihlásilo do Intertoto Cupu, hoci posun medzi ligami mal akurát klesajúcu tendenciu. Na začiatku aktuálneho tisícročia sa do Európy dalo postúpiť aj na základe raritného pravidla z tabuľky fair play naprieč súťažami. Za svoju čistotu bol napriek ligovému vypadnutiu odmenený Ipswich Town, ktorý sa ukázal v Pohári UEFA. Pamätné bolo aj účinkovanie Birminghamu City v ročníku 2010/11, kedy šiel do Európskej ligy ako víťaz Ligového pohára a zároveň účastník druhej ligy.
Mimo Británie, za zmienku stojí Atalanta Bergamo v sezóne 1987/88. Tá síce rok predtým podľahla v pohárovom finále Neapolu, no klub z Kampánie vyhral ligu a Bergamčanom sa tým otvorila cesta do PVP. Nič na tom nezmenil ani fakt, že táto partia sa počas leta zosúvala do Serie B a jej káder sa značne oslabil. Vidieť to však na výkonoch nebolo a žiadna hanba pre taliansky futbal sa nekonala. Atalanta sa dostala do semifinále súťaže, kde ju zastavil belgický Mechelen.
