Katarína Klapitová: Cieľom som odhodlaná prispôsobiť všetko
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/Facebook
Švajčiarska florbalová liga sa radí do úzkej špičky najlepších súťaží sveta a tento rok sa z titulu v nej tešili hneď dvaja Slováci. Michal Dudovič to dokázal vo farbách Wileru Ersigen, Katarína Klapitová s tímom Kloten-Dietlikon Jets. "Bol to pre mňa krásny moment a jeden z tých, ktorý som vo svojej kariére vždy chcela dosiahnuť. Slovenský a český titul som už získala a chcela som k nemu ešte jeden z ďalšej krajiny. Zväčša prestupujem do tímov, ktoré majú len tie najvyššie ambície a vedela som, že tento tím hral Superfinále šesťkrát po sebe, akurát sa mu podarilo vyhrať len raz. Z celej sezóny som mala dojem, že sa do toho Superfinále určite dostaneme aj teraz a keď sa to splnilo, bolo to niečo neuveriteľné," podelila sa o svoje dojmy slovenská reprezentantka, ktorá v minulosti brala titul už ako hráčka Žiliny a Vítkovíc. Že Superfinále, tradične hrané v klotenskej Swiss Arene, obstarajú práve Jets proti celku Piranha Chür, prekvapením rozhodne nebolo. Iná dvojica sa o titul nepobila už dávno, no mimoriadne zlá krv medzi nimi napriek tomu nepanuje: "Rivalita tam určite je, ale nie je to o tom, že by sme ich neznášali, pretože stále vyhrávajú. Skôr ide o to, že sa pravidelne stretávame. Navyše neznášanlivosť medzi nimi ani byť nemôže, keďže oba tímy majú deväť hráčok národného tímu, ktoré spolu pravidelne hrávajú. Väčšia rivalita býva medzi bližšími mestami,"
Napriek tomu, že Chür mal dominantú základnú časť, počas ktorej bol zdolaný jediný zápas, proti Kloten-Dietlikonu prehral obe finálové bitky, dokonca v nich prišiel o náskok. "My sme si to natrénovali už vo finále Pohára, kde sme získali takú mentálnu výhodu. Prehrávali sme 0:2 a otočili sme na 4:2. Dokázali sme si, že keď ide o veľa, vieme sa poriadne namotivovať a zvíťaziť. Im sa ten scenár možno zjavil pred očami, vedeli si predstaviť, čo sa bude diať a pre nás bola voda na mlyn, keď sme pridávali góly," spomína Klapitová na zápasy, ktoré znamenali zisk "double". Ligové finále prinieslo víťazstvo 5:4 po predĺžení, hoci v 49. minúte bolo v platnosti ešte trojgólové manko. O švajčiarskej lige sa niekedy hovorí ako o tretej najlepšej (po švédskej a fínskej), inokedy ako o jednej z najlepších štyroch (spoločne s českou). "Myslím si, že švajčiarska liga je ešte trochu na vyššej úrovni ako česká. Veľký rozdiel vidím v prístupe hráčok. Mám spoluhráčky, ktoré pracujú v obrovských firmách, je tam právnička, ktorá zarába peniaze, pri ktorých by sa mohla vykašľať na celý florbal. Napriek tomu pracuje do šiestej večera, vezme nachystaný toolbag, príde na tréning, je tam do jedenástej a ide domov. Väčší dôraz sa vo Švajčiarsku kladie na fyzickú prípravu a kondíciu, viac sa mi páčia tréningy, ktoré sú vo vyššom tempe, a aj podmienky sú tu lepšie, hoci niektoré české kluby dokážu taktiež pripraviť výborné podmienky," porovnáva žilinská odchovankyňa.
