Karolína Krištofová: naučiť sa prehrávať bola veľmi zaujímavá skúsenosť
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/Facebook
Naša reprezentačná florbalová brankárka Karolína Krištofová pôsobí už tretiu sezónu vo farbách českého extraligového klubu K1 Florbal Židenice, ktorý mal ročník 2019/20 rozohraný výborne. Nielen, že sa po troch rokoch opäť dostal do play-off, no v sérii štvrtého s piatym viedol nad Ivanti Tigers už 2-0 na zápasy. Potom sa však o slovo prihlásila celosvetová pandémia, ktorá pôvodne gólmanke zmarila cestu na opačný koniec sveta, aby sa o dva mesiace prihlásila o slovo aj v jej klubovom pôsobisku. Ambície v jednej ani v druhej oblasti to však nezrušilo, len mierne oddialilo.
"Play-off sme mali rozohrané nad očakávania. Po posledných dvoch sezónach, v ktorých sme bojovali o udržanie v Extralige, sa nám zrovna túto sezónu predčasný koniec nehodil. Po troch rokoch, čo tam pôsobím, nám začalo svitať na lepšie florbalové časy," hovorí o ročníku, v ktorom Židenice vyhrali 14 z 24 zápasov a kotvili tak v tesnom závese za prvou štvorkou. To bolo pre brnenský tím dlhodobým cieľom: "Vnímam to tak, že nám hlavne pomohli nové posily a mladé šikovné hráčky, ktoré už neboli nováčikmi. Taktiež nám hralo do karát, že pár tímov z Extraligy bolo výrazne slabších túto sezónu. Kluby z top štvorky sú viac ako len florbalové tímy. Sú to mená, ktoré keď sa vo florbalovom svete povedia, tak niečo znamenajú. Myslím si, že jedným z hlavných faktorov je to, že majú aj mužskú zložku a tým sa dostávajú viac do povedomia ľudí a taktiež sú dobre známe v meste, kde pôsobia. Brno sa bohužiaľ stále skôr spája s klubom Bulldogs, ktorý ešte minulú sezónu pôsobil v mužskej Superlige."
Krištofová do Českej republiky putovala z Pruského, ktoré na našej scéne patrí medzi špičku a s domácou súťažou sa lúčila striebrom. Vyrovnať sa so židenickými pozíciami v dolnej polovici tabuľky, preto bolo v prvých dvoch rokoch novinkou: "Zo začiatku to bola pre mňa určite jedna z najťažších vecí, nebola som na to jednoducho pripravená. Túto celú skúsenosť a takúto extrémnu zmenu môžem teraz s odstupom času nazvať ako veľmi zaujímavú," Prestupom si zároveň Krištofová upevnila pozíciu reprezentačnej jednotky a chytala na troch šampionátoch v rade. Tým najaktuálnejším bol turnaj vo švajčiarskom Neuchâteli, kde Slovenky obsadili šieste miesto. Šlo o druhé najlepšie umiestnenie nášho tímu v histórii, no cieľom a snom bola semifinálová účasť. "Aj s odstupom času to stále vnímam ako sklamanie. Nie to, že sme nepostúpili do semifinále, ale to, že okrem zápasu s Fínskom sa nám nepodarilo odohrať dobrý zápas. Bohužiaľ, ja sa ani za ten nemôžem pochváliť. Počas turnaja som necítila, že by som mala top formu. Súviselo to aj s tým, že som pred šampionátom v sezóne odchytala málo zápasov a jednoducho som sa necítila byť v hre," zaspomínala na vrchol sezóny.
