Jana Trošková: Slovenky sú vo Vítkoviciach vnímané ako zodpovedné hráčky

Slovenská florbalová reprezentantka Jana Trošková zažila raketové dva roky svojej kariéry, počas ktorých pozbierala viaceré úspechy. V roku 2017 bola súčasťou tímu ŠK 98 Pruské, ktorý ovládol EuroFloorball Cup, vo farbách tohto tímu získala jeden z mnohých majstrovských titulov, štartovala aj na domácich majstrovstvách sveta, kde Slovenky dosiahli piatym miestom historický úspech, prestúpila do Vítkovíc a z titulu šampiónky sa tešila aj tam. "Asi som sa 'narodila' do toho správneho tímu. Keď som s florbalom začínala, existovali ešte Dragons alebo Žilina, čo boli pre nás súperi, na ktorých sme hľadeli s veľkým rešpektom. Keď ich hráčky odišli do Česka alebo skončili, otvoril sa priestor pre nás," skromne opisuje úspechy so svojím materským klubom. Presun do Českej republiky bol v jej prípade očakávanou záležitosťou a viackrát bol na spadnutie: "Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Už predtým som mala nejaké ponuky, či už z Ostravy alebo Prahy. Bola som u nich na sústredení, ale nakoniec som ostala v Pruskom. Zlomilo sa to, až keď ma tu nedržali niektoré veci a nadobudla som pocit, že potrebujem ísť ďalej,"

Výsledkom bola sezóna 2018/19 v jednom z popredných českých tímov. "Pôsobenie vo Vítkoviciach som vnímala ako veľkú príležitosť, pretože práve vtedy sa ich tím výrazne obmenil, a veľké opory ako napríklad Miška Šponiarová či Denisa Ferenčíková odišli do Fínska a ostali tam viaceré mladé hráčky. Nešla som tam len plniť vody, ale mala som možnosť ukázať sa," zhodnotila s úsmevom. Už predtým dokázali viaceré jej krajanky zanechať vo vítkovickom tíme dobrý dojem a ani Trošková, ako opora majstra Slovenska, nebola do tímu prijímaná len ako členka do počtu. "Myslím si, že Slovenky sú vo Vítkoviciach vnímané ako zodpovedné a dobré hráčky, s ktorými sa dá pracovať a sú pre tím užitočné. Čakala som, že budem v pozícií nováčika, ale dovolím si tvrdiť, že som tam mala od začiatku akýsi rešpekt." dodáva ku svojmu pôsobeniu, ktoré vyvrcholilo epickým spôsobom: "Superfinálový zápas bol neskutočným zážitkom. To, ako celý zápas prebiehal a ako to pre náš tím nakoniec vyšlo, na to nikdy nezabudnem," Ostravský celok prehrával s Chodovom 1:3 aj 3:6, ale od 53. minúty zavelil k obratu, ktorému dala gólom v predĺžení zlatú bodku Slovenka Zuzana Šponiarová.

Samotné superfinále je vo florbale témou. Celoročná snaha vyvrcholí namiesto finálovej série jediným zápasom a ten určí majstra. "Ja som za to, aby superfinále bolo aj naďalej. Je pravda, že séria na tri víťazné zápasy by možno ligu skvalitnila a boli by to dobré súboje, ale neprišlo by toľko ľudí. V súčasnosti je už samotné superfinále obrovský pojem a nič podobné počas sezóny neexistuje," prezradila svoj postoj k tejto téme, pričom už len nálada pred samotnou finálovou bitkou je podľa nej veľmi špecifická: "Pred superfinále je cítiť tlak, ale motivácia a chuť vyhrať je oveľa väčšia. Tam už nie je šanca niečo napraviť. Je len jediná príležitosť a to ten zápas robí úžasným a zážitkovým." Ide pritom o doménu veľkých líg, ktoré si niečo podobné môžu dovoliť. "Bolo by výborné, ak by sa superfinále zorganizovalo aj na Slovensku, ale nedá sa to z roka na rok. Aj v Česku to trvalo dlho, kým sa to vyšperkovalo do súčasnej podoby," porovnala súťaže dvoch susedných krajín. Práve od superfinálového zápasu sme v žiadnom ligovom súboji Janu Troškovú nemohli vidieť a zápasové zápolenie jej chýba. "Mám problémy s platničkami. Momentálne som 6 mesiacov bez florbalu - zápasu, ale snažím sa dobehnúť zameškané. Môj stav sa stále zlepšuje, ale nemôžem nič uponáhľať," avizovala ešte tesne pred medzinárodným turnajom v Nowom Targu, kde bola súčasťou zostavy Michala Jedličku.

Hoci bola po zranení ešte šetrená, do Poľska cestoval široký výber hráčok, vrátane debutantiek. "Je úplne normálne, že tréner chce vidieť v akcii čo najviac hráčok. Je však ťažké zžiť sa so systémom, ktorý v reprezentácii hráme a nedá sa to naučiť na jednom reprezentačnom zraze. Napriek tomu som rada, pretože mladé behavé šikovné hráčky niekedy dokážu predčiť skúsenejšiu hráčku, ktorej už chýba elán," hľadí s optimizmom na mladé tváre v kádri. "Potenciál v nich určite je a môžu zo seba ešte vymačknúť veľa. Keď sa v tom správnom veku florbalovo posunú ďalej, do lepšej ligy, je to ideálne." chváli nedávno povýšené juniorky, pre ktoré by stále bolo veľkým plusom mať po svojom boku skúsenejšie reprezentantky z prvých dvoch pätiek minulého šampionátu. Ten je pre väčšinu zúčastnených Sloveniek najkrajším zážitkom doterajšej kariéry: "Najviac pre mňa znamenal zápas s Fínskom, kde bolo skóre po prvej tretine 2:2. To bolo pre nás niečo neuveriteľné, všetky sme bojovali z plných síl a dovolím si tvrdiť, že aj samotné fínky z nás boli prekvapené. Bohužiaľ sme väčšinu hracieho času trávili v oslabovkách a zápas prehrali. No napriek tomu, v tom zápase boli neskutočné emócie, ktoré mi opäť pripomenuli prečo florbal hrám."

Práve domácimi MS možno datovať zrejme najväčší rozmach, ktorý florbal v očiach verejnosti zaznamenal: "Boli sme veľmi zvedavé, ako to dopadne a aký bude záujem o naše zápasy. Keď sme však videli tých ľudí na zápase s Fínskom, nemohli sme si priať nič viac a nakoplo nás to k výkonu," Slovenky si tým na seba uplietli poriadny bič a fanúšikovia veria v ďalší posun celkovým umiestnením. To by znamenalo účasť v semifinále. "Rady by sme takto uvažovali, ale je pravda, že náš káder utrpel straty, či už pre zranenia alebo iné dôvody." chladí prílišný optimizmus. Potenciál napriek tomu v našom tíme je a pokiaľ sa niektorým, vrátane Jany Troškovej, podarí pred turnajom doliečiť, bude s nimi treba počítať. Potvrdil to aj samotný Six Nations Floorball Challenge, na ktorom v konkurencii Poľska, Lotyšska, Nórska, Dánska a Nemecka naše dievčatá nenašli premožiteľa a tešili sa z triumfu.