Majstrovská radosť zavládla v rodine v priebehu jedného týždňa dokonca dvakrát. V stredu brat Peter triumfoval v slovenskej Extralige ako hráč AS Trenčín a o tri dni neskôr brala Katarína titul vo Švajčiarsku. "My sa povzbudzujeme celý rok, ale pred Superfinále to bolo naozaj intenzívne. Jemu bolo veľmi ľúto, že nemohol prísť osobne, keďže končil v stredu, ale povedala som mu, že stačí, ak bude pozerať na internete. Aj ja som sledovala jeho finále, keď vyhral, hneď som písala mame, veľmi som sa tešila a bola som naňho pyšná, že sa mu to podarilo a vrátila sa mu časť z toho, čo do toho dáva celý rok. Napodobne to bolo aj keď som ja vyhrala," opisuje šťastný koniec apríla, ktorý trochu narušil švajčiarsky stream zo zápasu: "Nám asi dve tretiny nefungoval online prenos a brat bol taký nahnevaný, že písal do švajčiarskej televízie, na Instagram, volal tam, neviem, akým jazykom sa s nimi rozprával, ale veľmi sa sťažoval, prečo to nejde," spomína so smiechom. Aj brat má skúsenosti z Ostravy a zo Švajčiarska, no následne sa vrátil naspäť na Slovensko. Katarína Klapitová však vidí svoju dlhodobejšiu budúcnosť v zahraničí. "Mne učarovalo Švajčiarsko na mojich prvých majstrovstvách sveta, v St. Gallene v roku 2011. Už vtedy sa mi tá krajina zapáčila a hovorila som si, že by som tam veľmi chcela ešte niekedy ísť. Preto pred dvomi rokmi, keď som sa snažila ísť niekam na rok študovať, veľmi som sa snažila presadiť to Švajčiarsko, aj keď to bolo cez moju školu skoro nemožné. Rozmýšľala som pritom aj trochu dopredu, že keď raz skončím s florbalom, tak stále ostanem v krásnej krajine s toľkými možnosťami. Vždy sa mi navyše páčili hory, príroda, jazerá, čiže Švajčiarsko je jasná voľba. Niekedy, keď vidím tie scenérie, je mi až do plaču, za čo sa mi smejú, či som si ešte nezvykla," hovorí a dodáva, že meniť nechce ani klub: "Už som si vyskúšala prestup z jedného tímu do druhého, návrat do pôvodného a vôbec to nie je prechádza ružovou záhradou. Na nový klub a nový tím sa rok zvyká, obzvlášť ak je to nová krajina a nová súťaž. Kým som si zvykla na systém a zloženie formácií, ubehnú minimálne tri mesiace a je pomaly koniec. Je to lepšie minimálne na dva roky, keď človek vie, čo a ako funguje a v druhej sezóne sa môže ešte viac ukázať a aj sa od vás viac očakáva."
Vo Vítkoviciach bola zvyknutá na rýdzo česko-slovenskú partiu, dokonca so silným zastúpením hráčok spod Tatier. Slovenky navyše odmietali hovoriť po česky, no v Dietlikone by sa už bez cudzej reči ďaleko nedostala aj napriek tomu, že má českú spoluhráčku Natáliu Martinákovú: "Bývame spolu a už od začiatku to veľmi pomáhalo, kým si nájdete nových kamarátov a vytvoríte nejaký okruh ľudí. Na druhej strane, občas sa musíme od seba odtrhávať, pretože by sme si nikdy v živote nenašli iných kamarátov, ak by sme boli len spolu. Na byte máme takú svoju 'pohodu', hovoríme spolu vlastným jazykom a máme k sebe bližšie. Poznali sme sa už z Vítkovíc a je lepšie ísť do tímu s niekým, koho poznáte," O komunikácii s ďalšími spoluhráčkami už hovorí s humorom: "Tu na nás hovoria po nemecky alebo švajčiarsky, čo je tá slangová 'hatlanina', ktorú nazývajú úradným jazykom, pritom to jazyk nie je. Spoluhráčky medzi sebou hovoria po švajčiarsky a keď nám potrebujú niečo dôležité povedať v hre, povedia to po anglicky. Na mňa hovoria trochu viac po nemecky, mala som jeden intenzívny kurz nemčiny, čo je ale od švajčiarčiny dosť odlišný jazyk. Ono sa to nezdá, ale jedna veta sa dá povedať tromi spôsobmi – Bern Deutsch, Zürich Deutsch a St. Gallen Deutsch, z čoho by som nerozumela ani slovo. Snažím sa, ale je to ťažký jazyk a nemá navyše žiadnu napísanú gramatiku."