Šampionát vo Švajčiarsku bol aj v znamení reprezentačných debutantiek, ktorých bolo v kádri až deväť. Z veľkej časti sa tak budovala nová reprezentačná partia, ktorú Krištofová chváli: "Nováčikovia na mňa urobili dobrý dojem a myslím, že môžu byť súčasťou zostavy aj v budúcnosti. Pre nás všetky to bol veľmi špecifický a náročný turnaj, nie len fyzicky ale aj psychicky. Pre baby, ktoré si MS zažili prvýkrát, boli inak náročné ako pre nás staršie. Bol na ne vyvíjaný veľký tlak a zodpovednosť, ktorú si samé občas neuvedomovali. Dúfam, že ich táto skúsenosť neodradí pretože všetky sú individuálne veľmi šikovné, jediné čo nám chýbalo, bola súhra," Novú slovenskú tvár počas zimy privítali aj Židenice, a to zlatého hokejového chlapca z Göteborgu. "Príchod Petra Puchera bol pre nás osviežujúci. Hlavne na tréningy, ktorých sa účastní, sa vždy tešíme. Prináša do hry nový pohľad, do tréningov svoje skúsenosti a aj historky z jeho kariéry," hovorí o prešovskom rodákovi a dlhoročnom hráčovi Znojma. To, že je jednou z dvoch Sloveniek v zostave, jej však úľavy neprináša. "To, že sme obaja Slováci, nehrá nejakú veľkú rolu. Raz som však pri cvičení spomenula Jána Lašáka a okrem nás väčšina spoluhráčok nevedela, kto to je," pridáva vtipnú historku.
Predstavu o kalendárnom roku 2020 mala slovenská reprezentantka úplne inú. Obdobie medzi februárom a júnom chcela študijne absolvovať v Číne, no okolnosti to zmarili. "Študujem v Brne na Masarykovej univerzite obor s názvom 'Kultúrni studia Číny'. Výjazd na študijný pobyt je na našom obore veľmi odporúčaný a väčšina mojich spolužiakov vycestovala na rôzne miesta do Číny alebo na Taiwan už v septembri. Mala som ísť na univerzitu v meste Tianjin, asi 100 kilometrov od Pekingu, a zúčastňovala by som sa výuky pre zahraničných študentov," opísala plány, ktoré nemuseli mať od florbalu tak ďaleko, ako by sa mohlo zdať: "Kontaktovala som aj Lucku Jelínkovú, ktorá sa nachádza v Šanghaji, čo je zatiaľ najväčšie florbalové centrum Číny, vďaka množstvu zahraničných študentov a pracujúcich. Mala som v pláne ju navštíviť a spojiť to aj s florbalom. Lucka sama povedala, že párkrát si takto bola zahrať," Potom však prišla všetkým dobre známa situácia v meste Wu-Chan a cesta sa odkladá. "Čínska univerzita nám dlho nevedela s istotou povedať, či sa semester vôbec začne, Masarykova univerzita nám neodporučila vycestovať a bola ochotná nám v ďalšom priebehu štúdia vyjsť vo všetkom v ústrety. Letenku som rušila na konci januára a nakoniec sama spoločnosť let zrušila, takže mi vrátili plnú sumu. Myslím ale, že v najbližších dňoch by sa tam škola mala konečne začať a môj pobyt sa pravdepodobne presunie na ďalší semester," opísala chaotické obdobie.
Karanténu tak prežíva v domácich podmienkach. Na návrat do štandardnej reality sa teší, no isté výhody vidí aj takto: "Karanténu trávim doma s rodinou a nemôžem sa sťažovať, odvyknúť si od študentského života a stravy nebolo také ťažké. Trénujem podľa Youtube videí, spoznávam kopce v našom okolí a s rodinou hráme hry, ktoré dlho ležali v pivnici. Taktiež mám online výuku," Hoci polrok v Číne ostáva ambíciou, zmeny klubového pôsobiska sa týkať nebude. "Dokým budem študovať v Brne, budem tam aj hrať. Cestovať niekam by bolo neefektívne a druhý brnenský tím nevidím ako lepšiu alternatívu," jasne deklaruje svoju vernosť tejto mestskej časti. Keďže v našich priamych prenosoch ponúkame duely slovenskej extraligy, zaujímalo nás aj to, či existuje možnosť, že by Karolína Krištofová predviedla svoje umenie aj pred našimi kamerami. "Baby z Pruského a tím, aký sme tam mali, mi veľmi chýbajú. Keď mi to dovolili voľné víkendy, išla som ich párkrát podporiť na zápas. Kontakt väčšinou udržiavame tak, že sa označujeme v komentároch pod vtipnými obrázkami alebo spomienkami, ktoré nám vybehnú na sociálnych sieťach. Vždy si rady zaspomíname. Po pravde, rozmýšľala som nad tým, aké by to bolo vrátiť sa jedného dňa do Pruského. Od toho ale závisí veľmi veľa okolností, aby sa to stalo realitou, no nevylučujem to," dodáva na margo ŠK 98.
