Problémy s finančnou fair-play má až dvadsať klubov
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: JOJŠport
Každoročne sa v závere prestupového obdobia UEFA intenzívne zaoberá spôsobom, akým jednotlivé kluby nakladali so svojimi finančnými prostriedkami. Pod vyšetrovanie sa dostalo až dvadsať mužstiev, ktoré v niektorom bode porušili finančnú fair-play. Tá bola zavedená v roku 2011 a jej cieľom je zabezpečiť férovejší konkurenčný boj na futbalovom trhu, ale funguje aj ako prevencia pred neuváženými investíciami, ktoré potom jednotlivé tímy môžu dostať do finančných problémov. Tvrdé sankcie, napríklad aj zákaz štartu v európskych súťažiach, hrozí Barcelone, PSG, Marseille, Arsenalu, Interu Miláno či Juventusu.
V prípade Paríža Saint-Germain je to už obohratá pesnička a málokoho to prekvapí. Teraz dokonca ide v prípade francúzskych celkov o problémy menšieho rozsahu a v prípade ich dokázania budú musieť zaplatiť pokutu. Vážnejšia je situácia v prípade talianskych tímov, anglického Arsenalu a španielskej Barcelony. Kto sledoval dianie na prestupovom trhu v uplynulých týždňoch, rozumie, o čo ide. Katalánsky celok napriek deklarovaným veľkým ekonomicko-administratívnym problémom nakúpil megaposily formátu Roberta Lewandowskeho či Raphinhu. Nešetrili ani Londýnčania a pri ich nákupoch Marquinhosa, Gabriela Jesusa alebo Zinčenka ťažko veriť, že popri minutí podobnú čiastku aj získali.
Faktom je aj to, že samotná fair-play má množstvo kritikov a aktuálny ročník by mal byť posledným, v ktorom platí v aktuálnych rozmeroch. Od roku 2023 bude klubom umožnené minúť 90 percent svojich príjmov a za dva roky táto hranica klesne na 70 percent. Hoci boli tieto regule pred desiatimi rokmi uvádzané ako veľký krok na vyrovnanie futbalu a porovnávané s platovými stropmi, realita je trochu iná. Veľkokluby, ktoré vďaka masívnym investíciám sponzorov svoje impérium vybudovali pred zavedením finančnej fair-play, majú teraz jedinečnú možnosť kraľovať ďalej a nástup nových značiek je obmedzený a spomaľovaný. Veľké kluby sa navyše naučili rýchlo v týchto pravidlách chodiť a šikovne ich obchádzať. Arabský finančník neleje financie do Manchestru City priamo z kasy jednej spoločnosti, ale umne to delí medzi dcérske či prepojené firmy. Podobného sponzora, vlastnícky prepojeného s majiteľom klubu, si našiel napríklad aj samotný PSG. Mnohí dokonca spochybňujú, či sú vôbec tieto pravidlá legálne a či môže UEFA vôbec diktovať spôsob, akým si majiteľ vedie svoj klub, ako v ňom nakladá s peniazmi a obmedzovať tak jeho výdavky aj zisky.