Dávnejšie Klapitová vykreslila svoje ciele úplne jasne - titul v troch rôznych krajinách a medaila z majstrovstiev sveta. Ostáva tak už len posledná ambícia. "Ešte pred šiestimi rokmi by to bolo veľmi nereálne, ale za tých desať rokov, čo pôsobím v reprezentácii, sa nám podarilo postúpiť z nižšej divízie až do 'Áčka', prepracovať sa na piate miesto majstrovstiev sveta a každým rokom sa posúvame vyššie. Dostali sme sa konečne do tej vyššej skupiny medzi prvých osem tímov a je nám jasné, že to teraz bude vyzerať úplne inak," hľadí do budúcnosti a dodáva, že dôležitý bude aj kúsok šťastia pri tom, kto sa im v kľúčovom zápase postaví do cesty. Kým Švédky a Fínky sú stále na výrazne vyššej úrovni, cez Švajčiarky a Češky by mohla byť cesta schodnejšia. Predbiehať však pred decembrovým šampionátom nechce: "Pre nás bude stále kľúčový zápas skupiny s Lotyškami, pretože ten vyhrať musíme, aby sme mali lepšiu pozíciu do toho dôležitého zápasu. Poraziť Češky a automaticky postúpiť by bolo veľmi pekné, ale uvidíme, čo sa stane a ako k tomu pristúpia aj ony. Zatiaľ si nebudeme dávať ciele, že ideme vyhrať celú skupinu, keďže sme sa tam prvý raz dostali,"
Krátko sa pristavila aj pri súčasných mladých hráčkach, ktoré zvažujú prestup do zahraničia: "Ja tvrdím, že by mali myslieť na svoju budúcnosť. Ak ju spoja s florbalom, je to perfektné a môže to fungovať. Určite by však nemala hráčka prejsť na individuálny študijný plán, aby dokončila základnú školu v zahraničí a vrátiť sa. Niektoré veci majú čas. Úplne mladé hráčky by do takéhoto niečoho tlačené byť nemali bez ohľadu na to, akým veľkým talentom sú," Zároveň je však sama dôkazom toho, že sa dá nakopnúť veľká florbalová kariéra. "Zastávam názor, že keď človek niečo chce, tak sa to dá. Od začiatku som mala nastavené, že chcem ísť študovať do Česka, aby som mohla hrať florbal. Bolo to treba skĺbiť tak, aby sa to dalo stíhať. Potom som si vymyslela, že pôjdem do zahraničia študovať a hrať florbal, znova to bolo treba dobre nastaviť a určiť si, čo ste ochotní tomu podriadiť. Ja som bola odhodlaná prispôsobiť tomu úplne všetko," odpovedá na otázku, ako dokázala skĺbiť svoje študijné, pracovné aj florbalové povinnosti. Jasné ciele a plány má určené aj na najbližšie mesiace. Podiel na tom má klubový tréner. "V mobile mám plán od nášho nového trénera od 3. júna až do leta a je tam zapísaný každý jeden tréning. Máme vyšší level, stredný a nižší regeneračný, čo sa stále opakuje. Postavili nám novú halu výlučne pre náš tím, v ktorej budeme trénovať dvakrát do týždňa a raz v Dietlikone, keďže sa stále voláme 'Kloten-Dietlikon Jets'. Švajčiari veľmi radi behajú schody a kopce, čo je náročné a prvé tri týždne budem mať klasicky svalovicu po každom tréningu a potom to už bude lepšie. Ale teším sa na to a aby som sa vytrénovala na MS, budem si pridávať tréningy navyše, aby som v decembri bola v top forme." uzatvára sľubom pre turnaj v Neuchateli, ktorý štartuje v prvú decembrovú sobotu.
